Moje šťastné ?! tehotenstvo

6.9.2008 v kategórii Tehotenstvo, autor Mária Hudecová

A máme tu po dlhej dobe plodný rok. Po rokoch nízkej pôrodnosti na Slovensku nastal „tehotenský boom“! Neviem posúdiť, čím to asi je, ale zvýšením pôrodného za prvé dieťa to isto nebude. Veď akémukoľvek mladému páru sa môže tzv. “šmyknúť“, ale druhé či tretie dieťa už zvažujete.

Aj ja patrím k tým ženám, čo už majú doma to svoje prvorodené a v zápale práce im ani po 9 rokoch akosi neostáva čas, priznajme si, že ani chuť na druhé dieťa. A napriek tomu tehotenská invázia nakazila aj mňa! Niežeby som po tom túžila, jednoducho ten bacil skočil aj na mňa.

A bolo to tu. Nechcela som tomu veriť, lepšie povedané nepriznávala som si to. Viete, všade nájdete články typu: „Tešíme sa na bábätko“, „Štastné obdobie tehotenstva, keď Vám pod srdcom rastie človiečik“, „Aké sú pocity v tehotenstve, ako sa správať, čo konzumovať,.....“. Toto všetko mám preštudované. Neviem ako vy, ale ja sa vymykám všetkým tabuľkám. Ale poporiadku.

Bol január a mne začal prvý trimester. To som ale ešte netušila. A moje pocity? Celý január som strávila v posteli a na WC. Začalo sa to únavou, mdloby, nechutenstvo, závraty a strašne bruchabôle – poviem narovinu, jednoducho - strašne ma preháňalo. Robilo si to čo chcelo, črevá si jednoducho neuvedomovali, že vy ste v obchodnom dome a zmysleli si, že sa musia vyprázdniť. Len tak, bez varovania opustili vaše telo. Radšej nebudem zachádzať do detailov. Lekári mi nasadili 3 druhy antibiotík a liečili ma na chrípku. Rodina zas tvrdila, že sú to len nervy, nuž nemala som práve najkrajšie obdobie svojho rodinného žitia.

Až február ma prefackal, a to hneď dvoma tehotenskými testami. To viete, prvému neuveríte a potrebujete ešte jeden, aby ste verili vlastným očiam. Prvý trimester som teda trávila rozdýchavaním šoku a zvažovaním, čo ďalej.

Druhý trimester všade opisujú ako krásne obdobie. Začína vám rásť bruško, dostáva sa vám pozornosti od partnera, nevoľnosti sú na ústupe, atď......Samozrejme, že sa to zas netýkalo mňa. Práce som mala vyše hlavy, závraty a únava neprestávali. Bruško sa síce vydulo, ale vety ako “jéj, ty čakáš babätko?“ som nepočula. Bolo to práve naopak: “čo si zjedla veľa chleba? -povedal mi jeden známy, alebo: “si trochu pribrala, nemyslíš?!" ..."-ááá, že si tehotná, no to isto! cha-cha“.

Celé toto obdobie som prežila v depresiách, desil ma pohľad na moju „vyhádzanú tvár“ a vyskakujúcu celulitídu. Každý deň som stála na váhe, pre istotu ráno aj večer. V posteli som kalkulovala, čo všetko som zjedla a prečo tá ručička stále stúpa.

V treťom trimestri už každý veril, že som tehotná. Bodaj by aj nie, to viete, najprv ide brucho, potom prsia a potom sa vynoríte vy. To vás už zavalia vetami ako: “ježiš, čakáš dvojičky?.. už máš termín?.. koľko si pribrala?......“

Koľko som pribrala? Celý čas som sa kontrolovala a nič z toho! Mám tú smolu, že nepatrím medzi tie vysušené 20-tky, som normálna baba niečo po 30-tke s počiatočnou váhou 75 kíl. Ale moja lacná osobná váha mi teraz ukazuje rovnú 90-tku.

Pripadám si ako slon. Vonku je odporne krásne, deň stvorený na letné kúpanie, ale vy sa potíte z každého záhybu a lapáte po dychu. Tie akože krásne prsia mi zavadzajú aj pri písaní, stehná sa mi šúchajú, celulitídu mám asi aj na lýtkach, mám problém sa obliecť a to nechcite vedieť, ako  problematicky sa udržuje hygiena na určitých partiách! Mám pocit, že sa mi skrátili ruky a nemôžem dočiahnuť, kde treba!

A spanie? To je čo? Aha, to je to 4-5 hodinové prerušované zavieranie očí! Buď vás trápia kríže, alebo vám niekto naleje kyselinu do žalúdka. A keď si konečne nájdete polohu, aby vám nezavadzalo brucho či prsia, tak ten malý votrelček vo vás sa rozhodne, že jemu sa to nepáči a dá vám to najavo. A ten partner po vašom boku bude chutne odchrapávať a ráno sa vás spýta (len tak medzi rečou) - "a ty si sa nevyspala?..ozaj, a čo bude na obed dobrého?"

A čo ten zázrak pod mojím srdcom? Oficiálne má prísť na svet o 4 týždne. To ale zas tvrdia tabuľky. Ja mám ale pocit,  že sa mu chce ísť von už teraz. Keď naň čo i len na chvíľu zabudnem, tak mi uštedrí kopanec do ľubovoľného vnútorného orgánu, asi tam hrá futbal, či preťahuje sa s pupočnou šnúrou a vrchol pozornosti si vydobije ukážkou brušného „tsunami“.

A tak už odstrihujem z pomyselného metra dni a dúfam, že sa narodí zdravý malý zázrak, čo mi možno o rok dá vyspať sa, v puberte ma bude nenávidieť, ale aspoň raz mi povie: “maminka, ľúbim ťa."

P.S. a to si počkajte ako vám popíšem môj pôrod!

 

Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám na twiggi@centrum.sk alebo dasa@kratka.sk . Vybrané články budú publikované a honorované!

Komentáre