Výchova k zodpovednosti – alebo prečo sú domáce práce prospešné pre deti?

Výchova k zodpovednosti – alebo prečo sú domáce práce prospešné pre deti?

6.8.2016 v kategórii Mama, autor Monika Petreje

Prečo tým mojím deťom musím hovoriť všetko stokrát? Prečo si stále niečo zabúdajú? Prečo ich musím prosiť, aby mi pomohli s domácimi prácami? Prečo ich musím do všetkého naháňať? Prečo, prečo... Prečo sú moje deti také nezodpovedné?

Aj vy si pričasto kladiete túto otázku? Zdajú sa vám deti akési zábudlivé, nesústredené, „rozlietané“? Tak potom sú nasledujúce riadky určené práve vám.

Čo je zodpovednosť?  

Odpoveď na túto otázku sa nehľadá ľahko. Pojem zodpovednosť zahŕňa celú škálu ľudských vlastností napr. uvedomelosť, dochvíľnosť, dôslednosť, zdvorilosť, opatrnosť, poslušnosť...  a mohli by sme menovať ďalšie kladné vlastnosti, ktoré by sme tak radi videli u našich detí. Psychológia  definuje zodpovednosť ako pohotovosť konať podľa požiadaviek a noriem, ktorá má charakter povinnosti. Iná definícia hovorí o schopnosti odôvodniť svoje konanie. Zodpovedný človek rozmýšľa, ako má konať a je si vedomý následkov svojich činov. Aby sme o zodpovednosti len neteoretizovali, pretavme si definície psychológov do konkrétnej situácie: Je krásny slnečný deň. Zvonku sa ozýva detská vrava. Paľko nakukne z obloka svojej izby. Práve sa začal dôležitý futbalový zápas. Paľko zatúži pridať sa ku kamarátom. Bojuje sám so sebou. Najradšej by nechal úlohy tak a šiel za nimi. V tom si uvedomí, čo sa stane, ak príde do školy nepripravený. Pani učiteľka ho pokarhá pred celou triedou a ešte dostane aj poznámku. Po zvážení dôsledkov svojho činu sa napokon pustí do úloh. U Paľka zvíťazil pocit zodpovednosti nad neuváženým konaním. Takto nejako by sme si zodpovedné konanie predstavovali aj u svojich detí. Cesta k takémuto cieľu je však veľmi náročná a zdĺhavá ako napokon celá výchova. Vo výchove sa nič nedeje náhodne a výsledky nášho snaženia sú  častokrát akési zaspaté, podriemkavajú a nechcú vyjsť na povrch. Treba však veriť, že sa predsa raz zobudia a my uvidíme ovocie svojho rodičovského snaženia. 
Zaujímavé: Chcem byť dobrým rodičom! Ale ako?

Domáce práce ako cesta k zodpovednosti 

Pomoc v domácnosti je jednou z najlepších ciest ako dieťa viesť k zodpovednosti už od útleho veku. Prostredníctvom úloh, ktoré musí dieťa ako člen rodiny vykonávať, plynule prechádza z detstva do dospelosti. Malé deti sa síce nemusia pripravovať do školy, no s domácimi prácami by sa mali zoznamovať už teraz. Vzťah k práci je dôležitý nielen z hľadiska vytvárania si postoja k školským povinnostiam, ale i k budúcemu zamestnaniu.

Prečo sú domáce práce pre deti prospešné?  

Dieťa získava skúsenosti s organizáciou dňa, naučí sa zadeliť si čas. (Ak si splním svoju povinnosť teraz, zostane mi čas ísť navštíviť kamaráta).
Učí sa prekonávať samé seba. Aj keď sa mu práve nechce, musí to urobiť. Vytvára si postoj aj k veciam, ktoré nie sú príjemné, no predsa je nutné ich urobiť.
Naučí sa manuálne zvládať jednotlivé činnosti napr. čistenie okien, starostlivosť o   kvety, zvieratá, zametanie...
Ak je do domácich prác zapojená celá rodina, dieťa sa učí tímovej práci. Spolupráca jednotlivých členov rodiny prispieva k jej stabilite.       
Drobné úlohy sú schopné deti plniť už od dvoch rokov. Daná úloha by nemala trvať dlhšie ako 15 minút. V útlom veku je ešte nutná kontrola rodiča. Podľa výsledku treba dieťa pochváliť, alebo aspoň povzbudiť do ďalšieho snaženia sa. Nikdy výsledok neznegujte slovami, fajn, že si to urobil, ale mohlo to byť lepšie, pozri, tu je to ešte pokrčené. Iba by ste dieťa zneistili a znechutili. Ak zadanú prácu nedokončí, nehnevajte sa. Deti v tomto veku ešte nie sú schopné dlhšie sa sústrediť na jednu činnosť.
Čo všetko možno vyžadovať od detí  vo veku od 3 do 6 rokov:
  • Odloženie špinavej bielizne do koša
  • Párovanie ponožiek
  • Ukladanie hračiek
  • Pomoc s prestieraním stola
  • Polievanie kvetín
S nástupom do školy sa k domácim povinnostiam pridružia aj školské povinnosti. Dieťa, ktoré sa väčšinu času doteraz hralo, sa odteraz bude musieť starať aj o školskú „výbavu“ – nielen písanie domácich úloh, ale pribudne i starostlivosť o peračník, zošity, učebnice. 
Činnosti, ktoré zvládajú deti vo veku 6 – 10 rokov:
  • Čistenie topánok
  • Utieranie riadu
  • Polievanie zeleniny v záhrade
  • Kŕmenie zvierat
  • Vynášanie smetí  
  • Ustielanie postelí
  • Zametanie podlahy
  • Vysávanie
U 12 – 15 ročných záujem o domáce práce výrazne klesá. Mnohí tínedžeri sa vyzúvajú zo zodpovednosti za domáce práce a vyhovárajú sa na učenie. Odporúča sa prehodnotiť zoznam úloh a pridať ďalšie, ktoré by zodpovedali ich schopnostiam.
Môžete ich poveriť nasledovnými činnosťami:
  • Pomoc pri varení
  • Činnosti v záhrade – sadenie, okopávanie
  • Remeselnícke práce – opravy bicykla, vŕtanie, pílenie
  • Príprava vlastnej desiaty
  • Pomoc mladším súrodencom pri príprave do školy
  • Upratovanie bytu – vysávanie, umývanie dlážky, kúpeľne a sociálneho zariadenia...
  • Pranie a žehlenie bielizne, resp. pomoc pri týchto činnostiach
Najväčší problém pre rodiča predstavuje neochota dieťaťa. Čím je dieťa mladšie, tým ľahšie sa dá zapojiť do činnosti. Každú činnosť vníma ako hru. Čím sú deti staršie, chuť do práce strácajú. Motivovať dieťa k práci je naozaj ťažké. Väčšina rodičov pokladá za najlepšiu motiváciu  peniaze. Názory psychológov na tento spôsob odmeňovania sa rozchádzajú. Jedni takúto formu schvaľujú, no zároveň pridávajú celý rad upozornení čomu sa vyhnúť, aby sme z detí neurobili vlastných zamestnancov. Dôležité je ponechať niektoré práce nezaplatené, resp. nedohadovať sa na ich finančnom odmeňovaní. Druhá skupina psychológov skôr upozorňuje na riziká spojené s finančným ohodnotením práce a poukazuje na dôsledky vo vytváraní nesprávnych morálnych postojov (dieťa sa nenaučí nezištne pomáhať, mnohé veci v živote sa nedajú vyvážiť peniazmi, hodnota práce sa nemeria výškou finančnej odmeny a pod.). Je na vás, ktorému spôsobu motivácie dáte prednosť, no najlepšie sa javí kombinácia oboch. Veď získanie vreckového poctivou prácou, nemusí kriviť morálne hodnoty dieťaťa.
Prečo (ne)môže byť vzťah medzi rodičmi a deťmi vždy demokratický?

A tu je niekoľko tipov k zvýšeniu chuti do práce   

  • Zmeňte vlastný postoj k domácim prácam. Ak s frfľaním beriete do rúk handru, nečakajte, že sa deti s radosťou chopia metly. Pískajte si, tancujte, spievajte a aj vy budete mať radosť z práce.
  • Počet neobľúbených činností vyvažujte rovnakým počtom obľúbených.
  • Činnosti rovnomerne rozdeľte medzi súrodencov a obmieňajte ich. Vynášanie smetí sa po niekoľkých týždňoch stane otravné a vyvolá nechuť aj k ostatným činnostiam. Vyhnete sa vyčítavej otázke: „Prečo musím smeti vyniesť zasa ja?“
  • Z času na čas zaraďte do zoznamu aj náročnejšiu úlohu. Ak ju dieťa úspešne zdolá, hoci aj s vašou pomocou, uvedomí si, aká je jeho pomoc dôležitá.
  • Snažte sa robiť čo najviac činností spolu s deťmi. Bude vám veselšie a čas vám rýchlejšie ujde.
  • Dieťa musí mať pocit, že jeho pomoc je naozaj potrebná a uznávaná.
Nech sú vaše deti akékoľvek – zodpovedné či menej zodpovedné, želám vám, aby z malého  prútika, o ktorý sa teraz s láskou staráte, vyrástol mohutný košatý strom. Strom, ktorý bude prinášať bohatú úrodu šťavnatých plodov a bude ozdobou vašej záhrady.  
Použitá literatúra a zdroje: Sal Severe – Co dělat, aby se vaše děti správne chovaly, Portál Praha 2000, B. Weymann-Reichardt – Ist das sinnvoll, dass Kinder im Haushalt mithelfen?, J. Dobson – Výchova detí, nová naděje, Brno 1995, www.wikipédia.sk           
Prečítajte si tiež: Uprataná izbička

Komentáre