Skutočný príbeh: „Anorexia sa stala mojím štítom...“

Redakcia | 7. máj 2017

Priznáva dnes 31-ročná mladá žena z Nemecka. Svojím príbehom minulý rok šokovala tamojšiu verejnosť. Vyrozprávala, ako sa v komunite dievčat snažila vyhrať nad svojím trápením, i o tom, aké zažila pády i vzlety.

Keď do života vstúpi anorexia

„Mala som 13 rokov, vážila som 73 kg a merala som 1,63 m. Chcela som to zmeniť, a to sa mi aj podarilo. O tri roky neskôr som mala takmer polovicu z tejto hmotnosti. Bol to pre mňa veľký úspech.“

Následne sa dostala do komunity, kde mala spolu s ďalšími spolubývajúcimi jediný cieľ – prejsť cez rozum vychovávateľom či terapeutom.

Anorexia je vážny psychický problém

Hovorí: „Záchody boli zamknuté vždy pol hodiny po jedle, aby sme do nich nemohli ísť. Pamätám si, ako som po večeri videla zvracať dievča z okna do kvetináčov.

Zháňali sme si preháňadlá. A veľa sme pili, tri až štyri fľaše diétnej koly denne. Zvlášť ráno, pred vážením sa. Bol to boj, schudnúť napriek šiestim povinným jedlám denne.“

Samozrejme, že lekári, opatrovatelia a psychológovia na tieto triky prichádzali. Ale primäť dievčatá k tomu, aby si uvedomili, že pobyt v komunite im má pomôcť vyjsť z prostredia, v ktorom sa stali chorými, nebolo ľahké.

Tabuľky, váhy a kalorické kalkulačky boli len akýsi rám, v skutočnosti trpeli tieto dievčatá oveľa hlbšími problémami. Telesná hmotnosť a chuť do jedla sa lepšie ovládajú než hádky rodičov...

Prečítajte si: Poruchy príjmu potravy: Život vo veľkosti XS

Pri anorexii často zlyhávajú dôležité orgány

Keď mala táto dievčina 17 rokov a 46 kg, bola hospitalizovaná v nemocnici. Spomína: „Tam som spoznala dievča, ktoré mnoho rokov jedlo iba čokoládu.

Tekutú, krémovú, v akejkoľvek podobe, ale iba čokoládu. Vážila 36 kg pri výške 1,72 m. Jej orgány pomaly zlyhávali. Ľudia ako ona boli pre mňa tým, čo ma šokovalo.“ Dievčina spomína na svoje kamarátky z podpornej skupiny, ktoré začali s anorexiou z rôznych príčin.

„Niektoré z nich boli neúmerne vysoké alebo ich rodičia boli takí zahltení prácou, že si nevšimli ich problém. Boli aj dievčatá, ktoré boli zanedbávané, zneužité či šikanované.

Môj otec bol alkoholik, matka trpela depresiou a záchvatmi paniky. Anorexia sa stala mojím štítom. Často som mala pocit, že mi poskytuje krídla. Čím menej som jedla, tým viac som cítila inak. Trvalo dlho, kým som pochopila, že pravda je inde.

Môj boj trval dlho. Dnes mám 31 rokov, som zdravá, vydatá, matka malej dcéry. Mám dobrý vzťah so svojimi rodičmi, ktorí ma podporujú. Ak sa spýtate, čo mi pomohlo, sú to ľudia, ktorí vo mňa verili a ukázali mi moje limity. Môj manžel stál vždy pri mne.

A ešte niečo – ja som chcela byť zdravá. Anorexia je závislosť i choroba súčasne. Je ťažké pomenovať presný okamih, ktorý zmenil všetko. Ale bola to práve sila komunity, ostatných členov, ktorí boli so mnou na jednej lodi. Trvalo dlho, kým som konečne nabrala odvahu a povedala: „Som chorá...““