Vôňa jesene

Editorial

Zdá sa mi to, alebo je to naozaj tak? Dni majú odrazu akosi menej hodín, čas letí rýchlejšie a nič nestíham. Leto, ktoré malo byť v duchu oddychu a kľudu, sme strávili hekticky, pracovne a uponáhľane. Aká bude jeseň a s ňou nástup do školy?

Tento rok ho zažijeme prvýkrát dvojmo. Bolo to snáď včera,keď môj starší syn sadol prvýkrát do školských lavíc, a už tam vediem aj môjho mladšieho. Ako som sa mýlila, keď som si myslela, že len raz to budem prežívať so zmiešanými pocitmi! Starší syn ma mal naučiť prejsť tým, a pri tomto mladšom som už mala byť skúsená mama, ktorá sa ničoho nebojí, všetko zvládne, a predsa...

Možno sa mýlim, ale môj mladší mi pripadá akýsi zraniteľnejší, menší, ustráchanejší. Mám pocit, že ho musím ochraňovať, neviem si predstaviť, že sa v škole „stratí“ v dave iných drobcov. Utešuje ma fakt, že tam má o dva roky staršieho brata a snáď, keby sa čokoľvek dialo, bude mu oporou a ochranou.

A tak má táto jeseň trochu inú vôňu, ako tie predošlé. Opäť sa teším na farebné stromy, lístie pod nohami. Trochu sa obávam kratších dní, upršaných a chladných. Zo všetkého najviac mi však v hlave v súvislosti s nadchádzajúcim obdobím rezonuje škola.  Mám doma nového prváka a výzvu všetko zvládnuť, stihnúť, zariadiť. Prvé roztrasené čiarky, písmenká, možno aj slzičky, že ruka neposlúcha, ako by mala. Rodičovské združenia – tentoraz dvojmo. A skvelé triedne učiteľky, ktoré už vďaka staršiemu synovi poznám, a tak viem, čo nás čaká. Lebo všetko je o komunikácii, vôli a charaktere. My problém s učiteľmi zatiaľ neriešime, ale ak vy áno, možno vám niečo o vzťahu-nevzťahu učiteľa a rodiča napovie aj náš článok v tomto vydaní Mama a ja.

Všetkým vám želám krásnu, farebnú jeseň, čo najmenej upršaných dní. Školákom vykročenie  správnou nohou, a všetkým rodičom, pre ktorých má táto jeseň trochu inú vôňu, možno sa v nich mieša strach s hrdosťou, odkazujem – nie ste v tom sami. Cítim sa rovnako!

Príjemné čítanie septembrového vydania Mama a ja vám želá

Jana Fialová