dlhe cakanie snazilky

Dlhé čakanie na zázrak

20.3.2016 v kategórii Snažilky, autor Kaja

Veľmi rada čítam váš časopis a povzbudzujúco na mňa pôsobí rubrika venovaná Snažilkám. Škoda, že som ju neobjavila v čase, keď by som ju bola veľmi potrebovala aj ja...

Krátko po svadbe som zistila, že som tehotná. Tešila som sa, ale bola som aj zaskočená. Tak rýchlo som to nečakala. Obaja s manželom sme ešte študovali. Narodila sa nám krásna dcérka. Malá vyrástla ako z vody, nastúpila do škôlky a my po úspešnom ukončení vysokej školy, začali sme zarezávať v našom prvom zamestnaní.

Čas letel. Dcérka rástla. Pretože sme sa brali pomerne mladí (pri súčasnej sobášnej štatistike o 8 rokov skôr, ako uzatvárajú manželstvo páry teraz), chceli sme s druhým dieťaťom ešte počkať. Chceli sme získať v práci istú stabilitu, prax a venovať sa vo voľnom čase trošku aj výletom a cestovaniu, ktoré nás baví.

Pomaly však prišiel čas, keď nielen manžel, ale aj ja som zatúžila po dieťati. Túžila som zopakovať si tie krásne chvíle. A hovorila som si, ako to teraz bude iné – bez školských povinností – ako si to vychutnám.

Prešiel rok, dva – nič sa nedialo. Pritom sme boli obaja zdraví. Znervóznela som. Každý mesiac viedla moja cesta do lekárne, ale test ukazoval zakaždým len jednu čiarku. Zažívala som neopísateľné sklamanie. Cítila som sa ako stroj (a ešte k tomu pokazený). Pri pohľade na iné bábätko som zosmutnela. Začala som si vyčítať, že som to tak dlho odkladala, že je to moja vina.

V jeden krásny jarný deň som si povedala, že z roboty pôjdem pešo. Kráčala som popri rodinných domoch a rozkvitnutých záhradkách. Všetko sa nádherne prebúdzalo k životu. V duchu som si rezignovane vzdychla: „Pane Bože, už sa nebudem snažiť, aj tak to neviem ovplyvniť. Ak máme mať bábo, tak ho budeme mať, ak nie, budeme sa s láskou venovať našej dcérke.“ Zacítila som pokoj. Prestala som sa pozorovať. Z nášho intímneho života sme vylúčili otrocké sledovanie plodných dní a tešili sa  zo vzájomnej prítomnosti.

Pri všetkých povinnostiach som aj pozabudla na meškajúci cyklus. Že môžem byť tehotná, ma napadlo pri služobnej ceste, keď mi prišlo mdlo. Test neklamal. O týždeň mi túto radostnú zvesť potvrdil aj lekár.

Pred rokom na Valentína som dostala najkrajší darček – vytúžené bábätko. Teraz má náš synček už vyše roka a robí veľkú radosť nám rodičom i jeho sestričke, ktorá nám veľmi pomáha.

Týmto by som chcela povzbudiť všetky snažiace sa žienky, aby boli trpezlivé a nevzdávali sa. Veľmi dôležitá je aj psychika a viera v dobrý koniec. Držím všetkým palce!

Môže vás zaujímať:

Naše snažilkovanie
Snažilkovanie trochu inak...
Vianoce snažilky

Komentáre