Ach, tie emócie!
Emócie sú prirodzenou súčasťou života a ozývajú sa v rôznych situáciách. Jednou z nich je nepochybne aj pôrod.
Emócie sú prirodzenou súčasťou života a ozývajú sa v rôznych situáciách. Jednou z nich je nepochybne aj pôrod. A práve emócie a naše individuálne prežívanie ho robia jedinečným zážitkom pre nás, naše dieťatko, našu rodinu. Hoci by sme si priali veci riešiť s chladnou hlavou, z nadhľadu a preletieť dôležitými momentmi bez zaváhania, no sami dobre vieme, že sa to vždy nedá a stane sa, že občas emóciám predsa len podľahneme.
Pôrod je namáhavý proces, ktorý si vyžaduje okrem poriadnej dávky fyzického úsilia aj vnútornú silu – trpezlivosť, odhodlanie a výdrž, ktoré sa ale nedajú napĺňať na sto percent počas celého pôrodu, a preto prichádzajú na scénu rôzne momenty spojené s emóciami, čo je avšak úplne prirodzené. Dôležité je, aby vám neprerástli cez hlavu a nestiahli vás ako splašené kone niekam, kde ste sa vôbec nechceli ocitnúť.
Spoločne sa pozrieme na to, čo všetko môžete pociťovať počas pôrodu a aké emócie vás môžu v jednotlivých fázach postretnúť. Pripojíme aj pár tipov, ako si poradiť, ale je zrejmé, že na každého platí niečo iné. Najlepším heslom pri pôrode je: „Skúšať a ešte raz skúšať“. Ak to nejde jedným spôsobom, tak to možno pôjde tým druhým, či tretím. Rozhodne sa nevzdávať!
Môžete aj sami pouvažovať, čo vám pomáha preplávať krízovými situáciami naplnenými emóciami, možno sa vám niektoré nápady zídu práve v deň „P“, teda v deň pôrodu.
Pred pôrodom
V posledných mesiacoch tehotenstva to s vedomím nadchádzajúcich zmien začína vo vašich pocitoch vrcholiť. Niektoré budúce mamičky si na nosenie bruška celkom zvykli a neprekážalo by im jeho nosenie aj naďalej, no iné sa už nevedia dočkať „kedy to už bude“.
Samozrejme, že v týchto chvíľach pociťujete potešenie a radostné očakávanie zo skorého stretnutia s vaším bábätkom, ale na druhej strane je treba uznať, že prichádzajú aj pocity spojené s obavami – so strachom, či úzkosťou: Čo bude? Ako bude? Kedy bude? (známe otázniky tých, ktoré majú tesne pred pôrodom).
Úzkosť je typická pre prvorodičky, ktoré pôrod ešte nezažili a ich obavy sa týkajú pôrodu ako takého a pocitov s ním spojených, ktoré sú pre ne zatiaľ veľkou neznámou a ktoré ich ešte len čakajú. Aj keď viete, že najväčšie obavy máte z pôrodných bolestí, ešte neviete aké sú. S obľubou pripomínam, že pôrodná bolesť je iná ako ostatné typy bolesti a môžete o nej aj stokrát počuť rozprávať. Až keď ju zažijete na vlastnej koži, potom pochopíte, o čom tie ostatné „užmamičky“ rozprávali.
Strach je charakterizovaný ako obava z niečoho konkrétneho, kedy vieme jasne popísať to, čoho sa bojíme. Preto sa strach pripisuje skôr viacrodičkám, ktoré majú aspoň jeden pôrod za sebou a vedia strach priradiť k určitej situácii či pocitu. No aj prvorodičky môžu vedieť vyjadriť strach napríklad z určitých medicínskych zákrokov, ktoré už v minulosti absolvovali, avšak v inej súvislosti (napr.: klyzma, holenie, injekcie...), alebo majú strach z prístupu zdravotníckeho personálu, či z nemocničného prostredia (zvuky, farby, vône...) a i.
Tip MAMA a jaStrach, či úzkosť z pôrodu by ste sa mohli pokúsiť znížiť návštevou predpôrodného kurzu, kde zistíte rôzne užitočné informácie a kde môžete diskutovať o všetkom, čo sa týka pôrodu i o vašich pocitoch.
Ďalšie emócie vás môžu postretnúť v súvislosti s inštinktom hniezdenia. V prírode bežne sa vyskytujúci jav, kedy zvieratá pred príchodom potomstva chystajú obydlie a všetko potrebné pre svoje mláďatá, aby prežili. Takéto prípravy robíme aj my ľudia na čele s budúcou mamičkou. Pozitívne pocity sa dostavia v prípade, že napriek vašim rozmerom v poslednej fáze tehotenstva dostanete nezvyčajný príliv energie a prípravy vám pôjdu „od ruky“. Môžete sa dokonca pristihnúť pri takých aktivitách ako je vyšívanie, maľovanie na sklo, či iné dekoračné práce.
Nervozitu, pokazenú náladu, či hnev pocítite, ak sa očakávaný príliv energie nedostaví, ale prípravy chcete zrealizovať tak či tak. Rozčúli vás nemotornosť, únava alebo bolesti chrbta, ak sa budete snažiť urobiť niektorú z naplánovaných vecí. Veď aj vy chcete mať všetko „tip-top“, keď sa vrátite s bábätkom v náručí.
Tip MAMA a jaAk ste sa ocitli v podobnej situácii a v hlave vám víri zoznam vecí, ktoré ešte treba spraviť pred príchodom bábätka a vy meliete z posledných síl, odporúčame vám zapojiť „do hniezdenia“ okolie – partnera, rodinu, kamarátky, ktorí určite s radosťou priložia ruku k dielu.
Počas pôrodu
1. Začiatok pôrodu
Tak a už je to tu! Odtiekla vám plodová voda, alebo sa pravidelne objavujú mierne kontrakcie? Alebo zosilnela bolesť krížov natoľko, že nemôžete obsedieť? No, to sú okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že sa pôrod začína. V tejto fáze najviac zápasia prvorodičky s obavami o to, či ide naozaj o pôrod, alebo je to len falošný poplach. Práve v tejto situácii sa často objavujú emócie z neistoty a úzkosti. Všetko si skúste prejsť v pokoji.
Po prvé – ak vám odtiekla plodová voda (alebo máte podozrenie, že by to mohla byť plodová voda), neváhajte ísť do nemocnice, kde vám urobia test, ktorý to potvrdí, alebo vyvráti.
Po druhé – ak vás výrazne pobolieva krížová oblasť, prípadne vám bolestivo stvrdlo bruško, zrejme zažívate počiatočné kontrakcie a štartuje sa otváranie pôrodných ciest. Nebojte sa, že po prvej, či druhej kontrakcii porodíte (v tomto prípade ich, našťastie, bude oveľa viac). Počkajte a pozorujte, čo sa bude diať ďalej. Ak kontrakcie stále neprestávajú a objavujú sa v pravidelných intervaloch (napr. každých 15 minút), prípadne sa zvyšuje aj ich bolestivosť, pôrod sa rozbehol a vy sa môžete začať radovať a pomýšľať na cestu do nemocnice.
Ak sa veci dejú, ako ste predpokladali, zachváti vás počiatočná eufória z toho, že ste zvládli štartovaciu métu. A možno vám vyhŕknu aj slzičky šťastia. Avšak niekedy situácia nebýva jednoznačná a vy sa potýkate s ťažkosťami pri „čítaní a porozumení“ svojho tela. Z tohto dôvodu sa rodiace mamičky cítia zmätene, nemožne, či dokonca trápne a zažívajú prvotné sklamanie. Aby ste tomu predišli, doprajte si čas a pokoj. Pôrodný mechanizmus má množstvo variácií a preto sa netreba zľaknúť toho, že sa váš pôrod nezačal ako z učebnice. Ak ste pocítili nejaké kontrakcie, no po čase prestali, znamená to, že telo potrebuje ešte čas a ozve sa neskôr. Ak máte pocit, že sa s vami niečo deje, neváhajte to prekonzultovať so svojím lekárom, alebo rovno navštíviť pôrodnicu. Tak budete vedieť, na čom ste.
2. Aktívny pôrod
V tejto fáze je už isté, že ste v plnom prúde pôrodného procesu. Kontrakcie sú pravidelné, no dosť bolestivé a vy si privykáte na ich systém fungovania: kontrakcia – oddych – kontrakcia... V začiatkoch aktívneho pôrodu sa budete cítiť relatívne dobre a v duchu si budete hovoriť, že ak to pôjde takto ďalej, tak by ste to aj zvládli. S pôrodným partnerom ste schopná živo komunikovať a príde vám milé ako vás rozveseľuje a zabáva a pri tom všetkom tie kontrakcie nie sú až také hrozné. Pohybujete sa s chuťou sem a tam, prípadne pri kontrakcii zastanete pri opornom bode.
Situácia sa však začne meniť asi v polovici pôrodnej cesty, kedy budete otvorená na 5 – 6 cm a kontrakcie začnú byť bolestivejšie, budú trvať dlhšie, a čo viac, budú sa častejšie opakovať. (pozn.: Bolestivosť sa zvykne zvýšiť aj po amniótomii – keď lekár naruší vak blán a začne vám odtekať plodová voda.) Odteraz začne s vami bolesť riadne manipulovať a budete mať problém udržať si koncentráciu. Začnú sa objavovať pocity beznádeje, úzkosti či hnevu z toho, že strácate nad sebou kontrolu. Partnerovo rozprávanie prestáva byť zábavné a skôr budete vyžadovať ticho a „pomocnú ruku“ (pre masáž, pomoc pri dýchacích technikách, vokalizácii... atď.). Pohyb vám už nebude až tak vyhovovať a zrejme dáte prednosť polohovaniu. V týchto momentoch mnoho žien začína rozmýšľať o epidurálnej anestézii.
Kým spravíte rozhodnutie, vyskúšajte, čo vám najlepšie pomáha adaptovať sa na silnejúcu bolesť. Poloha? Zvuky? Dýchanie? Masáž? Fit lopta? Teplá voda? Privrite si oči, ponorte sa do seba a svoj sluch uprite na to, čo vám vraví vaše telo. S pôrodnou bolesťou je najlepšie sa skamarátiť, to je 50 % úspechu. Dôležité je, aby ste sa výlučne orientovali na seba a nerozptyľovali sa tým, čo sa deje okolo vás. Podstatné je, aby ste sa neocitli v stresovej situácii, ktorá by mohla spustiť vo vašom tele vylučovanie stresových hormónov, čo následne spôsobuje spomalenie pôrodného procesu. Vaším hlavným cieľom je pohoda a pokoj pri práci s kontrakciami, len v uvoľnenom stave najviac podporujete ich činnosť.
V závere tejto fázy je už vaše vedomie alterované z dôvodu výraznej bolesti, kedy telo vylučuje látky – prirodzené opiáty a pomáha vám prejsť do finále. Zotrvávate v jednej polohe, vaše zmysly vnímajú okolie len okrajovo, preto sa môže stať, že nebudete počuť, alebo si nebudete neskôr pamätať niektoré pokyny či informácie. Vaše žiadosti či prosby vychádzajú v podobe jednoduchých a strohých povelov. (Vodu! Vreckovku! atď.)
V tranzitnej fáze (chvíľku predtým ako začnete naplno tlačiť) je krčok maternice naplno otvorený a dieťatko začne vchádzať do pôrodného kanála. K bolesti sa pridružia aj tlaky v oblasti genitálií a konečníka, ktoré necháte pôsobiť. Tieto kontrakcie by ste mali predýchať a nezapájať svoje sily do tlačenia.
Ak vás niečo vyruší z koncentrácie, prípadne budete mať pocit, že sa na vás hrnie príliš veľa informácií z okolia, môžete opäť prepadnúť beznádeji a strachu z toho, že už to ďalej nevydržíte, vypadnete z rytmu dýchania a budete mať chuť kričať o pomoc. Toto sa stáva často. V takejto situácii potrebujete niečo ako rýchly „reset“. Zavrite oči a nadýchnite sa a požiadajte partnera, aby s vami predýchal kontrakcie, chyťte ho za ruku (budete mu ju dozaista stískať dobiela, ale to nevadí, veď nerodíte každý deň).
Keď sa objaví hlavička v ústí pôrodných ciest, začnete tlačiť. Tieto posledné krôčiky sú rozhodujúce, ale občas aj neposlušné. Najprv to tlačenie ide, potom zasa chvíľku nejde, alebo naopak. Nemusíte sa však báť, pôrodník aj ostatný personál vás budú navigovať ako najlepšie vykorčuľovať z konkrétnej situácie. Rozhodne ide o vrcholnú situáciu a musíte dať do toho všetky sily, ktoré vám ostali... a tlačiť počas každej kontrakcie, ktorá vás zasiahne. Mimo kontrakcie si doprajte pár sekúnd na zosumarizovanie toho, čo máte robiť. V tejto fáze emócie vrcholia, u niekoho práve hnev či zlosť pomáhajú vyburcovať sa k úžasnému výkonu, pre iné mamičky platí ticho a maximálna koncentrácia. Neduste nič v sebe, ak máte chuť zakričať si, tak to urobte. Chcete jojkať, volať na pánbožka či mamičku, nech sa páči a potom po krátkej úľave znova do tlačenia.
Horšie je, ak tlačenie nie je účinné. V tom prípade skúste zmeniť polohu, alebo sa ovlažiť dúškom vody, aby ste v krátkej pauze nazbierali energiu a skúsili to znovu. Ak by ste sa rozplakali, ťažšie by sa vám navodzovalo kontrolované dýchanie a návrat do stavu sústredenia pri takom rozrušení. V každom prípade sa netreba vzdávať a veriť si, že to dokážete, lebo tak je to pre nás ženy vymyslené. Oplývame nespútanou silou života, ktorá zabezpečuje nesmrteľnosť ľudstva.
Keď je dieťatko na svete, emócie sa otočia o 180 stupňov a príval radosti a šťastia je neopísateľný. V momente je všetka bolesť a útrapy zabudnuté a vy sa nebudete vedieť prestať usmievať. Dívajme sa na pôrod ako na niečo, čo sa má skončiť šťastne a zapojme všetko naše úsilie, aby sme si to splnili.