Taký obyčajný deň...

27.4.2011 v kategórii Mama, autor Veronika Matejová foto: iStock.com

Ako prebieha u vás?

Veľmi ma to potešilo. Bolo to síce v noci o druhej, ale predsa len. Mala mokrú plienku a určite bola veľmi hladná, ale keď som si ju vzala na ruky, tak krásne sa na mňa pozrela... A potom zas. Bolo to cez deň, keď som sa učila. Ležala v postieľke a hrala sa s hrkálkami. Ja som sedela na manželskej posteli zahrabaná v papieroch. Zrazu hrkálky prestali hrkať. A ona sa na mňa zadívala svojimi modrými očami. Presne ako vtedy v noci.

A dnes? Dnes sa stalo to isté. Keď som prišla konečne domov zo školy, Maťa mi povedala, že bola veľmi dobrá. Ani neplakala. A to som bola preč asi tri hodiny. Ale keď sa na mňa  znova pozrela tými očami plnými lásky a usmiala sa, začala sa celá hmýriť od šťastia a nespúšťala zo mňa oči, ani keď som sa vyzúvala... Vtedy som pochopila , že šťastnejšia byť nemôžem. Za nič na svete by som nevymenila Paťkine modré oči, plné lásky a radosti. Za nič.

6.00
Paťka zase štrngoce s hrkálkami. Doslova preplávala celú postieľku už minimálne trikrát, a teraz sa prevracia z chrbta na brucho a úžasne sa na tom zabáva. Ach jaj, keby som ja mala toľko energie.

7.00
Malá prebalená, prezlečená, napapaná a ja mám našťastie tiež raňajky úspešne za sebou. Narýchlo som zhltla dva malé toustíky so šunkou a syrom, zatiaľ čo malá skúmala diaľkové ovládanie od veže. Dúfam, že ho zas nezaslintala, tak ako minule môj telefón. Nešiel totiž zapnúť. Musela som ho dva dni sušiť.

8.00
Maily vybavené, prádlo zvesené, ešte by to chcelo preletieť očami poznámky. Večer som totiž nad tým zaspala. O desiatej mám skúšku, takže by bolo načase sa trošku poučiť. Našťastie mám tú výhodu, že mi to stačí prečítať raz, dvakrát a skúšku bez problémov spravím. Netvrdím, že na Ačko, ale na tom už nezáleží.

9.00
Paťka sa zasekla pod hrkálkami. Hrá sa s plyšovou žabou, ktorú keď stlačí, v jej prípade priľahne, zapíska. Dosť sa na tom baví a tak mám dosť času si prejsť učivo na skúšku. Ešte zavolať susedke, nachystať čerstvý čajík, ovocnú desiatu a môžem bežať do školy.

11.00
Doma zo skúšky. Výsledky ešte nemám, ale čo mám, je dobrý pocit a doma aj chvíľka času pre seba. Susedka dala malej banánik, a ten ju tak zmohol, že zaspala na gauči. Prenesiem ju do postieľky a v pokoji si vychutnám aspoň polovicu obľúbeného seriálu.

12.00
Paťka sa zobudila po pol hodinke, ale kým sa rozkukala, prešla ďalšia polhodina. Vybavila som všetky telefonáty ohľadom práce, dozvedela som sa výsledky skúšky (našťastie som to urobila, na Béčko!), a stihla aspoň nabieliť zemiaky k rezňom na obed. Malú som si posadila k sebe do kuchyne, ona študovala najnovšie letáky a ja som klepala, obaľovala a vyprážala.

13.00
Obed za nami – Paťka si vychutnala mliečko a ja rezníky so zemiakmi na masle. Poobliekali sme sa, a keďže je vonku krásne, vybrali sme sa na prechádzku. Pošta, banka, káva so spolužiačkou, nákup, a zastaviť sa pozrieť na kolotoče.

16.00
Konečne doma. Malá si po ceste aj zdriemla, ja som sa stihla dozvedieť, čo nové v škole, keďže tam chodím len na skúšky a maximálne na jednu-dve prednášky. Dištančné štúdium má svoje výhody aj nevýhody. Keď nechodím do školy, ani som sa nedozvedela, že môjho konzultanta na bakalársku prácu vyhodili. Takže si dokončí svoje povinnosti – čiže moju bakalárku a pôjde preč. No, dúfam, že mi dá dobrú známku, keď je to jeho posledná...

17.00
Manžel prišiel domov z práce pred pol hodinkou. Teraz sa s malou jašia a ja mu prihrievam obedo-večeru. Ešte treba hodiť veci do práčky a umyť chodbu, máme službu.

18.00
Všetko hotové, riady umyté, malá spokojne napapaná ešte od olovrantu a od piškóty, ktorú teraz zjedla ani neviem ako. Sedíme všetci traja v obývačke, sledujeme televízor, malá si tlieska ťap-ťap ťapušky, lebo sa to včera naučila a odvtedy to robí stále. Taká rodinná pohoda, aspoň chvíľku.

19.00
Do vane, ošpliechať celú kúpeľňu, prezliecť, napapať, grgnúť a do postieľky. Tak sme si ju naučili, že ju dáme do postieľky, odídeme z izby a ona sama zaspinká. Tak aj teraz. Vydýchnem si, sadnem si vedľa manžela na gauč, ešte chvíľu počuť bľabotanie a potom ticho. Malá zaspala a mne tiež klipkajú oči. Som unavená, ale šťastná. Zase raz mi dnešný deň dokázal, že sa dá naplno sa venovať rodine, chodiť na vysokú školu a mať doma ako-tak upratané. :)

Komentáre