Lebo máme SOPEĽ svet sa nezrúti

Mary K. | 9. október 2019
Lebo máme SOPEĽ svet sa nezrúti

Príde vždy nečakane, respektíve, keď ho najmenej čakáte. Pred výletom, oslavou, návštevou, nástupom do školy a podobne. V zásade netrvá dva dni, ale prejde si svoju cestu od priesvitného k zelenému, od zvlhčovania, naparovania, kvapkania až po kruté vysávačové odsávanie.

Detské soplíky vedia skomplikovať život

Sopeľ dokáže rozhádať inak dobré kamošky, najmä, ak ho prinesie dieťa jednej z nich na spoločné kávičkovanie v detskom kútiku. Spôsobí otrasy na rodičovskom združení, ak rodičia sledovači (to sú tí, ktorí viac ako po svojom pokukujú po cudzích deťoch a sledujú čo nosia obuté, oblečené, ako rozprávajú a podobne), žalujú, kto sopliaci ráno pri skrinkách chodí do škôlky a teda úúúrčite šíri chorobu. Sopeľ je pliaga.

Škôlkarske soplíky narobia rozbroje aj medzi rodičmi

Niektoré pani učiteľky si to v škôlke vedia zariadiť a vyšetrujú každé podozrivo zahuhňané dieťa, popoludní si zlíznu rodičia upozornenie, aby ho radšej nechali doma. Sú aj také, ktoré sople prehliadajú, pokiaľ sa nesmrkajú do vankúša, rukáva, bábiky a podobných vecí, do ktorých sa dá narýchlo utrieť.

Smejem sa popod fúz, keď pri odchode začujem na chodbe starostlivú maminu: A nesmrkaj pred pani učiteľkou, choď na záchod. Vreckovky máš vo vrecku. Počuješ, Lucka?  Asi sa smejem preto, lebo Lucka nechodí do triedy s mojou.

U nás sa sopeľ v škôlkach rieši, v zahraničí ho príliš nedramatizujú. Bývalá spolužiačka je učiteľkou v Anglicku a tam je vraj bežné dať dieťa do škôlky s balíčkom liekov. Imunitu posilňujú aj bosými nohami v plátenkách v októbri.

Náš rodič, ktorého dieťa je permanentne v kolotoči sopľavých chorôb, je schopný zavolať do škôlky štátnu hygienu. Zažila som. Bol to výkrik zúfalstva nešťastného otca, ktorého dcéra bola v škôlke tri dni a tri týždne doma.  

Nič nezistili. Susedka má syna v súkromných jasliach, do ktorých chodí každý týždeň lekárka a pozrie detiská, či je niektoré zrelé na vylúčenie z kolektívu, alebo ide o znesiteľné soplenie. Odkedy to pani riaditeľka zaviedla,  jej syn je menej chorý.

Moja päť a pol ročná (toto ...a pol ročná zdôrazňujem, lebo na tom trvá) považuje sopeľ a veci s tým súvisiace za najhoršiu chorobu. Nevie poriadne fúkať, to preto. Ťahá ho dnu a chrčí pri tom ako starý dedo. Odporné. Jej samej, ale aj tak nefúka poctivo. Keď ešte v polospánku ráno zakričí: sopéééľ, nastanú ťažké dni. 
Aj tak. Príde noc a kým huhňavo staršia fučí vo vedľajšej izbe a malá začne revať (cicá, kde mám cicúúú, to prekladám z bábätkovskej reči), ticho ďakujem, že sopeľ je jediná nočná mora., ktorú máme. Že to nie je iná choroba, ktorá sa nedá vyfúknuť do vreckovky.    

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: