Teraz je to najkrajšie obdobie?
Malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti.
Určite to poznáte - prídu na návštevu k novorodeniatku babky, tety, známi, skláňajú sa nad postieľkou ako sudičky a nejeden prehlási . "Toto je to najkrajšie obdobie, vychutnaj si ho." Súhlasím. Ten krehký batôžtek šťastia by ste nevymenili za nič na svete. Zabúdate, že prerušovaný spánok je váš nevyhnutný spoločník, že dennodenný maratón dojčenie-plienky-kúpanie musíte zvládať aj bez medaile.
Čas plynie rýchlo
Plynú mesiace, váš poklad sedí v kočíku. Na vychádzke stretnete bývalú kolegyňu a s úsmevom hovorí "Ty sa máš, vieš, aký je teraz v práci zmätok a ten nový šéf...!" Opäť súhlasím, po x-tý raz zdvihnem zo zeme ufúľanú hrkálku, po x-tý raz ju podám môjmu pokladu, aby ju zas so smiechom pustil dolu. Zhrniem omrvinky z rožka a rýchlo utekáme domov kvôli čistej plienke.
Po roku stretávam vonku spolužiačku z gymnázia. Dlho sme sa nevideli. Mali sme si čo povedať. Okrem iného: "To je roztomilé, keď sa učí chodiť a spoznáva okolie. Ja to už mám dávno za sebou." Opäť mal niekto pravdu. Aj napriek ubolenému chrbátu a "vyťahaným rukám". Je skvelé byť svedkom objavov vášho drobca. V interiéri aj exteriéri. Nerátate pády pri prvých krokoch, počet použitých vreckoviek na odstránenie blata, trávy, čokolády,..., presviedčania "tam nechoď, nebež, daj mi rúčku."
Pri spoločnom sfúknutí dvoch sviečok vám rodina pripomína roztomilosť oslávenca. Nevadí, že v torte sú odtlačky ručičiek, kocky, autíčka tvoria prekážkovú dráhu. Nevadí, že v tomto krásnom období ignoruje nočník, že jeho slovíčkam rozumiete väčšinou vy.
Po troch rokoch strávených hlavne s vami sa o potomka "podelíte" s učiteľkami v materskej škôlke. Zabúdate na uplakané, trucovité rána, cestu do škôlky v čase-nečase. V práci sa tešíte, kedy si vášho škôlkara vezmete. Nekonečnou cestou domov vám džavoce, čo povedala pani učiteľka, čo urobila Julka, aké tričko mal Janko,...
Čas letí... Vy sa cez kiahne, nádchy, karnevaly, besiedky prenesiete s vašou ratolesťou pred školskú bránu. Vraví sa , že s príchodom do školy končí detstvo a začínajú povinnosti. Pravda, ale školák nás stále potrebuje. Chce cítiť istotu, lásku, bezpečie. Je stále roztomilý/á, ale na inom "leveli". Štrbavé ústa, neistá ruka prváka, objavovanie nového.
Prečítajte si: Aby sa zo vzdoru nestal teror
Zabúdame na boj pri úlohách, zamastené zošity, machuľu v učebnici, poznámku v žiackej knižke. Slzíme, keď donesie prvé vysvedčenie, prečíta ono nám rozprávku. Niekoľkoročný kolotoč školských povinností sa prerušuje len prázdninami. A vždy v septembri si vravíme, ako ten čas letí.
Malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti. Druhú časť príslovia posúdiť nemôžem /deti 2 roky, 8 rokov/, len zo skúseností známych. Musíme si uvedomiť, že každé vývinové obdobie prináša pekné aj zlé dni. Treba sa z nich tešiť a poučiť.
Prečítajte si: Humor vo výchove