O tehotenstve dvoch žien
Dve ženy, dva životy. Tehotenstvo a materstvo očami každej z nich.
Hovorí sa, že deti sú naplnením života ženy. Mať dieťa však nie je samozrejmosťou, čo potvrdzuje aj stále sa zvyšujúci počet umelých oplodnení. Nemálo žien o bábätku roky sníva a predstavuje si, aké to bude, keď ho budú držať v náručí.
S otehotnením sa ale nedostavujú len pocity očakávanej radosti. Prichádzajú často pochybnosti o sebe samej, fyzické vyčerpanie a psychická labilita, strach z pôrodu a z neznámeho. Aké to bude – byť matkou?
Alica bude mať dieťa
Dlho túžila po dieťati. A tak sa s mužom snažili a snažili. Nič. Keď im už z toho bolo ťažko a boli unavení tým, ako sa im milovanie zmenilo na „predsa to už musí vyjsť“, dohodli sa, že veciam nechajú voľný priebeh.
Uľavilo sa im, lenže zároveň sa od seba začali vzďalovať. Ich vzťah sa po troch rokoch sústredenia k jedinému bodu vyčerpal. Prečo spolu vlastne sú? Začali sa pýtať. A hádať viac, než predtým.
Tehotenstvo prvé...
O necelý polrok nato Alica zistila, že je tehotná. Tak dlho po tomto okamihu túžila! Predstavovala si, ako bude žiariť a že sa šťastím pominie. Namiesto toho je vystrašená a zmätená a nevie, či to vlastne chce. Keby tak pred rokom.... Ale teraz?
Veď sa s mužom pred dvomi mesiacmi takmer rozišli, už to skoro nešlo ďalej, hádali sa každý deň. Po veľkom tresku nastalo niekoľkodňové mlčanie a pokus o tiché zmierenie v podobe rýchleho milovania, sťaby chatrnej náplasti na rozboľavený vzťah. A práve vtedy počali dieťa.
Má tridsať a kvôli zdravotným problémom prekonala pred časom liečbu kortikoidmi, po ktorej výrazne pribrala. Keď sa jej konečne podarilo väčšiu časť tých nadbytočných kíl zhodiť, otehotnela a od prvých týždňov tehotenstva ide jej váha opäť hore.
Po dvoch hodinách nášho rozhovoru sa takmer zosype. Je v treťom mesiaci, prvé týždne prezvracala, pripadá si ako slon, veľmi jej puchnú nohy, stále by len spala. Tehotenstvo jej ukradlo akúkoľvek energiu, horko-ťažko zvláda chodiť do práce, na priateľov a zábavu neostávajú sily.
Rozplakala sa. Má pocit, že nenarodené dieťa jej vzalo jej vlastný život. Hrozí sa toho, že bude musieť sedieť stále len doma a dieťa ju bude vyčerpávať. Toľko po ňom túžila... Pripadá si sebecká, samozrejme, vie, že by predsa mala byť šťastná. Hnevá sa preto na seba. Pripomínam jej, že predsa predtým hovorila aj o možnosti adoptovať dieťa, a to by jej tiež tak rázne zasiahlo do života. „Ale mohla by som sa o tom rozhodnúť sama,“ vzlyká.
A mne konečne dochádza, o čo tu ide. Je zaskočená tým, že „niečo“ totálne rozhodilo jej životný rytmus. Je zvyknutá mať veci pod kontrolou. Pokiaľ sa s mužom o dieťa usilovali, bolo to ich rozhodnutie. A teraz v sebe nosí dieťa, po ktorom v tej chvíli otehotnenia netúžila.
Prišlo vo chvíli, keď sa rozhodovala, či chce ďalej ostať so svojim mužom. Nemá cenu jej teraz hovoriť, že o pár mesiacov bude šťastná. Pretože Alicu poznám dlho, som o tom presvedčená. Tak ju len chytím za ruku a hovorím, že to bude všetko zase dobré.
Vaše príbehy: Narodením dieťaťa sa u nás všetko zmenilo... k horšiemu
Janino splnené želanie
Päťmesačný Matej je čulé, na pohľad spokojné a dobre živené dieťa. Jeho mamina Jana je ovšem tenká ako špendlík. „V noci veľa nespíme,“ – vysvetľuje, keď jej na úvod nášho stretnutia hovorím, že vyzerá oveľa chudšie, ako si ju pamätám. Tehotenské priberanie sa na nej nepodpísalo. Ani nemohlo. Matej je totiž adoptovaný.
Snaha otehotnieť neúspešná...
Aj tridsaťpäťročná Jana sa niekoľko rokov pokúšala otehotnieť, má za sebou niekoľko spontánnych potratov, v poslednom roku dokonca podstúpila umelé oplodnenie. Bez úspechu. Ešte predtým však toho z túžby po dieťati podstúpila oveľa viac. Hormonálnu liečbu, akupunktúru, rôzne osvedčené cvičenia, vydala sa aj k liečiteľovi. Všetko márne.
Mýty a fakty o NEPLODNOSTI
Pred šiestimi rokmi sa Jana s manželom presťahovali z Prahy do malého mesta, kde si kúpili dom. „Chceli sme žiť na čerstvom vzduchu a v kľudnom prostredí, aby sa naše deti mohli hrať na záhrade a vyrastali mimo ruchu veľkomesta,“ spomína Jana. Obaja si stále vylepšovali svoje pozície vo farmaceutickej firme, pre ktorú pracujú, a vďaka slušným príjmom tak spoločne vybudovali slušné rodinné zázemie, v ktorom by nestrádali snáď ani tri deti naraz.
Lenže deti sa v supermarkete kúpiť nedajú... Asi pred rokom sa teda rozhodli, že si dieťa adoptujú. Zároveň s tým dospeli k rozhodnutiu o umelom oplodnení. Jana k tomu hovorí: „Predtým som možnosť umelého oplodnenia zavrhovala, prišlo mi nevhodné zasahovať do osudu človeka takto neprirodzene. Po tých rokoch márnych pokusov sa na to ale pozerám inak. Pre mnohé je to prosto jediná a posledná možnosť, ako sa stať biologickou matkou.“
Umelé oplodnenie a adopcia
Keď tento rok na jar kvôli umelému oplodneniu nastúpila na PN, hneď sa stala adoptívnou matkou. „Čakala som na výsledok umelého oplodnenia, keď mi zavolali, že si môžeme domov vziať Mateja. Keby umelé oplodnenia vyšlo, stala by som sa v jeden deň hneď dvojnásobnou matkou,“ smeje sa Jana, ale dodáva, že jej v tú chvíľu tak celkom do smiechu nebolo.
V priebehu jedného víkendu zaobstarali s mužom výbavičku pre bábätko a veľa múdrych kníh o tom, ako s dieťaťom zaobchádzať, a pripravili sa na príchod nového člena rodiny. A v pondelok si ten vytúžený sen priviezli domov.
Janino adoptívne tehotenstvo trvalo len dva dni, jeden celý víkend. Tehotenstvo ju nezasiahlo fyzicky, ale oproti biologickému tehotenstvu bola podľa mňa vo veľkej nevýhode: nemala tých deväť mesiacov na psychickú prípravu na dieťa, nesmerovala postupne k veľkému dňu D, čiže pôrodu.
Rovno dostala do rúk dieťa a určite sa v prvých dňoch musela vyrovnať s množstvom neznámych emócii a nových vecí. Teraz, keď sa na ňu a jej dieťa pozerám, vidím spokojnosť a veľké šťastie. Na oboch stranách.
A čo myšlienka na vlastné dieťa? „Samozrejme, chceme naďalej svoje vlastné dieťa, tiež preto, aby Matej nebol jedináčik. Ale teraz v tomto smere nič nepodnikáme. Jeden malý Mates je v tejto chvíli pre moje materské srdce tak akurát,“ uzatvára Jana náš rozhovor.
Človek asi nie je nikdy dosť pripravený na to, čo v živote príde (napr. Na nevhodne načasované tehotenstvo, ako Alica) alebo nepríde (Janine zatiaľ márne snaženie o vlastné dieťa).
Tehotenstvo je vraj najkrajším obdobím v živote ženy. Je to úplne výnimočná etapa, príprava na nový život a na zmeny, ktoré so sebou prinesie. Ale je len akousi úvodnou (síce dôležitou) epizódou celoživotnej úlohy matky, začiatkom, na ktorý každá žena po rokoch spomína. Materstvo je dar. A byť šťastnou matkou sa očividne dá aj bez šťastného tehotenstva.