Riadky vrčiacej matky: Náročný deň Mildred Zmätkovej
Dnešný deň bol opäť náročný. Malý sa zobudil mrzutý, ja som tiež nevstala správnou nohou, a tak sa naše vzájomné vrčanie dopĺňalo.
Kým k nemu priskočím, nechtíkom stihne poriešiť okolie krátera. Diera nabrala obludné rozmery. Napriek tomu to so mnou nič nerobí, podozrivo pokojne odkladám tĺčik a pokračujem v práci. Hrniec som nechala napospas mladému mužovi, už to má zrátané.
Keď nemáte všetko pod kontrolou
Krájam cuketu, paradajky, otváram paradajkový pretlak. Používam taký ten predpotopný otvárač, neviem ho ani opísať. Ostrú časť zaseknem k okraju konzervy a vtedy to príde.
Správne natlakovanie spôsobené pretlakom zrejme z obdobia stredoveku (napriek tomu, že podľa údajov na obale mal s nami pobudnúť na tomto svete ešte aspoň 3 roky) spôsobilo, že pol kuchyne vrátane mojej tváre a dekoltu sú bodkovano červené.
Dieťa má šou, na rozdiel odo mňa mu to pripadá strašne smiešne. Provizórne sa utieram a ďalej varím, chcem to mať čo najskôr za sebou. Druhý pretlak nechávam vzdialený na dĺžku rúk a otváram ho takmer ako sekerou. Našťastie sa výrobca nado mňou zľutoval a tento je v poriadku.
Prečítajte si: Riadky skvelej matky: Ja ho ucicíkam!
Náladu mi "spraví" pobyt vonku
Keď už je deň bez nálady, nech aspoň vyzerám. A tak zo skrine vyťahujem „slimky“, zatlačím do nich svoje zimné pneumatiky a doplním to celkom dobrým novým tričkom (keďže tie ostatné sú po nehode s práčkou na onom svete). Nooo. Cítim sa celkom k svetu. Šatka vo vlasoch, pekné sandáliky a už si vykračujem.
Najskôr hojdačka. Ha. Už vidím, ako na mňa čumia. Stiahnem brucho, vypnem hruď. Len neodpadnúť. Brucho predsa len povolím. Ostatné deti sú v pieskovisku, kam celkom neomylne za pár sekúnd zamieri aj Leon, a tak mi neostáva nič iné, len si ísť sadnúť medzi chlapov.
Už vidím úsmevy, tiež sa usmejem (jáj, Miška, nie si ešte celkom na zahodenie, hen, usmievajú sa. Si CICAAA).
A tak im rozprávam ako starým známym, čo dnes môj buchtík porobil. O smaltovanom hrnci. O tom, ako „vajil“. A v duchu si hovorím, že nie som ešte za zenitom, dokážem ja chlapov ešte pobaviť, aj vykoktala som sa celkom slušne a zjavne sa zdám byť zábavná.
Pomaly som sa prezliekla späť do pohodlných teplákov a letného tielka. Slimky som s úsmevom poskladala do skrine, na ne spokojne položila tričko. Už-už som si chcela sadnúť, že sa začítam do knihy, no nedalo mi to. Zašla som do kúpeľne, zapla svetlo. Chcela som sa pozrieť na tie kruhy pod očami. Sú naozaj také, že ich je tak veľmi vidno?
Mne sa zase niečo podarilo
Mildred Zmätková. Na nose, pravom líci a nad ľavým obočím zákerne ticho odpočívajú kvapky nepriateľského pokazeného pretlaku. Rozrehocem sa. Najskôr len trochu, potom už strašne. Malý sa zamrví v postieľke, a tak za ním rýchlo utekám.
Pozrie na mňa, usmeje sa, prestrčí ruku cez paličky na postieľke a spokojne ma pohladká. Cítim, že pre neho som krásna aj v teplákoch, rozťahanom tričku a s divnými bodkami na tvári. Vážení, toto je chlap, pre ktorého sa oplatí žiť...
Prečítajte si: Riadky skvelej matky: Zaslúžim si kopec bobríkov!