Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Partnerský vzťah

anonym, 26.06.2011 23:10

Nešťastná

Ahojte! Ani neviem odkiaľ začať. S manželom sme spolu už viac ako osem rokov, z toho dva v manželstve. Máme ročnú dcéru. Som na RD a problém je v tom, že sa cítim nešťastná. Ja viem, môžem si za to sama-môj muž mi zvykne nadávať a urážať ma. Vyznie to smiešne, no vždy nadávky začne mojím vzdelaním. Mám vysokú, ešte aj doktorát, teraz som končila ďalšiu vysokú. Stačí, že má zlú náladu, malé rozčúlenie a hneď ma začne urážať. Staviame dom, finančný rozpočet je napätý, viac nemáme ako máme, stále je nervózny, denne dochádza do práce vyše 80 kilometrov. To, že sa minimálne, resp. skoro vôbec nestará o malú, prežijem, i keď mi to vadí. Aj na to má blbé reči, vraj ja som za to platená. Sem-tam sa s ňou poblázni, alebo ju na chvíľu zabaví, keď potrebujem urobiť väčší nákup, ale inak sa jeho pomoci nedočkám. Veľké rozhodnutia vždy nechá na mňa a keď ich niekedy začnem ľutovať, tak vraví, že ja som to tak chcela, tak to mám. Aj teraz uvažujem, že dám malú do jasiel a pôjdem späť do práce kvôli financiám a on mi len povie, že sa mám sama rozhodnúť, aj tak ho nebudem počúvať. Akoby ho to vôbec nezaujímalo a pritom je to aj jeho dieťa. Som fakt niekedy v koncoch a ako na ihlách, lebo neviem, čo mu zas sadne na nos a čo si zas vypočujem, aká som debilná a pi...doktorská, alebo ma niekam pošle a tŕpnem, aby sa to nestalo na verejnosti, preto s ním radšej nikam nechodím. Aj dnes pri fúkaní kolesa na bicykli som si to na seba vypočula, lebo som podľa neho nekúila poriadnu pumpu, ale iba doniesla starú od mojich rodičov a s tou mu to nešlo. Koľkokrát si aj poviem, že mu už nič nepoviem, nech je pokoj a keď tak urobím, tak sa čuduje, čo mi je, no po vysvetlení som aj tak ja tá zlá a on je zrazu urazený, lebo mu odporujem. On si vôbec neuvedomuje, ako mi tým ubližuje. Viem, možno by bolo namieste zbaliť malú aj seba a rozviesť sa, ale asi na to nie som dosť silná. Je to určitý druh domáceho násilia, no asi pred tým zatváram oči a čakám, že keď bude hotový dom a bude mať toho menej, tak bude lepšie. No nebude, keď to má raz v sebe a nie je riadne vychovaný úcte k ženám z domu, tak neviem. Intímny život je minimálny, nakoľko po tom všetkom ma absolútne nepriťahuje. Neviem, poraďte mi, prosím, ako fungovať ďalej.

  • anonym
    27.06.2011, 08:02

    ahoj,

    spravne si to pomenovala domace nasilie :-( takto by sa muz nemal spravat k svojej zene... nezasluzis si to... nie si ziadna handra, ale matka a vzdelana zena a to si musis uvedomit... ono sa to bude pravdepodobne stupnovat, takze cim skor sa od neho odputas... urobis tak najlepsie rozhodnutie pre seba a aj pre svoju malu dcerku. nie je to pre nu zdrave prostredie... potom aj ona bude vo svojom dalsom zivote akceptovat taketo spravanie od muza (myslim, ze by si si to pre nu nezelala)
    tak naber odvahu a prec od takehoto muza. drzim ti palce,aby si to dokazala. (keby sa ku mne takto skaredo muz spraval, tak by som sa snazila od neho, co najskor odist)

    jana

  • anonym
    27.06.2011, 10:50

    ahoj, aj u nas padali nadavky, nie casto, ale dost na to, aby som z toho bola znechutena - navyse ako dieta som si uzila "predstavenia" mojich rodicov, takze som vedela, ze tohto chcem moje deti usetrit... uznavam "konstruktivne" hadky, mozu byt hlasne, ale bez nadavok...

    takze po jednej takej sprske od manzela som sa vyrevala v kuchyni, pockala kym trochu opadnu emocie (aj tak som to neustala a moj prejav som koncila usmoklena a usoplena :) a jednoducho som mu povedala, ze takto som si nas vztah a manzelstvo nepredstavovala, ze prehltnem kadeco, ale nie nadavky, ze tiez ich mam peknu zasobu, ale na to, aby som ich pouzila voci nemu si ho vazim... a ked to takto neciti on voci mne, tak s nim nechcem ostat, ze som sice na materskej s dvoma detmi a bez roboty (pretoze sme sa prestahovali kvoli jeho praci), ale mam moznost sa tam vratit, a aj ked s odretymi usami budem vychdzat finance bez neho, ale deti budu aspon vyrastat v klude... zrejme to necakal, vyzeral riadne zarazeny... netvrdim, ze odvtedy zijeme ako dve hrdlicky, ale dava si pozor, co povie...

    co sa tyka zamestnania - nebol by zamestnavatel ochotny ta zamestnat na 1/2 uvazok, pripadne na pracu z domu? vylepsilo by to prijem a dcera by neprisla aj o kontakt s mamkou, ked uz s otcom to nie je terno...

    drzim palce, aby ste to vyriesili uspookojivo :)

  • anonym
    27.06.2011, 11:19



    :tup:

    Ja si myslim, ze chlap si nieco taketo dovoli najma preto, lebo si je isty, ze manzelka na materskej je financne zavisla od neho. Jasne, ze sa k tomu pridruzila u autorky aj urcita davka nervozity z financnych zavazkov, ktoru momentalne zazivaju. Ale ten prvy dovod je hlavny. Preto treba presne tak ako je vyssie uvedene, jasne sa porozpravat s manzelom a dat mu najavo, ze si to vies aj bez neho ustat, sice s odretymi usami, ale islo by to. Ja som to tiez raz vysvetlila manzelovi, a odvtedy je klud. Sice je pravda, ze u nas nadavky neboli na programe, ale dusno a jemny disrespekt tu bol. Takze autorka, porozpravaj sa s nim nech vie, na com je. Inak sa budes len trapit a bude sa to stupnovat.

  • anonym
    27.06.2011, 12:54

    Ahoj,
    taketo nieco sme mali doma, len v miernejsej podobe. A ver tomu, ze kym som sa neodstahovala od rodicov, tak to bolo na dennom poriadku. Pravdupovediac, zmenu k lepsiemu necakaj, skor naopak. S vekom to bude horsie. Ja som tym hrozne trpela, tak isto aj moji surodenci. Chces aj ty toto iste pre tvoje deti? Asi nie, ze? Tak preco uvazujes, ze zostanes s clovekom, ktory si ta nevazi a skaredo ti nadava? Nie je to pod tvoju uroven?
    Ja si velmi vazim moje manzelstvo, ktore je harmonicke. Moj muz vie, ze na taketo veci som velmi citliva a nikdy by si nedovolil mi skaredo nadavat (a nadavat tiez nie), ani ja jemu. Navzajom sa jeden druheho velmi vazime. Ano, su momenty, kedy nezdielame rovnaky nazor, ale to si vydiskutujeme v klude.
    Ten tvoj sa nezmeni a to si uvedom. A ber nohy na plecia, kym mas len jedno dieta.

  • jarka160
    27.06.2011, 14:08

    ahoj, no tak to sa len bude stupnovat ver tomu. ja som si to zazila :*-(  Uz nikdy viac. Hlavne koli detom. Teraz zijem s priatelom a nevravim, ze mame super vztah, ale nikdy si nenadavame. Je to chudak( prepac za vyraz), ale je to tak. Nevazi si ta. Moj je tiez niekedy nervozny z mojich nazorov, ale stojim si za svojim. A ako pise autorka podo mnou, ber nohy na plecia pokial mate jedno dieta. Daj vediet, ako si dopadla. Drzim palce:therethere:

  • anonym
    27.06.2011, 14:31

    takto to bolo aj u nas, mama mala VS a otec sa cez  to do konca zivota nevedel preniest. trpel nejakym komplexom menejcennosti a podobne nam vsetkym nadaval za vzdelanie. na jednej strane si zelal, aby sme skoncili VS, na druhej mal osobny problem s vlastnym vzdelanim.

    bolo to tak az do konca, mne sa ulavilo, az ked som odisla z domu, mama si to potom odniesla sama. postupne sa nadavky stupnovali az boli na dennom poriadku.

    mama zacala skutocne zit az po otcovej smrti a prekonani smutku, hoci si myslela, ze jeho smrtou konci aj jej zivot. taku stastnu akou sa stala po dvoch rokoch od smrti som ju este nikdy nevidela, hoci sa citi osamela...

    ma vyznam takto zit a pripravit taketo prostredie svojim detom?

  • anonym
    29.06.2011, 09:20

    a možno aj horšie.Pred manželstvom som bola veselá,optimistická osobka,a teraz? Pesimistka,nešťastná,smutná.Už to to vzdala.Moj muž ma roky komanduje,všetko musí byť ako povie on,ak nie je tak je zle.Nádavky,nekonečné frfľanie,doslova psychické týranie.Som v koncoch a to doslova.Už mu neoponujem,nevravím si svoj vlastný názor,som ticho ale ani tak neni kľud.Ostávam s ním len kvoli deťom,pokiaľ ma nepodvádza,nepije tak si vravím že to nejako vydržím.ALE! Som zamestnaná,a každý mesiac si odkladám bokom pre seba rezervu na horšie časy,muž o tom nevie,a keď to už bude na nevydržanie odíndem a rozvediem sa.Nechcem do konca mojho života žiť takýmto životom,stále dúfam že sa to zmení ale zatiaľ je to len a len horšie.

  • jarka160
    06.07.2011, 15:54



    dobre robis:tup:  drzim palce, aby si nasla odvahu odist, ak sa rozhodnes;-)

  • tatarko
    18.07.2011, 12:40

    ..hm, podľa mňa sa doma veľmi nudíš a chybou je, že on pracujúci muž mimo domova ťa pravidelne večer čo večer nevypráši.....Skrátka chýba ti pohladenie, pocit, že si milovaná, obdivovaná a láskaná...Skús to preklenúť a požiadaj manžela, aby si našiel prácu niekde bližšie...

  • anonym
    20.07.2011, 20:26

    ?????? problém je v tom, že ju večer nevypráši???? problém je v tom, že jej nadáva ako poslednej chudere, je to neúcta, otras, a ty tu točíš niečo o tom, že vypráši ťa a život bude ok?

  • anonym
    07.11.2011, 12:51

    Často krat sa stáva, že žena na materskej sa cíti frustrovaná a nadavky manžela neprospeju. Bol taky aj pred svadbou? Ja som tiež v diléme či dať maleho do jaslí, ale viem, že to čo matka da dieťaťu do 3. rokov s nim ide celý život. Pri staršiemu som musela isť do prace pretože môj ex manžel  " chudák" večne nezamestnaný....... . A viem, že som urobila veľku chybu. Mame nového ocka a k staršiemu pribudol brat a tiež sa pohravam s tou myšlienko vratiť sa do prace. Manžel je proti, že nesme na tom až tak zle. Manžel ma vysokú školu? Su muži ktorym to vadi ak žena ma školu oni nie, manželka zaraba viac a oni nie. Su to pre niekoho važne veci. Ak to nie je akutne tak ostaň doma. A čo sa tyka manžela porozpravaj sa s ním otvorene a ak sa nezmeni rozmyšľaj čo s ním ďalej.

  • Hans-grud
    03.10.2022, 17:21

    Príspevok porušil pravidlá diskusie a bol odstránený moderátorom. 19:43 03.10.2022

+ -
Príspevkov: 12