Domáci pôrod - áno alebo nie? - reakcie čitateliek

Domáci pôrod - áno alebo nie? - reakcie čitateliek

29.2.2012 v kategórii Tehotenstvo, autor redakcia Mama a ja

Náš článok o domácich pôrodoch vo februárovom vydaní Mama a ja vyvolal veľký ohlas a záujem vás, čitateliek... prinášame vám jednu z reakcií, ktoré nám do redakcie prišli.

Milé mamičky,

článok publikovaný vo februárovom vydaní nášho časopisu a následne aj na našej stránke - "Pôrod doma - utópia (alebo) realita?" vyvolal rôzne reakcie. Sú medzi vami tie, ktoré pôrody doma uznávajú a podporujú, ale i tie, ktoré sú proti nim. Keďže z priestorových dôvodov nemôžeme v časopise uvádzať všetky vaše reakcie, rozhodli sme sa dať vám priestor na vyjadrenie aj takýmto spôsobom a reakcie, ktoré nám do redakcie prichádzajú, uverejníme postupne na našej stránke. Diskutovať k nim môžete priamo pod článkom. Ešte raz zdôrazňujeme, že redakcia nie je ani zástancom, ani odporcom domácich pôrodov a absolútne nestranne prináša pohľady oboch strán a dáva tak priestor na utvorenie vášho vlastného názoru. Tu je teda ďalšia z reakcií:

Milá redakcia Mama a ja,

ste veľmi dobrý časopis, určite najkvalitnejší mamičkovský časopis na našom trhu. Ďakujem Vám za dobré články aj za odvahu pustiť sa do tém, ktoré sú v našej zemi bohužiaľ tabu.

Chcem sa vyjadriť k článku o pôrodoch doma.

Som žena, 33-ročná, mám krásneho, zdravého 4-mesačného syna, na príchod dieťatka som sa celý život veľmi tešila a starostlivo som sa pripravovala na tehotenstvo aj pôrod samotný, tiež som plánovala rodiť doma, ale nakoniec to nevyšlo a rodila som v súkromnom pôrodníckom sanatóriu KOCH v Bratislave.

Dovolím si nesúhlasiť s tvrdením, že ženy, čo rodia doma, sú hazardérky so životom dieťaťa. Poznám osobne viac žien čo rodili doma, alebo plánovali rodiť doma a tie čo poznám, sú všetko uvedomelé, zodpovedné a milujúce matky hľadajúce len ľudskejšie prostredie na príchod svojho dieťatka.

Pre mňa dobrý a bezpečný pôrod znamená, nech mi do neho čo najmenej zasahujú lekári, nechcem byť pripútaná remeňmi o pôrodné kreslo, nechcem ležať na chrbte a tým pádom tlačiť na kostrč, čo spôsobuje bolestivé kontrakcie a pôrod spomaľuje (je to poloha výhodná pre lekára, nie pre mamičku), nechcem aby mi niekto "pre istotu" nastrihol hrádzu a následne aby mi ju bolestivo šili (rutinný nástrih je už v mnohých krajinách prežitkom), chcem rodiť v polohe, ktorá mi bude pripadať v danej chvíli vhodná, možno aj do vody, chcem aby odo mňa nikto dieťatko nebral ak to nie je nevyhnutné, nech mi ho vyšetria na bruchu, nech mu nezmývajú dôležitý maz, ktorý mu chráni pokožku, nech dieťatku nechajú dotepať krv v pupočnej šnúre, počas niekoľkých hodín po pôrode placenta posiela do tela dieťatka krvou dôležité živiny až potom sa môže pupočník odstrihnúť, nech nikto zo mňa násilím nevyberá placentu a nech ju nikto nehádže do koša, deväť mesiacov mi živila dieťa, chcem si ju uctiť zakopaním do zeme, nech je so mnou na izbe celú dobu manžel, aj v noci, aby som nemusela dieťatko odkladať sestričkám, ale aby sme boli celý čas všetci spolu (to nám našťastie bolo umožnené a nemuseli sme dieťatko ani na chvíľu nechať bez nás napriek tomu, že som bola po sekcii), nech mi nikto neprepichuje plodový vak, plodová voda má s dieťatkom zostať čo najdlhšie, nech ma nikto netrápi nezmyselným smädom, ktorý spôsobuje stres organizmu, chcem láskyplný prístup ľudí okolo mňa, žiadne stresy, lebo nás je veľa rodičiek a málo pôrodných kresiel a lekárov, pre mňa je pôrod tak veľmi dôležitý okamih, že som ochotná ísť rodiť do inej krajiny, kde sú ženám umožnené naozaj moderné spôsoby rodenia, akceptujúce a podporujúce prirodzený pôrod v súlade s citlivou ženskou dušou a dušou malého dieťatka.

Chcem tak veľa? Cítim sa v tejto krajine ohrozená, síce chcem mať veľa detí, ale mám strach z pôrodu, nie je mi tu umožnené rodiť v mieri. Keby existovalo zariadenie kde by bolo možné rodiť podľa mojich pôrodných prianí, verte, že by som tam rodila a nie len ja......

V niektorých krajinách sa rodí naozaj prirodzene alebo aj doma, napríklad v Nemecku, Rakúsku, Japonsku, Belgicku, Holandsku a v ďalších severských európskych krajinách, sú to vyspelé štáty a žiadne rozvojové krajiny. Jedna moja priateľka to po pôrode v slovenskej pôrodnici, kde to zbytočne kvôli stresom skončilo sekciou, povedala, že závidí panenke Márii a Ježiskovi tú pokojnú teplú maštaľ. Je to vzdelaná moderná žena, ktorá má zbytočnú popôrodnú traumu, podľa jej vyjadrenia, kvôli tomu, že u nás je pôrodníctvo jedna neľudská mašinéria.

Kedy je pôrod bezpečný? Keď sa matka cíti bezpečne a spokojne, keď si v mierumilovnom prostredí, plnom podpory a lásky dôveruje, že dokáže porodiť. V pôrodniciach je bohužiaľ často nevľúdne prostredie plné strachu, hektiky a bolesti a teda sa nečudujme že vzniknú rôzne pôrodné komplikácie.

Vo Vašom článku boli z pôrodnice vybraté len prípady, kedy bolo dieťatko ohrozené a zásahy lekárov sa javili ako nevyhnutné.

Ja sa po svojom pôrodom zážitku veľmi zaujímam o pôrody a viem, že nás je veľa, čo sme si okrem dieťatka z pôrodnice odniesli aj ťažko liečiteľné rany na duši aj na tele. Je nás veľa čo máme panický strach rodiť, po tom, čo sme zažili pôrod pod taktovkou nášho súčasneho pôrodníctva.

Poznám mnoho žien, čo majú veľký strach otehotnieť, nie preto, že dieťatko nechcú, naopak na ďaľšie dieťatko sa veľmi tešia, ale preto, lebo majú obrovský strach rodiť v našich pôrodniciach.

Koľko je takých žien, čo sa nedokážu po pôrode so svojim mužom intímne milovať, kvôli ranám z pôrodnice, čo nemôžu dojčiť aj napriek obrovskému úsiliu, čo si musia pomaličky budovať svoj láskyplný vzťah k dieťatku, lebo boli v najdôležitejších chvíľach od seba nechcene odlúčení. 

A skúsme sa na to pozrieť očami dieťatka, ktoré sa práve narodilo, vžime sa do toho:

Vyšlo som von na svet, do rúk v gumených rukaviciach, ak mám štastie na chvíľu mi ukážu MAMU a nechajú ma chvíľu na jej hrudi, možno mi dovolia aj sa prisať, ale ak nie, zoberú ma hneď do vedľajšej miestnosti, kde mi svietia do očí baterkou, umývajú ma od máziku, môjho krémiku, bolestivo mi naťahujú nohu, ktorú som malo deväť mesiacov skrčenú, len aby ma odmerali, veď nevidia, že som zdrave a dostatočne veľké? Zohrievajú ma v inkubátore a ja stále zúfalo hľadám svoju MAMU, namiesto jej hlasu počujem len cudzie hlasy, namiesto jej milujúcej tváre vidím cudzie tváre. Kde som to prišlo, toto je ten krásny svet, čo mi mama v brušku opisovala? Veď ja chcem len jednu jedinú vec, svoju MAMU, nech ma chráni v náručí, nech sa na mňa milo usmieva a hreje......namiesto inkubátora. Chcem jej mliečko a pokoj, nech máme s MAMOU láskyplný vrúcny vzťah, nech mám pocit že svet je bezpečné miesto.

Kto mi umožní takýto príchod na svet?

Viem, že som napísala príliš dlhý text na to, aby ste ho celý mohli zverejniť, ale prosím Vás ak by bolo možné zverejniť aspoň časti napísané ružovou a belasou farbou, alebo aspoň text napísaný belasou farbou, ten je najdôležitejší, veľmi by som si to vážila a verím, že by ste tým prispeli aj k zmenám v pôrodníctve, verím, že Váš časopis čítajú aj mnohí pôrodníci a už samotné zamyslenie sa kompetetných by mohlo naštartovať zlepšenie v pôrodníckej praxi u nás.

Určite by bolo dobré sa čoraz viac venovať nielen tématike pôrodnictva na Slovensku, ale aj zlepšovaniu podmienok v pôrodníctve a venovať tomu oveľa viac článkov a pozornosti.

Ďakujem Vám veľmi pekne za Váš čas a energiu a prajem Vám veľa úspechov vo Vašej krásnej práci.

Miriam Drienovská

 

Viem, že máte veľa svojej práce, ale ak môžte tak Vám odporúčam pozrieť si tento link, zo stretnutia čo organizoval český herec Jaroslav Dušek, v prvej časti rozpráva žena o krásnych zážitkoch z pôrodu v Belgicku, kde je možne rodiť úplne inak ako u nás:

http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10000000034-divadlo-kampa/211251000300016-duse-k/


Komentáre