Sobas nie je len papier

Nie je to z mojej hlavy, ale oslovilo ma to - je v tom kusisko pravdy:

Sobáš nie je len papier. Je to deklarácia, verejné priznanie. Muž, toto je pre teba: vzmuž sa! Ak hovoríš, že máš svoju frajerku rád, prečo sa k nej nepriznáš? Prečo sa brániš povedať: tu som, chcem ťa, v dobrom i zlom. Nie len tak, medzi štyrmi očami, keď ide o sex. Verejne, pred rodinou. A písomne, pre prípad krátkej pamäti. Chcem ťa nielen na chvíľu, kým to mne vyhovuje. Pred svedkami priznať: áno, túto chcem, a budem s ňou aj keď nebude dobre. Preto nie je sobáš len papier. Veď keby bol, dávno by si všetci túto formalitu vybavili a nebránili by sa jej. Áno, je to aj záväzok. Ale čo je lepšie: žiť s vedomím, že ma môj partner môže kedykoľvek vymeniť, že sa musím o seba neustále starať, aby som sa mu nezunovala, vymýšľať stále nové preoblečenia a role? Žiť v neustálom strehu a strachu? Tento boj sa nedá vyhrať, pretože mladšia a krajšia sa vždy nájde.

Žena, toto je zas pre teba: že ste to už veľakrát skúšali a nevyšlo to? Možno to nevyšlo práve preto, že možnosť pozrieť sa po inom partnerovi a skúsiť, či sa nenájde predsa len lepší tu vždy bola. Ten manželský papier je o tom, že už som si vybrala(a), a že už nebudem hľadať inde.

Z manželkinej strany by bolo otroctvom snažiť sa celý život získať manželovu priazeň, snažiť sa a čakať, či už, alebo či ešte stále je dosť dobrá a či už urobila dosť na to, aby ju muž prijal. Normálne je to naopak – muž ubezpečí ženu o svojej láske a priazni hneď na začiatku. A na takejto dôvere sa dá stavať. Manželstvo nie je vyvrcholením príbehu hollywoodskej dvojice z romantického filmu, nie je to úspešné zvládnutie skúškového obdobia. Je to len začiatok dlhého príbehu.