Ochorenia v tehotenstve – 4. časť

MUDr. Peter Brenišin | 28. september 2010

S gynekológom MUDr. Petrom Brenišinom sa dnes zameriame na ochorenia tráviaceho traktu, obličiek, močového systému a ochorenia kože.

Ochorenia tráviaceho traktu

Problémy s trávením sú dôverne známe takmer každej tehotnej žene, či už ide o rannú nevoľnosť alebo iné ťažkosti. Pomerne časté je pálenie záhy (pyróza), ktorá je spôsobená návratom časti žalúdočného obsahu do pažeráka (reflux). Liečba je zameraná prakticky výlučne na odstránenie príznakov – pomáha konzumovanie menších dávok v kratších časových intervaloch, čo okrem iného pôsobí pozitívne aj na udržiavanie hmotnosti. Odporúča sa posledné jedlo zjesť najneskôr 2 hodiny pred spaním a spávať v polohe, keď je horná polovica tela o čosi vyššie ako zvyčajne (stačí pridať jeden menší alebo väčší vankúš).

Niekedy sa stane, že „ranné nevoľnosti“ trvajú celý deň – ako si občas ženy ironicky povzdychnú. Horším prípadom je, ak prerastú do častého zvracania, čo má za následok nedostatok živín, dehydratáciu a celkové zhoršenie zdravotného stavu ženy. V týchto prípadoch sa podávajú lieky tlmiace nevoľnosť (spravidla vo forme čapíkov), niekedy je však potrebná aj hospitalizácia a podávanie infúznej liečby.

Ďalším častým problémom v gravidite je spomalenie pohyblivosti tráviaceho traktu – črevá akosi „zlenivejú“ a následkom je zápcha. Aj keď ide na prvý pohľad o banalitu, je potrebné venovať jej pozornosť. Tehotenstvo je totiž obdobie, keď omnoho ľahšie vznikajú kŕčové žily nielen na nohách, ale aj v pošve a v konečníku, čomu zápcha výrazne napomáha. Pri stolici totiž musí žena viac tlačiť, čo spôsobuje rozšírenie žíl v konečníku. U citlivejších žien silné tlačenie môže spustiť krvácanie, pri menejcennosti kŕčka maternice môže zapríčiniť jeho otváranie, dokonca môže spustiť začiatok pôrodnej činnosti či potrat.

Nepríjemnou komplikáciou tehotenstva je zápalové ochorenie čreva, napr. Crohnova choroba. Hoci samotná tehotnosť tieto ochorenia neovplyvňuje, ochorenie znepríjemňuje priebeh gravidity. Zápal slepého čreva (apendicitída) je zasa problematický nielen z hľadiska diagnostiky – hlavne v druhej polovici tehotenstva kvôli zmeneným anatomickým pomerom, ale aj z hľadiska liečby. Keďže zápal a prípadná perforácia ohrozuje nielen matku, ale aj plod v maternici, vo väčšine prípadov sa uprednostňuje včasná operačná liečba.

V období gravidity sa môžu objaviť aj problémy s pečeňoužlčníkom. Žlčník sa môže v tomto období spomalene a nedostatočne vyprázdňovať, čo spôsobuje zahustenie žlče, jej sťažené odtekanie a dokonca tvorbu žlčových kameňov. Problém s pozastaveným či zhoršeným odtekaním žlče sa prejavuje aj spôsobom, ktorý by sme nečakali – svrbením kože (pruritus), keďže žlčové soli sa hromadia práve v podkožnom tuku. Laboratórne výsledky preukazujú zvýšenie hladiny bilirubínu, žlčových kyselín a niektorých ďalších látok.

Zadržiavanie žlče môže mať aj negatívne následky na plod, preto sa stav plodu veľmi starostlivo sleduje a v pokročilej gravidite sa niekedy dokonca pristúpi k predčasnému vyvolaniu pôrodu.

Zápal pankreasu sa vyskytuje v gravidite zriedkavo, objavuje sa spravidla v súvislosti s existujúcimi žlčovými kameňmi. Ak sa však vyskytne, máva podobný priebeh ako v normálnom stave.

Pečeň pracuje o čosi intenzívnejšie ako pred tehotenstvom. Táto naša chemická továreň musí spracovať omnoho viac globulínov potrebných pre transport hormónov a taktiež látky regulujúce zrážanlivosť krvi. Niektoré ochorenia pečene v gravidite majú súvislosť s tzv. preeklampsiou, ktorá sa vyznačuje vysokým tlakom, odpadom bielkovín v moči a opuchmi. Špecifická forma preeklampsie, tzv. HELLP-syndróm môže spôsobiť okrem iného závažné zmeny na pečeni a vzhľadom na ohrozenie života matky i plodu je dôvodom na rýchle ukončenie gravidity.

Ochorenia močových ciest

Infekcie močových ciest sa vyskytujú v gravidite pomerne často. Prejavujú sa častým močením, bolesťami a pálením pri močení. Ako každej infekcii, ktorá prebieha v organizme matky, aj tejto je treba venovať pozornosť. Zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že neliečený zápal močových ciest alebo močového mechúra vedie u každej tretej ženy k vzniku pyelonefritídy, čiže zápalu obličiek.

Keďže niektoré infekcie prebiehajú aj bezpríznakovo, vyšetrenie moču sa robí pravidelne u každej tehotnej ženy. V prípade pozitívneho nálezu sa nasadí antibiotická liečba, ktorá by mala trvať dostatočne dlho (10-14 dní), i keď niektoré moderné preparáty umožňujú aj podanie jednorazovej dávky. V oboch prípadoch sa musí úspešnosť liečby prekontrolovať.

Pyelonefritída (zápal obličiek) je vážne ochorenie, ktoré sa prejavuje horúčkami spojenými so zimnicou a bolesťami v boku. Niekedy sa dokonca objavujú príznaky toxického šoku. Ochorenie je zapríčinené spomaleným odtokom moču, rozšírením močových ciest a zmenami v zložení moču.

Liečba je opäť antibiotická, pričom prvé dni musia byť lieky podávané intravenózne (do žily), následne 2-3 týždne perorálne (ústami). Aj po vyliečení musí byť pacientka naďalej sledovaná – robia sa preventívne vyšetrenia. Pyelonefritída nielen zaťažuje organizmus pacientky, ale horúčka, ktorá patrí k jej typickým príznakom, môže spôsobiť predčasné sťahy maternice a tým predčasný pôrod.

Močové kamene sa prejavujú typickými kolikovitými bolesťami, ktoré si niekto môže zamieňať s kolikou tráviaceho traktu. Ultrazvukové vyšetrenie diagnózu potvrdí alebo vyvráti. Pri pozitívnom náleze sa zvyčajne vyskytuje aj rozšírenie močovodu a obličkovej panvičky. Pri laboratórnom vyšetrení sú prítomné známky krvi v moči a spravidla sa potvrdí aj infekcia močových ciest.

Infekcia sa lieči antibiotikami, pri kolike sa podávajú prípravky na uvoľnenie kŕčov (spazmolytiká). Samozrejme, je potrebné prijímať veľké množstvo tekutín, ktoré môže pomôcť pri vyplavením kamienkov.

Ochorenia obličiek

Obličky podstupujú počas gravidity mimoriadnu záťaž, a to aj s ohľadom na zvýšené množstvo krvi, ktoré musia denne prečistiť. Pri chronickom ochorení obličiek je potrebné sledovať ich fungovanie, pretože majú priamy vplyv na priebeh gravidity. Pravidelne sa robí vyšetrenie moču a meranie krvného tlaku. Na základe zistených výsledkov sa posúdi závažnosť ochorenia, ktoré je rozdelené do troch stupňov:

1. stupeň: Normálny krvný tlak pred tehotnosťou a na jej začiatku. V moči sa vyskytuje mierny výskyt bielkovín, hodnoty kreatinínu a močoviny sú v norme. Je reálny predpoklad, že gravidita prebehne priaznivo.

2. stupeň: Vyšší krvný tlak a výskyt bielkovín (proteinúria) v moči už na začiatku tehotenstva. V tomto prípade sa dajú očakávať komplikácie – predovšetkým je tu pomerne vysoké riziko preeklampsie a úmrtnosti plodu či novorodenca.

3. stupeň: Žena má už pred tehotnosťou proteinúriu a vysoký krvný tlak, no okrem toho je činnosť obličiek nedostatočná, čo sa prejavuje zvýšenými hodnotami kreatinínu a močoviny v krvi. Týmto ženám sa gravidita spravidla neodporúča, a to nielen s ohľadom na možné závažné zhoršenie (niekedy až život ohrozujúce) vlastného zdravotného stavu, ale taktiež vzhľadom na značné riziko pre plod.

Pokiaľ dôjde počas gravidity k zhoršeniu chronického ochorenia obličiek na druhý alebo dokonca tretí stupeň, nezriedka je nutné graviditu ukončiť aj predčasne, pričom sa zvažujú riziká pre novorodenca i pre matku: život matky je priamo ohrozený samotnou nedostatočnou funkciou obličiek, ku ktorej sa spravidla pridružia ďalšie typické znaky preeklampsie – opuchy a vysoký krvný tlak, ktorý sám o sebe predstavuje pre ženu obrovské riziko.

U plodu sa zvažuje stupeň jeho nezrelosti pri predčasnom ukončení gravidity v porovnaní s rizikom pri pokračovaní gravidity – ohrozuje ho nedostatočné fungovanie placenty, čo spôsobuje následné zaostávanie plodu vo vývoji.

V niektorých, našťastie pomerne zriedkavých prípadoch dochádza k akútnemu zlyhaniu obličiek, pričom sa zníži objem vylúčeného moču, prípadne sa takmer celkom močenie zastaví, a zároveň prudko stúpajú hodnoty kreatinínu a močoviny v krvi. Príčin zlyhania obličiek môže viacero – septický potrat, predčasné odlučovanie placenty a následky šok zo straty krvi, preeklampsia alebo eklampsia, HELLP-syndróm. Pri liečbe treba zároveň s odstránením vyvolávajúcej príčiny sledovať pomer príjmu a výdaja tekutín a nasadiť hemodialýzu (pacientka musí byť pripojená na dialyzačný prístroj).

Ochorenia kože

Koža sa považuje za najväčší orgán tela. Samozrejme, aj na nej sa prejavujú počas tehotenstva viaceré zmeny – môže sa celkovo zmeniť kvalita kože (suchá – mastná – normálna), zvýrazňuje sa pigmentácia, objavujú sa rôzne škvrny a névy na koži, vznikajú strie v oblasti brucha, pŕs, prípadne aj na iných miestach. Nové škvrnky vznikajú spravidla na nose, na lícach a na čele.


V období gravidity sa celkovo stav kože, ale aj nechtov a vlasov spravidla zlepší, zato po pôrode dochádza k prechodnému zhoršeniu. Akonáhle však začne fungovať hormonálny systém normálne (po obnovení funkcie vaječníkov), dostanú sa koža, nechty a vlasy zvyčajne do rovnakého stavu ako pred graviditou.

Niekedy sa však vyskytujú tzv. tehotenské dermatózy – preto tehotenské, lebo sa objavujú len v období tehotenstva. Patria tu univerzálny pruritus, herpes gestationis, polymorfná dermatóza, prurigo gestationis a autoimúnna progesterónová dermatitída. Mávajú skôr nepríjemný než „ohrozujúci“ priebeh, čiže neohrozujú život ani zdravie matky či plodu.

Univerzálny pruritus, čiže svrbenie kože, sme spomínali aj v tomto článku – spravidla súvisí so zadržiavaním žlče. Ako príčina však do úvahy prichádza aj cukrovka, zápaly obličiek (nefritída), leukémia a iné. Pri zadržiavaní žlče sa objavuje aj tzv. tehotenská žltačka. Pokiaľ ide len o miernu formu ochorenia, môžu sa podávať antihistaminiká, príp. sedatíva.

Herpes gestationis je typický tvorbou pľuzgierikov, ktoré sa objavujú najskôr v oblasti pupka a neskôr aj na končatinách, na rozdiel od „klasického“ herpesu sa nevyskytujú na tvári ani slizniciach. Postihnuté miesta najskôr sčervenejú, až potom sa objavia pľuzgiere.

V rámci liečby sa podávajú antihistaminiká a na postihnuté miesta steroidy. Pri ťažších formách sa podávajú steroidy aj celkovo.

Polymorfná dermatóza čiastočne pripomína herpes gestationis. Začína však výsevom pupencov, ktoré sa menia na pľuzgiere. Zasiahnutá býva koža na bruchu s výnimkou oblasti pupka. Neskôr sa pupence a pľuzgiere objavujú aj na stehnách. Ochorenie je sprevádzané intenzívnym svrbením a vyskytuje sa spravidla u prvorodičiek na konci gravidity. V rámci liečby sa lokálne aplikujú kortikoidy.

Prurigo gestationis znamená, že ide o ochorenie spojené s intenzívnym svrbením. Svrbiace pupence či „pľuzgieriky“ sa vyskytujú na končatinách a v oblasti brucha. I v tomto prípade sú najvhodnejšie steroidy aplikované na postihnuté miesta, no pri vážnejších stavoch sa môžu podávať aj celkovo.

Autoimúnna progesterónová dermatitída sa objavuje v prvom trimestri gravidity ako svrbiaca vyrážka pripomínajúca akné. Predpokladá sa, že ide odpoveď na progesterón. Po uplynutí prvého trimestra sa stratí.

Na rozdiel od spomínaných tehotenských dermatitíd sa lupus erythematodes vyskytuje aj mimo gravidity. Taktiež má omnoho závažnejšie následky – u žien s týmto ochorením sa vyskytuje viac spontánnych potratov, predčasných pôrodov, vyššie množstvo mŕtvych plodov. U plodu alebo novorodenca sa niekedy diagnostikuje blokáda srdca. Liečba závisí od konkrétnych prejavov ochorenia, pričom pôrodník úzko spolupracuje s internistom.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: