Mozog dieťatka

Mozog dieťatka

20.1.2015 v kategórii Tehotenstvo, autor redakcia MAMA a ja

Určite aj vy poznáte niektorú z tzv. ľudových múdrostí typu „čo sa za mladi nenaučíš“. A určite i vám liezlo v detstve na nervy, keď vám rodičia alebo starí rodičia prízvukovali, aby ste sa teraz učili, lebo to už potom nikdy nedobehnete. A viete, že tieto múdrosti majú skutočne pravdu?

Určite aj vy poznáte niektorú z tzv. ľudových múdrostí typu „čo sa za mladi nenaučíš“. A určite i vám liezlo v detstve na nervy, keď vám rodičia alebo starí rodičia prízvukovali, aby ste sa teraz učili, lebo to už potom nikdy nedobehnete. A viete, že tieto múdrosti majú skutočne pravdu?

Sila synapsií

Vaše bábätko vám pripadá také malé a zraniteľné, je úplne odkázané na vás v každej oblasti svojho života. Možno si však neuvedomujete, že vnútri vášho dieťatka úžasnou rýchlosťou rastie najväčší potenciál jeho budúcej nezávislosti – jeho mozog.

Mozog novorodenca sa skladá z množstva drobných základných elementov a tieto elementy sú poprepájané 50 triliónmi spojov, nazývanými synapsy.  Tieto tenučké spojenia sú zodpovedné za  všetko, čo dieťa neskôr robí – pohyb, plač, smiech,  city, pamäť a samozrejme, učenie.

Trojročné dieťa má už viac ako dvadsaťnásobok  týchto synaptických spojení, viac ako 1000 triliónov. Ale okolo desiatich rokov nikdy nepoužívané a málo používané synapsie začínajú zanikať. Laicky by sme to mohli prirovnať k nepoužívaným cestičkám, ktoré zarastú trávou, splynú s okolím a prestanú existovať.   

Detská inteligencia nie je postihnutá týmto „vymieracím“ procesom. V podstate to znamená, že mozog dieťaťa je výkonnejší a učenie je jednoduchšie v detstve ako kedykoľvek neskôr. Mozog dospelého človeka má už iba polovicu synapsií trojročného dieťaťa, t. j. okolo 500 triliónov.  Sú to spoje, ktoré človek najčastejšie používal a používa.

Príroda alebo výchova?

Výskumy vedcov naznačujú, že práca mozgu nie je iba dôsledkom genetiky. Teraz vieme, že prostredie, v ktorom dieťa v rannom detstve vyrastá, hrá minimálne rovnako dôležitú úlohu. Inými slovami, vaše skoré vzťahy a vzájomné pôsobenie s bábätkom sú dôležitým momentom pre jeho budúcnosť.

Táto idea nie je úplne nová, už sám Platón opísal ranné roky života ako obdobie, v ktorom sa formuje charakter a ľahko prijímajú nové vplyvy.  Ale teraz túto teóriu potvrdzujú i vedecké výskumy, ako pozitrónovo-emisná tomografia (PET) a ďalšie neurobiologické techniky, ktoré potvrdzujú pravdivosť predchádzajúcich skúseností odhalením mechanizmu, ako to všetko funguje.

Kedy je čas učiť?

Optimálny čas na učenie je ten, keď sú zoskupenia synapsií vo svojom vrchole. Znamená to, že primeraná stimulácia je najdôležitejšia práve v rannom detstve.  Vieme, že mozog dieťaťa vie „nahradiť“ nevyvinuté alebo poškodené oblasti, napriek tomu, že nevieme, ako to presne funguje. Malé dieťa, ktoré stratí v dôsledku úrazu jazyk, sa napriek tomuto hendikepu  normálne naučí rozprávať. Dospelý človek nie. Ale dieťa so sivým zákalom sa nenaučí vidieť, ak sa zákal neodstráni do dvoch rokov.  Takisto dieťa s poškodením sluchu sa nenaučí rozprávať, pokiaľ sa chyba nepodchytí a dieťa sa nestimuluje pred druhým rokom života (čím sa na chybu príde skôr, tým lepšie). 

Čo to všetko pre nás rodičov znamená?  To najdôležitejšie, čo okrem lásky môžete svojmu dieťaťu dať, je pomôcť mu rozvíjať jeho fyzický, mentálny, sociálny a emocionálny potenciál. 

Komentáre