Zažité mýty o autizme

Redakcia | 31. marec 2017
Zažité mýty o autizme

Mnohí ľudia sú presvedčený, že každý autista = Rain Man. Teda génius, ktorému bolo vrchovato nadelené v jednej sfére (má napríklad výnimočnú pamäť, alebo fenomenálny hudobný, či matematický talent...), zatiaľ čo v praktickom živote je „totálne mimo“, a preto si žije vo svojom vlastnom svete a je mu tam dobre. Je nekontaktný, nikdy nepozerá ľuďom do očí, kričí, keď sa ho niekto dotkne.

Existuje niekoľko mýtov o ľuďoch trpiacich autizmom

MÝTUS 1: Deti s autizmom sa nemaznajú a nie sú kontaktné

Väčšina detí s autizmom má fyzický kontakt rada a svojim rodičom vyjadruje pozitívne city (sadnú si im na kolená, objímu ich, dajú pusu, vyjadria bližší vzťah, prejavia radosť zo stretnutia…).

MÝTUS 2: Ľudia s autizmom nemajú záujem o priateľstvo

Ľudia s autizmom o priateľstvo často stoja, ale nevedia, ako ho nadviazať a ako si ho udržať. 

Často sa o kontakt snažia veľmi neobratným spôsobom. Ich odlišné záujmy a iný spôsob komunikácie ich posúva mimo kolektív rovesníkov. Pri snahe získať si pozornosť a priateľov, sa správajú sociálne nevhodne. Ich sociálnu naivitu ich zdraví rovesníci niekedy zneužívajú.

MÝTUS 3: Ľudia s autizmom nenadväzujú očný kontakt

Je pomerne dosť ľudí s autizmom, ktorí očný kontakt nadväzujú. Mnohí dospievajúci, či dospelí s autizmom uvádzajú, že sa očný kontakt naučili používať, ale nie je pre nich prirodzený. 

MÝTUS 4: V rodine sa poruchy autistického spektra nevyskytujú, naopak – mama je uznávaná lekárka a dedko je vedúcim katedry jadrovej fyziky 

Poruchy autistického spektra majú veľký podiel v dedičnosti, ktorej mechanizmus nie je presne známy. Mnoho ľudí s miernou poruchou autistického spektra dosiahlo vysoké vzdelanie a stalo sa uznávanými odborníkmi.

Majú výraznejšie problémy v sociálnej komunikácii, ktoré môžu, ale nemusia mať vplyv na ich spoločenské uplatnenie. 

MÝTUS 5: Videli sme niekoľko detí s autizmom a tie sa veľmi líšili od nášho dieťaťa, domnievame sa teda, že o autizmus nejde

Poruchy autistického spektra tvoria veľmi rôznorodú diagnostickú kategóriu, prejavy sa výrazne odlišujú. Rovnakú diagnózu zdieľajú ľudia nadpriemerne inteligentní, aj ľudia s poruchami učenia sa, alebo ľudia s mentálnou retardáciou.  

Niektorí ľudia s touto diagnózou si vyžadujú špeciálne vzdelávanie a neustály dohľad, iní žijú samostatne, sú úspešní v zamestnaní a vedú spokojný rodinný život. 

Prečítajte si: Autizmus - diagnostika a liečba

MÝTUS 6: Ľudia s autizmom bývajú geniálni

Poruchy autistického spektra sa približne v polovici prípadov spájajú s mentálnym postihnutím. Geniálne schopnosti Rain Mana sa môžu u ľudí s autizmom vyskytovať, ale ide o extrémne vzácne prípady. 

MÝTUS 7: Ľudia s autizmom majú svoj svet, nevnímajú, čo sa okolo nich deje, zaujímajú sa viac o veci, ako o ľudí, rozhodli sa nekomunikovať. Len keby chceli, mohlo by byť všetko inak, ale sú tvrdohlaví... 

Ľudia s autizmom majú výrazný handicap v rôznych schopnostiach. Niet sa čo čudovať, že sa do komunikácie a sociálnych vzťahov nechcú zapájať.

Prináša im to hlavne nepochopenie, neistotu a úzkosť. Pred takými situáciami sa prirodzene všetci snažíme unikať, alebo ich ignorujeme, pretože nám neprinášajú význam a úžitok. To, že sa chorý vyhýba komunikácii a nenadväzuje sociálne vzťahy, nie je preto, že sa tak rozhodol.

Je to dôsledok jeho handikepu. Ignorácia ale neznamená nevnímanie, mnohí ľudia s autizmom síce nereagujú, ale vnímajú veľmi dobre.

MÝTUS 8: Človek s autizmom je nevychovanec, ignorant a hulvát. Keby mu rodičia klasicky uštedrili pár na zadok, bolo by po autizme. 

Správanie sa autistov tak skutočne môže pôsobiť. Deti sú považované za nevychované a zodpovednosť za ich správanie je jednoznačne pripisovaná rodičom. Deti s poruchou autistického centra sú skôr než nevychované, náročne vychovateľné, zároveň veľmi náročné na starostlivosť.

Rodičia sa musia vo výchove angažovať niekoľkonásobne viac, aby dosiahli určité pokroky. Zvyčajne potrebujú pri výchove odbornú pomoc, bežné výchovné metódy, ani fyzické tresty, na autizmus proste nestačia.

MÝTUS 9: Rodičia zapríčinili autizmus svojím správaním

Ešte stále sa občas stretávame s informáciami, že za správanie a postihnutie svojich detí môžu sami rodičia, napríklad tým, že im neprejavujú dostatočne svoju lásku, tým, že nechali deti očkovať, tým, že ich kŕmili nekvalitnými potravinami, tým, že ich nevhodne vychovávajú, atď. Tieto názory patria do kategórie absurdít.

MÝTUS 10: Ľudia s autizmom nevnímajú, či odmietajú okolité podnety, nič nepotrebujú, najlepšie je nechať ich tak. 

Fakt, že ľudia s autizmom nekomunikujú, odmietajú spolupracovať, či sa aktívne sťahujú zo spoločnosti, neznamená, že sú takto spokojní a že pre ich život je najlepšie tento stav akceptovať. Najmä deti, ktorých vývoj je veľmi flexibilný a závislý na okolitých podnetoch, vyžadujú veľmi aktívny prístup.

Prečítajte si: Autizmus: MÁM ŤA RÁD, MAMI, ALE ASI TI TO NIKDY NEPOVIEM

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: