Ked som to prečítala svojmu manželovi, tak zaznela len strohá veta- pardon za výraz ale- ten chlap je k...t.  Viem,že je to stránka pre mamičky ale ja často ,,konzultujem,, také manželské problémy so svojím mužom,kedže chcem počut aj mužský názor. A teraz moj názor, ak budeš pracovat napr. od 8-16 tak nevidím dovod, prečo by si nemohla robit to,čo ta baví a kde si trošku aj zresetuješ hlavu od domácich starostí, ktoré ako ženy ,,musíme,, zvládat. Ja mám dve deti, 12r a 1rok a od januára sa vraciam do práce aspon na polovičný uväzok. Niežeby som sa doma nudila ale práveže doslova potrebujem aj robit niečo iné, nielen prat,varit, upratovat, byt 24hodín v pohotovosti ako matka....... A to podotýkam idem na smeny, to znamená 12hodinové šichty, aj nočné, aj víkendy, aj sviatky. Takže manžel bude mat zaberačku ale kedže rád varí a hlavne sa rád venuje našim detom, tak by sme to mali v pohode zvládnut! Držím prsty, nech si presadíš svoje, lebo myslím si, že v manželstve nie je jeden diktátor a druhý sluha ale sme rovnocenní partneri. 

Myslím, že pre tvojho manžela je užasne pohodlné, že sa nemusí o nič starať, len o financie a inak ma doma pohodlíčko, žiadne starosti, žiadne problemy ak su deti choré a bojí sa, že by sa toho musel vzdať. Neviem, ako dlho takto fungujete, ale asi si urobila chybu už ked si na toto pristúpila. Podla mny by si sa ale mala od manžela "oslobodiť", nie je dobre, ak partneri pracuju spolu a už vôbec nie, ak si manželova podriadená :-( On sa totiž hrá na šéfa aj doma a s pribúdajucimi rokmi to bude len horšie.

Ale zhánaj niečo primerané tvojim schopnostiam. Kvetinárka - to znie priam až romanticky, ale bude ťa to skutočne naplňať? nebudeš si po par rokoch vyčítať, že si mohla mať už vybudovanú pozíciu v svojom odbore v nejakej firme a takto si zahodila celu karieru? Načo si potom chodila na VŠ?

Ja mam VŠ a tiež pracujem vo svojom odbore, práca ma aj baví, aj nebaví, raz hore - raz dolu. No v globále mi vyhovuje kvoli pracovnému času, aj ked plat je slabý - som učitelka.  Ale ak by som ju chcela zmeniť, nebude mi do toho môcť manžel kecať. je to vyhradne moja vec, kde a ako pracujem. Na OČR zostávam raz ja, raz manžel, rovnako sa striedame pri rozvoze a vyberaní detí zo školky, krúžkov...

Ja by som nešla do práce s menším platom a/alebo horšími podmienkami. Ak by som šla niekam, kde by som trčala do 16:00 každy den, tak by to muselo byť bud niečo extra zaujímavé a s podstatne lepším platom.

 

Manzel ma ciastocne pravdu v tom, ze vypadne zo svojho odboru, nebude mat taku volnu pracovnu dobu a financne to zrejme tiez ziadna bomba nebude (pravdu povediac, ani ja by som asi nebola nadsena, keby manzel isiel zrazu plnit svoje sny a chcel zobrat miesto skolnika)

Ina vec je poskytovanie full servisu, vyhradna starostlivost o deti a domacnost a nulovy cas pre seba. Tu by som doma porobila poriadky. Firma je, predpokladam, spolocna, tak spolocna by mala byt aj domacnost a deti.

Takze ja by som to videla tak, ze ked nechce pracovat s muzom v jeho (ich?) firme, nech si hlada pracu vo svojom odbore v najblizsom meste (25 minut dochadzat je skutocne v pohode)

Kvetinarka znie lakavo, ale nie je to take jednoduche, ako sa zda, co na to povedia Tvoje bez urazky "rucicky" ak nie su zvyknute robit s kvetmi, uvidis, ani to nie je med lizat, ale ak si si ista ze to chces, chod do toho, je to tvoj zivot :flowers:

ONA - unavena zo stereotypu, demotivovana, vyhorena, potrebuje zmenu, priestor na sebarealizaciu, mozno preziva krizu stredneho veku (?) - plne chapem. Premena z VS na kvetinarku je ale podla mna extrem. Ak tuzi robit nieco kreativne, mala by skor popri aktualnom zamestnani absolvovat nejaky kurz, pripadne BC-studium - napr. zahradna architektura, fotografia, vizaz a koloristika, interierovy dizajn... podla vlastneho vyberu, na zaklade ktoreho by si bud rozbehla vlastnu, uplne samostatnu zivnost, alebo by si vytvorila diviziu uz existujucej manzelovej, resp. rodinnej firmy (ak by si zvolila suvisiaci odbor). Ak uz nic ine, na kurze aspon spozna novych ludi...

Chore deti vzdy boli aj budu zalezitostou zeny - mama je len mama, ona ma ten dar tisit a liecit, treba ho prijat s hrdostou. Na druhej strane zena nie je len sluzka - je plnohodnotnym clenom rodiny a domacnosti, ma pravo na svoj vlastny priestor a cas, potreby a zaujmy - spravodlivo, rovnakym dielom ako ostatni. Musi sa naucit pokojne, ale dorazne tieto svoje prava presadit.

ON - ako konatel firmy a majitel sportoveho klubu zaujima pomerne vysoky spolocensky status. Odchod svojej VS-vzdelanej manzelky z jeho firmy a jej premenu na obycajnu kvetinarku, nutenu podlizovat sa v novej praci kvoli trom karafiatom kazdemu primitivovi v duchu hesla "nas zakaznik - nas pan" pochopitelne vnima ako dehonestaciu - svojej manzelky i seba, celej firmy i rodiny. Necudujem sa, ze protestuje a nema pochopenie. Mal by si ale pripustit 2 veci:

1/ Ak sa jeho firma dostane do problemov, moze manzelka, pracujuca v inom odbore, zafungovat so svojim prijimom ako poistka.

2/ On sam ma v manzelstve rovnake prava, ako jeho partnerka - na uspokojive zamestnanie, na vlastnu sebarealizaciu, zaujmy a relax, ako aj na starostlivost o rodinu. Zdielat s manzelkou starostlivost o vlastne deti vo vsetkych jej podobach - od utierania nosov po poskytovanie pozitivneho zivotneho vzoru - nie je podradne ani zahanbujuce. Je to vzacna vysada - len pre zreleho muza a treba sa jej chopit, kym ta moznost existuje. Pretoze deti rastu a vyspievaju zavratnou rychlostou a premarneny cas sa uz nebude dat vratit. Ak tym navyse urobi svoju manzelku stastnejsou, spokojnejsou, v konecnom dosledku na tom ziska aj sam.

Moja kamarátka má dlhoročnú prax ako účtovníčka, a jej fakt rarita vo svojom obore,  a tiež túži po kvetinárstve, kvety sú jej dlhoročné hobby, venuje sa im ešte dlhšie ako tomu účtu, a plánuje, že by si v blízkej dobe otvorila doma kvetinárstvo, má priestory, obrovskú záhradu, takže časom by to mohlo prerásť aj do záhradníctva + robiť návrhy záhrad... všeličo :)

aj v prípade zadávateľky príspevku to môže byť tak: začať v menšom, a postupne sa vypracovať - mať zamestnancov, a ona bude šéfka, takže sa už pán konateľ nebude hanbiť za svoju manželku.

Myslím, že nie je čo dodať :tup: . Ak si autorka príspevku nechá aspoň v niečom poradiť, tak bude z toho profitovať celá rodina a spokojní budú všetci jej členovia. Natíska mi tu však jedna otázka a to vzťah deti - otec. Ak sú deti naviazané na otca (ktorý im paradoxne nevenuje toľko času a pozornosti koľko by si zaslúžili :-( ), tak tento konflikt im neprinesie nič dobré. Nepoznám tvojho manžela, len ty sama musíš vedieť, či je schopný a tiež ochotný podstúpiť a dodržať malú premenu - vo vzťahu k deťom (zaradiť ich medzi svoje "koníčky", či lepšie povedané - aby sa stali jeho top koníčkom) a tiež k tebe - akosi mám pocit, že medzi vami viazne komunikácia (ako je možné, že nerozumie tvojim snom a plánom + jeho radikálne vyjadrenie, že ti šibe a odíde z domu, ak si presadíš svoje). Jednoznačne urob zmenu vo svojom živote, pretože čas letí a nič sa nedá vrátiť späť. Komenský bol múdry pán a tvrdil, že "ak človek stratí sám seba, už ho nikdy nikto nenájde".
Denisa

dik moc za vsetky odpovede. velmi mi pomohli. no a dopadlo to tak, ze zostavame tam, kde sme. Ja som odvolala pondelnajsi nastup do prace kvetinarky, Nemozem si obetovat manzelstvo a deti nejakemu kvetinarstvu, zial. Manzel mi povedal, ze ak pojdem, odide. Hm.... Do kelu, pekne ste to vystihli. Len ako z toho von? V podstate ide o to, ze maly niekedy chodi zo skoly uz o 12, niekedy o 14 a ja nemam kde ho dat. Nemam ziadnu babku k dispozicii, nic. Naozaj sa snazim maximalne sa venovat detom, ale kde som potom ja? Doma, sama, s detmi. Nie je to sranda, mali maju 11 a 6 rokov. Len dokedy to este potrva? Nikto ma nezamestna na 1/2 uvazok. A ked ostanu chori? Manzel ma svoje povinnosti, zaujmy, ja sa venujem detom. Som z toho vynervovana. maximalne. Mmch, manzel si tuto debatu precital.

a ešte niečo: chýba mi rodina, moja mama, otec, sestry. Bývajú v blízkosti hlavného mesta. Ja som sa presťahovala ešte ďalej. Vtedy boli tu lacné byty, i bývanie, všetko. &lenže dnes snívam o tom, vrátiť sa. Byť blízko rodičov, rodiny. Je to oveľa bližšie k hlavnému mestu, viac pracovných príležitostí, lepšia dostupnosť škôl, lepšia vybavenosť. Lenže manžel o tom nechce ani počuť, on má tu rodinu, priateľov, rozbehnuté hobby. Dosť ma to sklamalo. Ale je možné, že si to len idealizujem, vztah s mojou mamou nebol ktovie aký vtedy. Dnes by som k nim mohla zaskočiť kedykoľvek, aj mama by povarovala, keby bolo treba. Aspoň sa porozprávať. Nemám s kým, keď sa manžel na mňa hnevá (ako teraz). Je to komplikované. Návštevy raz za mesiac mi nestačia. Navyše ich absolvujem obvykle sama s deťmi, keď má manžel športové povinnosti. A možno si to všetko fakt len idealizujem a bolo by to všade rovnaké. Ale: rodina mi fakt chýba.

manžel sa o deti stará. Dokonca aj navarí, keď treba, resp. má čas. Je im myslím pozitívnym vzorom. Jedno z detí chodí zo školy už o 12-13-14-tej. Toto je problém: nech je to akokoľvek, aj ja so svojou novou firmou musím odísť bokom, nemám babku, opatrovateľku odmietam. Takže kto iný ako ja? On predsa musí chodiť do roboty, zarába podstatne viac než ja, čo už o 14-tej utekám domov.

Ide aj o prázdniny: ja som celé prázdniny s nimi doma (bez táborov, týždňa u babky atď) a práve tie prázdniny sú najvyčerpávajúcejšie. Po prázdninách som úplne grogy. Jedno dieťa je hyperaktívne, druhe "len" aktívne, obe sú veľmi nadané. Je to vyčerpávajúca kombinácia.

Neviem, či to niekto pochopí, tieto moj zlátaniny...

mne to ako zlátaniny rozhodne nepripadá. viac žien má podobné problémy - manžel "zarába", venuje sa svojím koníčkom, občas aj deťom a manželke - väčšinou keď sa mu to hodí, a manželka ťahá všetko : svoju prácu, domácnosť, nákupy, deti... a vyčerpanosť a pocit, že je všetko na nej sa len a len zväčšuje. 

Jeden môj kolega to zhodnotil asi takto (má teraz už školopovinného syna - tento jeho výrok pochádza z čias, keď bol synátor ešte malý): "moje dieťa to bude až vtedy, keď už môže ísť so mnou na futbal, ja si dám pivo, on bude stáť vedľa mňa s nejakou tou kofolkou, pochválim sa pred kamoškmi: "ˇže synátor", a vrátime sa domov ku mame". takže asi tak...

no a, aby to bolo uplne: zaujima ma vcelarenie. Chcem sa mu v buducnosti venovat, teraz nie je cas.

Teoreticky, ak sa prihlasim na akykolvek kurz, obvykle byvaju v sobotu. V sobotu byvaju aj manzelove zapasy. No a svokra pracuje aj v sobotu. A sme zase tam, kde predtym.

Ci ist na kurz cez tyzden? Hm.....

Nie sú to zlátaniny, ja ťa veľmi dobre chápem, lebo máme dom podobnú situáciu - spoločnú firmu, ktorá žije z manželových schopností komunikácie a získavania zákazníkov (vedomosti máme obaja, lenže ja nie som práve extrovertný typ) a mne ostala "na krku" akosi automaticky domácnosť a deti. Takže áno, veľmi dobre viem, o čom píšeš. LENŽE: nemyslím si, že hľadáš riešenie správnym smerom. Neviem, akú firmu máte, takže niektoré veci sú môžno u vás nerealizovateľné, ale niečo ťa možno inšpiruje. Dohodni sa s mužom, že niektorý deň (nie každý týždeň, ale každé dva-tri) vyzdvihne deti zo školy on a ty máš voľno (deti budú nadšené - to viem podľa mojich - a muž s nimi nemusí sedieť doma, môže ich zobrať so sebou na šport alebo kam potrebuje. Naša (vtedy) dvojročná sa už zúčastnila aj ministerského rokovania :rofl: :rofl: :rofl: ) Ak nič iné, tak raz za čas volľný večer maminku tiež trochu zrelaxuje. Deti už máš pomerne veľké, nemajú v susedstve kamarátov, ku ktorým by na poobedie mohli zájsť? (pochopiteľne by si ty potom inokedy "opatrovala" kamarátov u vás)
Nepíšeš, či bývate na dedine či v meste, ale čo tak zorganizovať niečo pre deti (nie len svoje). Ako vyzeráte s autom? Nemôžeš deti naložiť a za rodinou dobehnúť len tak na poobedie alebo víkend (ďalej od hlavného mesta môže byť 20 km aj 200, takže neviem) Alebo nemôže tvoja rodina dobehnúť za tebou (na návštevu)? Opatrovateľku nie prečo? (zlé skúsenosti, nikoho nepoznáš alebo máš "syndróm nenahraditeľnosti" ;-) ) Deťom nejaké krúžky si neskúšala? (zoznámiš sa s novými ľuďmi)
Jednoducho chápem tvoj problém, ale vyriešiť si ho budeš musieť sama, muž ti nijako nepomôže (ak je to bežný normálny chlap, tak ani netuší, o čo ti vlastne ide :roll: :roll: :roll: ) Skús hľadať nejaké iné riešenie na poobedia, nie na robotu.

ak to dobre rozumiem tak robis u manzela vo firme. tak sa dohodni na skratenom uvazku a popri tom mozes skusit aj nieco ine napriklad vypomahat v kvetinarstve ak ta to bavi a chces sa realizovat a potrebujes zmenu. alebo chod studovat nieco ine v com by si sa mohla realizovat. jednoducho si najdi nejake hobby. a ked je muz konatel firmy tak si pocas toho co budes robit toto hobby najdi opatrovatelku, zaobstaraj si upratovacku ved to nemusis robit ty. moja mama ma 54 rokov a tiez ma firmu my deti zijeme v zahranici otec je pohodlny tak si jednoducho plati zenu za 3e na hodinu ktora jej oprace, pozehli urobi velke upratovanie ak treba. ved nemusis byt na vsetko sama aj ked to muz nechce robit. a najdite si nejake spolocne hobby s muzom ak ta ma rad tak sa tomu potesi. skus to riesit takto nejak.

 

Lenze ona uz robi na skrateny uvazok a opatrovatelku nechce. :think: Bez opatrovatelky ani spolocne hobby nebude fungovat...

3 ecka na hodinu? Wau, to kde su take ceny? Moja mama plati 5 a je cela stastna, ze ma taku lacnu....