Vybrali sme si dobrého darcu...

Vybrali sme si dobrého darcu...

21.6.2016 v kategórii Snažilky

Príbeh našej čitateľky Kamily, ktorej sen po dieťatku pomohol naplniť až neznámy darca. Aká bola ich cesta a čo by odkázali nerozhodným párom?

To, že darca spermií je naša jediná šanca, nám oznámili po neúspešnej operácii TESE (pozn. red.: mikruchirugický odber spermií zo semenníka muža, ktorý nemá spermie v ejakuláte). Najprv sme to brali ťažko, ale neskôr, po objasnení celého procesu, obavy opadli.

Manžel to bral tak, že dieťa nebude „po ňom“. Zamýšľal sa nad tým, či bude vedieť ovplyvniť povahové vlastnosti, vnímanie, vzdelanie, umelecké vlohy pri výchove malej a tak... Aj keď to nie je žiadny nadčlovek, je múdry, citlivý a umelecky založený, preto by chcel, aby naše dieťa dostalo do vienka podobné hodnoty. Potom, čo nám povedali, že máme šancu mať dieťa len so spermiami darcu, nechali sme si objasniť, ako prebieha výber. Nie je to len tak, že tu je darca... Môžete si ho vybrať podľa krvnej skupiny manžela a taktiež podľa niektorých fenotypových znakov, ako sú výška, farba očí, farba vlasov. Máme skúsenosti, že napr. zdravý pár má po troch prirodzených tehotenstvách tri deti a z toho jedno je blond, druhé je ryšavé a tretie brunet, takže ono je to aj tak ťažko ovplyvniť. My sa s manželom trocha podobáme, čiže sme si povedali, že ak malá bude aspoň trocha na mamičku, bude aj na otecka. 

„Ideálny darca“

Všetci darcovia spermií sú minimálne maturanti, ale veľká väčšina sú vysokoškoláci. Darca je evidovaný pod číslom, jeho meno vie len jeden človek v spermobanke a jeden embryológ, ktorý pracuje na vytváraní embrya. Lekár, ktorý vykonáva embryotransfer, už o tom, akým spôsobom vzniklo embryo, nevie nič. Darcovia prechádzajú niekoľkostupňovou opakovanou kontrolou zdravotného stavu. V našom prípade nám to teoreticky vyhovovalo, lebo manžel má dedičnú poruchu zraku, atopický ekzém, silnú alergiu, a tiež by ťažko znášal, keby tieto pliagy malá zdedila.

Pre nerozhodných...

A čo by sme odkázali párom, ktoré to zvažujú a nevedia sa rozhodnúť? Vážení, matka je vždy istá! Ona vynosí dieťatko a počas tehotenstva mu dá všetko, čo potrebuje – lásku, nehu, prežije ho celé s ním a rovnako aj celý život. Otecko sa oň bude starať – verte – s rovnakou láskou, ako keby bolo jeho vlastné. A myslím si, že všetky vlastnosti sa dajú prístupom a výchovou ovplyvniť, aj zdedené. Adopcia je oveľa zdĺhavejšia, každý pár chce zdravé biele novorodeniatko, a takých nie je veľa. A navyše, bez prežívania tehotenstva a známeho sociálneho prostredia.

Podala sa na deda

Vôbec neľutujeme, že sa nám malá narodila takýmto spôsobom. Veľmi sa z nej tešíme. Zažili sme aj takúto skúsenosť: boli sme na obede so svokrom. Neznáma rodinka pri vedľajšom stole si všimla, ako sa naša malá blázni. Tak sa na nej zabávali a nakoniec povedali: „Celý dedo!“ A to vlastne malá nemá s manželovou vetvou nič spoločné! Tak sme si v duchu povedali: „Dobrého darcu sme vybrali!“

Naši rodičia o tom vedeli, keď sme podstupovali IVF, ale viac sme to nerozoberali, takže možno na fakt, že malá je od darcu, aj zabudli. Inak to prijali celkom dobre.

A či to raz plánujeme povedať aj dcérke? Podľa mňa to nie je potrebné, je to naše dieťa a nemusí vedieť, že je od darcu. Podobá sa na mňa a to je dobré. Aj ďalšie dieťa chceme takýmto spôsobom. Hoci pre niekoho je umelé oplodnenie tabu, podľa mňa je to normálne a je dobré, že sa o tom už všade píše.  


Komentáre