Tehotná s

Tehotná s "hroznými" vaječníkmi

7.4.2016 v kategórii Tehotenstvo, autor Lenka foto: iStock.com

Príbeh o tom, ako ma endometrióza prinútila zmeniť priority...

...Z vašich listov...

Na konci vysokej školy som prežívala hektické obdobie. Pracovala som popri štúdiu na plný úväzok, presunuli ma na projekt do Viedne, takže som pol týždňa trávila tam, druhú polovicu doma v Bratislave. K tomu sa pridružili mierne komplikácie s diplomovkou a trocha stresu zo štátnic. A tak som sa ani veľmi nedivila, keď som nedostala menzes, aj napriek tomu, že som užívala antikoncepciu. Keď však neprišiel ani o ďalší mesiac, začala som mať pocit, že niečo nie je v poriadku. V duchu som premýšľala, či som užila všetky tabletky načas a došla som na to, že jednu som posunula o pár hodín. „Fíha, možno budem tehotná,“ pomyslela som si s nadšením. Tehotenský test však moje očakávanie rýchlo schladil, ukázala sa iba jedna čiarka. Napriek tomu som sa odhodlala ísť k lekárke.

Po vyšetrení mi neurčito oznámila, že asi som naozaj tehotná, ale keďže nemala ultrazvuk, poslala ma na vyšetrenie do nemocnice. Po trojhodinovom čakaní na chodbe som sa dostala na rad. Po krátkom sone ma lekár šokoval. Jednoducho na mňa „vyletel“ s tým, ako si môžem myslieť, že som tehotná s takými „hroznými“ vaječníkmi. Neschopná slova som sa zmohla len na otázku „Čo mám s vaječníkmi?" Lekár ma arogantne vyhodil z ambulancie so slovami, nech si toto rieši a vysvetľuje niekto iný. Do papierov napísal PCO.

Vyvolávačky

Nešťastná v slzách som vletela už terajšiemu manželovi do náručia. S diagnózou, ktorej som nerozumela, som došla k svojej lekárke. Tá ma začala upokojovať, že to nič tragického nie je, že sa to nejako vyrieši. Keďže ma však neposlala na žiadne ďalšie vyšetrenia, začala som hľadať sama. Po známych, na internete, jednoducho všade, kde sa dalo. Informácie, ktoré som našla ani zďaleka neboli také optimistické ako slová pani doktorky. Aj preto som ihneď zmenila lekára.

U novej lekárky mi urobili ultrazvukové vyšetrenie, pár testov, odobrali krv. Našťastie, diagnóza PCO – polycystických ovárií (pozn. red. – jedna z najčastejších príčin dysfunkcie vaječníkov, ovplyvňujúca plodnosť ženy) sa nepotvrdila. Menštruáciu som však stále nemala, takže mesiac čo mesiac som chodila na injekcie „vyvolávačky“. Medzičasom som vysadila antikoncepciu a začala skúšať lieky, ktoré mi mali cyklus vrátiť do normálu.

Operácia

Na jeseň som odcestovala do Ženevy na školenie. Na druhý deň po prílete som sa cítila strašne mizerne. Začal ma oblievať studený pot, zvracala som, pridali sa hnačky, silné bolesti ľavého vaječníka sa skoro nedali vydržať. Tri dni školenia som preležala v hotelovej izbe. Po návrate sa kolotoč návštev u lekárov zrýchlil. Internista, chirurg, gynekológ... Keď sa mi podobný záchvat bolesti a zvracania zopakoval aj doma, zobrali mi medzi inými vyšetreniami aj krv na onkomarkery. Hodnotu CA125 som mala štyrikrát vyššiu než je normál. Aj opätovné odobratie krvi neprinieslo lepšie výsledky.

Lekárka ma začala pripravovať na to, že ma budú musieť operovať. Mala podozrenie na endometriózu. Keďže sa blížili Vianoce, operáciu sme naplánovali po Novom roku. No moje bolesti sa viac a viac stupňovali, až nakoniec tak zosilneli, že rodičia zavolali záchranku a operovali ma skôr.

Histológia potvrdila endometrickú cystu. Lekár, ktorý ma operoval spolu s mojou gynekologičkou prišli hneď, ako som sa prebrala a začali mi vysvetľovať priebeh operácie. Na ľavom vaječníku bola cysta, ktorej stopka obtočila vaječník a priškrtila ho, čo bol dôvod mojich silných bolestí. Bolo tam aj pár ďalších drobných ložísk, ktoré sa čiastočne podarilo odstrániť. Časť ľavého vaječníka museli odobrať tiež, ale ubezpečovali ma, že jeho funkčnosť nebude narušená. Priechodnosť však pre krátkosť času nestihli skontrolovať.

Ako prvý krok mi navrhli hormonálnu liečbu, ktorá mala dostať moje telo do prechodu, čo malo zastaviť rast ložísk endometriózy. Druhý krok mala byť snaha otehotnieť, nezabudli ma však upozorniť, že to môže byť vzhľadom na môj stav obtiažne.

Zmena priorít

V tej dobe som mala polroka do svadby, dieťa sme však plánovali až tak o dva-tri roky. Po operácii sme veľmi rýchlo prehodnotili naše plány. Počas hormonálnej liečby, keď som bola náladová, „ubrblaná“, nešťastná... mi manžel spolu s mojimi rodičmi boli veľkou oporou. Vďaka nim som svet nevidela čiernobielo a neupínala sa iba na predstavu bábätka.

Po troch mesiacoch injekcií mi lekárka navrhla ďalšiu laparoskopiu, aby sa presvedčila, či je všetko v poriadku. Po rozhovore s manželom som ju odmietla. Dohodla som sa s lekárkou, že nám dá čas do ďalších Vianoc, či sa nám nepodarí otehotnieť a ak nie, tak na tú druhú operáciu pôjdem. Lekárka nebola proti a dohodli sme sa, že keď sa mi dostaví menštruácia, mám sa objednať na ultrazvukové vyšetrenie, aby skontrolovala, či sa nevytvorili nové ložiská. Tak sa aj stalo.

Pri kontrolnom ultrazvuku lekárka niečo našla. Tento raz to však bola pozitívna správa. V pravom vaječníku bolo vidieť nádherný veľký dominantný folikul a pár ďalších. Lekárka sa na mňa sprisahanecky usmiala a povedala: „Nasledujúce dva-tri dni sa na manžela pekne usmievajte a možno z toho bude bábätko.“

O päť týždňov na to som bola u nej znova - tentokrát už tehotná. 3. apríla, sedem dní po termíne, sa narodil náš drobček Ninka s mierami 3 330 g a 50 cm.

Môže vás zaujímať:

Ja, a tehotná?
Stotožnili ste sa s rolou matky?
Tri trimestre tehotenstva

Komentáre