Žena doma: Rooming (je) in?
|
26. máj 2017
foto: istockphoto.com
Je mama, ktorá si chce po pôrode oddýchnuť, zlá? Tak som zlá mama.
Akokoľvek paradoxne to vyznieva, svoje vytúžené, vyležané, vymodlené dieťa som v pôrodnici s úľavou odovzdávala na noc sestričkám.
Rooming in nie je pre každú maminu
Zobrali mi moju malú bez poznámok. Vyzerala som asi dosť vyčerpane a, poviem narovinu, mala som zásobu bomboniér. Mamičku zo susednej izby sestra otočila vo dverách, „zvykajte si, doma bude ešte horšie!“ Nešťastnú som ju našla o polnoci plakať v kúpeľni.
Rozumiem túžbe mamičiek mať bábätko pri sebe a nikdy inak. Popularizácia rooming in urobila s osvetou rodičiek svoje a každá sa chce túliť k dieťatku od jeho prvého nádychu.
Nemocnice sa snažia tejto požiadavke vyhovieť, aj keď predstavy čerstvých mám sa nie vždy zhodnú s praxou rooming in v zariadeniach.
Nemocnice sa snažia tejto požiadavke vyhovieť, aj keď predstavy čerstvých mám sa nie vždy zhodnú s praxou rooming in v zariadeniach.
Hovorím o odobratí dieťaťa na pozorovanie, vyšetrenie a podobne. Kamarátka narazila na odpor, keď chcela byť s bábom pri odoberaní krvi z pätičky. Každá z nás má prvé dni s bábätkom iné.
Sú také, ktoré z neho nespustia oči a dlane, potom sú mamy, ktoré plačú od únavy. Komu teda vyhovieť?
Ešte stále je, a vždy to aj bude, o ľuďoch. Ak sa striktne budú sestry tváriť, že rooming in je povinnosť mamičiek a ony sú tam „od inej roboty“ (citujem), ženy nebudú odchádzať z pôrodnice s dobrým pocitom.
Keď bude každá vyčerpaná, uplakaná rodička označená personálom za rozmaznanú a nenájde sa nikto, kto by sa s ňou porozprával nielen o bolesti, ale aj o pocitoch, popôrodná depresia ju zlomí hneď za dverami nemocnice.
Keď bude každá vyčerpaná, uplakaná rodička označená personálom za rozmaznanú a nenájde sa nikto, kto by sa s ňou porozprával nielen o bolesti, ale aj o pocitoch, popôrodná depresia ju zlomí hneď za dverami nemocnice.
Nie všetky mamy fungujú pár hodín po pôrode. Spomínam s úsmevom na moje spolurodičky, ktoré s namaľovanými mihalnicami behali ako srnky po oddelení a furt sa ma vypytovali, či mi nemajú niečo podať.
Ja s divokým tlakom, vyčerpaná dramatickým pôrodom, opuchnutá, strapatá a nie vo svojej koži som bola rada, že ich mám. Dnes je už dobre. Aj mihalnice si maľujem.
Sú však chvíle, keď sa z „rooming in“ doma vykrútim a dieťa odovzdám mužovi. Viem, že je v dobrých rukách a ja si môžem oddýchnuť.
Ja s divokým tlakom, vyčerpaná dramatickým pôrodom, opuchnutá, strapatá a nie vo svojej koži som bola rada, že ich mám. Dnes je už dobre. Aj mihalnice si maľujem.
Sú však chvíle, keď sa z „rooming in“ doma vykrútim a dieťa odovzdám mužovi. Viem, že je v dobrých rukách a ja si môžem oddýchnuť.
Prečítajte si: Žena doma: Je to len obdobie
Prečítajte si: Čo sa deje s novorodencom po pôrode?