Chápem, že si bezradná ten tvoj priateľ je, ale tvrdý oriešok. Mám pocit, že si netrváš na svojom, iba o tom hovoríš.  Načo sa s ním dohaduješ, že či mu ho necháš. Povedz mu kedy odíjdeš(samozrejme, ked vieš,že bude mať voľno) a nechaj mu dieťa. Alebo keď vidíš, že je pri počítači, tak mu povezd, že si ideš trebars zabehať a nechaj mu ho na pol hodinu. Daj mu ho do postielky a ked bude plakať určite ho tam nenechá dlho (uší má len jedny)a  určite dá prednosť dieťatu pred počítačom. A postupne tento čas predlžuj.

Ešte ti chcem napísať k tým zbaleným veciam, ked si ich raz zbalíš tak aj odíjdi a mysli to vážne, lebo časté balenie už nená učinok a mám pocit, že tvoj priatel si je tebou príliš istý a prestáva si ťa vážiť. 

Moj muž sa chce kazdú chvílu rozvádzať (pri každom konflikte a stretu záujmov) a ja sa už na tom akurát tak bavím. Naposledy som mu povedala, že ked sa chce rovádzať nech sa čo najskor odsťahuje ( aj za cenu, že by to naozaj urobil, čo by som nechcela)a v tom momente zmenil názor a bolo po mojom.:excited:  Napíš, prosím ako sa to ďalej vyvíja, či na neho niečo zabralo. :think: Držím palce.

 

 

Tak uz tu je mala zmena,trocha si dal povedat a cvicit ide v tedy ked drobec spi,alebo ho dame ku starkej a ked pride s prace tak mi povie ze sa naje pozre co noveho na pocitaci-teraz mu to trva iba15min,pred tym asi 1hodina.Drobca som mu este nenechala,ale chystam sa zacat cvicit tak si ho potom uzije.Trocha mi pri tom pomohol aj svagor,ten moj si myslel ze chlap nerobi nic,ale svagor mu povedal ze on svojho syna kupal,daval mu jest,obliekal ho,tak to trocha pochopil aj on ze je to aj praca pre neho.Ved aj nechcem aby to robil stale ,ale aby sa to aspon naucil.Tak som zvedava do kedy to vydrzi.

Ahoj, ja mám doma tiež náročného 11-mesačnéhondrobca a manžela 12 hodín denne mimo domu (cestuje za prácou). Boli aj u nás chvíle, keď som mala všetkého plné zuby, ale postupne sme si našli aký-taký systém. Porozmýšlaj, či sa nenájde v tvojom okolí niekto, komu dôveruješ a kto by ti dieťa na pár hodín rád povaroval. Starí rodičia, sestranice, kamarátky...Najhoršie obdobie bolo, keď nevydržal ani chvíľu bezomňa a 15 minút na to, čo som odišla z domu, mi volali, že hystericky plače a nedá sa utíšiť... ale našťastie z toho vyrástol. Tiež netlač na priateľa, aby ti "pomáhal", ale skús ho presvedčiť, že si musí s malinkým postupne budovať vzťah ;) niekedy pomôže zmena rétoriky... A premysli si, čo konkrétne by ťa napĺňalo v tvojom voľnom čase. My sme to vyriešili asi takto: v pondelok chodím na spev a v utorok na brušné tance, za tú hodinku a pol mi ho strážia rodičia, teda starkí :) a v nedeľu chodím na omšu a vtedy ho stráži manžel. Plus ho kúpe skoro každý večer a dala som mu na starosť také drobnosti okolo malého, ako napr. ostrihanie nechtíkov. V noci vstávam k malému ja, ale bolo už aj tak, že som skrátka nevládala a zobudila manžela. Snažila som sa, aby to vyšlo na víkend, keď nemusel ísť do práce :D. Snaž sa čo najviac myslieť na seba, lebo keď budeš príliš unavená, doplatí na to tvoj drobec. Skús vyradiť niektoré domáce práce a variť čo najjednoduchšie veci, napr. cestoviny, alebo rôzne zapekané jedlá, čo len šupneš do rúry... Presvedč priateľa, aby ste si niekam spolu vyšli, hoc len na spoločnú prechádzku. Držím palce, aby ste našli spoločnú reč, bez vzájomného obviňovania. Katka.

ahojte,musim vam napisat ako to pokracuje-pocas vianoc to bolo az take ze aj ja aj on uz mal toho dost,drobec bol stale chory a v kuse plakal a este ku tomu padol z postele tekze som s nim bola v nemocnici na pozorovani,ale dopadlo to dobre nic sa mu nestalo.po prichode z nemocnice bola ticha domacnost on daval vinu mne ze spadol,ale sebe nie.po2-3tyzdnoch som mu povedala ze uz nevladzem a ak sa nic nezmeni tak je koniec.po tomto dlhom rozhovore sa zacalo vsetko menit,drobec nam uz chodi tak je s nim omnoho menej prace ako do teraz,ja mam trocha casu aj na seba a hlavne zacala som tolerovat to jeho cvicenie a pocitac,lebo uz dava na javo ze sme tu najprv my a potom je to ostatne,zacal si nas viacej vsimat a ked niekde ide tak sa opyta ci nieco netreba pomoct a az potom odide.bola to riadna kriza a hlavne stres z maleho drobca.chcem povedat mamickam ktore taketo nieco iste prezivaju,ak sa milujete netreba to vzdavat,kazdy sa raz zmeni a hlavne treba medzi sebou komunikovat,bez toho to je o nicom.neviem ci to takto pojde aj nadalej,ale ja dufam ze ANO,teraz je to super