Urcite mate pravdu! Vsetko chce cas a asi aj ja musim byt trosku tolerantnejsia a akceptovat aj jeho realizaciu ako otca... Mozno som v konecnom dosledku ja ta, ktora zbytocne prehana, ale tak som to citila a citim, ze mame trosku problem v komunikacii...
Co sa tyka ziarlenia, to je asi tak z mojej, aj z jeho strany niekedy.. Asi obaja to rovnako citime, ked sa viac venujeme malemu a nezostava nam na seba cas, tak je nam to luto a chyba nam to...
Problem je asi v povahe, on je sebec a kedze je teraz nervozny, tak na mna krici a to ja z duse neznasam, je schopny riesit problem aj tri dni, co ma absolutne vycerpava, kedze ide o totalne kraviny typu, ci som myslela normou ohranicenie alebo nie, ale to asi nechapete :idoh: Ale asi musim byt aj ja trosku nad vecou a s vacsou davkou nadhladu, kedze je teraz viac v strese.. Asi sa to unho takto prejavuje...
Co sa tyka mliecka, tak ano, mame aj cumel, ktory nam sem-tam pomaha, ale tak v norme, myslim, ze este nie sme zavisli :lol: Mliecka isto nemam dost, lebo ked si odsavam, tak odsajem vzdy len 60ml, ale mozno ja robim chybu niekde.. Maleho sa snazim dokrmit co najmenej 1 -3x za den, ale prv mu davam svoje, z oboch a potom, ked vidim, ze je este hladny, tak mu urobim mliecko. Nikdy ho cele nevypije, ale je kludnejsi a dobre zaspinka. Neviem, mozno to tiez nie je idealne riesenie, ale zda sa mi to byt celkom ok.. ci?!
Kazdopadne sme obaja v strese, kedze stale nieco vyskoci, raz pibera malo, raz vela, raz nespi vobec, raz vela vracka, teraz je to trosku hypotonicky chrbatik a co ja viem, co este pride. Urcite sa to vsetko neda dosledovat, aj keby so velmi chcela. Klasika, chcela by som byt perfektna matka...
A najdolezitejsie, co som nenapisala je, ze mi chyba od mojho partnera podpora psychicka, coz velmi nemam, lebo on svoje pocity najavo nedava, nehovori...
Ale je skvely a milujem ho! Len nechcem, aby nas maly syn vyrastal v stresujucom prostredi :roll:
Dakujem Vam kocky! :flowers: