Rád priznávam otcovstvo

Rád priznávam otcovstvo

11.1.2017 v kategórii Mama, autor prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc.

V otca musí muž dozrieť. Otcovstvo predstavuje v procese zdravého vývinu detí nanahraditeľné miesto.

Pokiaľ ide o moju osobu, musím povedať, že som poznal otcovské šťastie väčšie, než ktorékoľvek iné, ktoré som okúsil. (Bertrand Russell)

Je to skutočne úžasný životný zážitok, môcť si zopakovať mladosť v synovi, získať množstvo omladzujúcich podnetov od dcéry a mať vedľa seba stále prítomný dôvod priskoro nezostarnúť. Nepotrebujeme deti menej, ako ony potrebujú nás.

Byť otcom neznamená iba splodiť dieťa

Niekedy medzi šestnástimi a osemdesiatimi rokmi sa môže muž stať biologickým otcom, ľahko a plný pýchy. Stačí, ak padne niektorej žene do oka. Psychologické  otcovstvo, to znamená postarať sa o dieťa v citovom, rozumovom, vo filozofickom zmysle a navyše v zmysle sociálnej zodpovednosti, čo znamená nielen dieťa materiálne zabezpečiť, ale mu aj poskytnúť spoločenskú istotu a dobrý príklad.

A to je už oveľa zložitejšie, namáhavejšie, ale aj uspokojujúcejšie. Genetici tvrdia, že najzdravšie deti sa rodia ženám po dvadsiatke a mužom po tridsiatke. Pred vstupom do školy skladáme skúšky školskej zrelosti, no zrelosť pre otcovstvo v tom nebiologickom význame sa zatiaľ nevyžaduje.

Aj tak by sme sa asi nedohodli, na čom sa zakladá. Navrhujem celkom jednoduché kritérium: vedieť mať radosť z dieťaťa. Tak najlepšie uspokojíme základné potreby malých: venujeme im dostatočnú pozornosť, učíme sa im porozumieť a s nadšením oceňujeme ich narastajúce úspechy. Všimnite si, že všetky tieto prednosti pripisuje kresťanstvo najvyššiemu otcovi a mám podozrenie, že to diktuje sám život.

Muž musí na rolu otca dozrieť

Zmena z muža na otca je veľkou príležitosťou dozrieť. Predčasné otcovstvo je skôr prejavom nezdržanlivosti ako dospelosti. A keďže rodičovstvo je neodvolateľné, musíme sa naň alebo pripraviť, alebo dodatočne dozrieť.

Tou najkrajšou a najpotrebnejšou charakteristikou otcovstva je túžba rozdávať bez nároku na splátky. Je to opustenie detského egoizmu, myšlienka na druhého, zabudnutie len na vlastný prospech či výhody, pri ktorom prekvapivo najviac získavame.

Prečítajte si: Otcovia a dcéry

Príde čas, keď už nemusíme ísť každý deň na tréning, keď budovanie kariéry nie je síce zabudnuté, ale akosi menej dôležité a keď zrazu hľadáme harmóniu medzi prácou, osobnými záujmami a rodinou. A to je neklamnou známkou dobrého otcovstva, ak vieme v prospech dieťaťa zmeniť svoj okamžitý plán, aby sa s postupujúcim vekom aj dieťa naučilo brať ohľad na druhých.

Tak začína vzájomné obohacovanie, podnecovanie a povzbudzovanie. Každá žena podvedome hľadá muža, ktorý by bol dobrým otcom ich spoločným deťom. K tomu však musí aj ona sama prispieť. Vnímať manžela s príchodom dieťaťa ako otca, vytvoriť trojicu vzájomne si pomáhajúcich ľudí a nedomnievať sa, že si s dieťaťom vystačí sama. Muži majú rodičovské inštinkty, ktoré treba prebudiť, nie potlačiť.

Prečítajte si: Otcovstvo: aký typ otca ste?

Otcovstvo sa začína vlastne ešte v detstve, prítomnosťou vlastného otca, potom pokračuje sebavýchovou a úspechmi v štúdiu a práci, aby sa realizovalo v konkrétnom spolužití s deťmi v radosti zo spolupráce celej rodiny.

Muž nachádza v otcovstve svoju novú spoločenskú rolu, naplnenie manželských očakávaní, potvrdenie skutočnej dospelosti i vedomie nesmrteľnosti. Ale je v tom ešte oveľa, oveľa viac, nárast zodpovednosti, prebudenie rozvahy, koniec mladíckych depresií, zrealizovanie ideálov a v neposlednom rade nové priateľstvo s pokrvným človiečikom.

To všetko vytvára nový obraz o sebe samom, to všetko volá po zamyslení a nových plánoch. Zázrak znovuzrodenia vplýva na všetkých blízkych naokolo.

Pre dcéru znamená dobrý otec zrkadlo ženstva a čím bude otec mužnejší, tým bude ona viac rásť do svojej ženskosti. Pre syna je otec potrebným vzorom. Usiluje sa ho dosiahnuť, napodobňuje ho, súťaží s ním, až príde čas, keď si ho musí kriticky „odidealizovať“, aby sa vedel od neho emancipovať.

Túto chvíľu je potrebné prežiť s nadhľadom, nie je to zmenšenie lásky, skôr jej prehĺbenie vzájomným pochopením. Tak ako sa syn nemôže absolútne identifikovať s otcom, nemal by sa ani otec priveľmi vidieť v synovi. Okrem spoločných vecí majú aj mnoho rozdielneho, zaujímavého a neopakovateľného. To zvyšuje ich ľudskú hodnotu.

Otec a syn

Čo znamená pre syna prítomnosť otca? Predovšetkým životnú istotu (preto tak ťažko znáša jeho prípadný odchod). Tiež špecificky mužské podnety ako rozhodnosť, odvahu, charakter, vytrvalosť a spravodlivosť. Je zaujímavé, že chlapci rastúci bez otcov mávajú slabšie výkony v matematike, nedostatky v iných oblastiach sa nedajú tak exaktne vyjadriť.

Otec sprostredkúva deťom aj kontakt so spoločnosťou, na čo má obvykle viac príležitostí než matka. Otec odovzdáva synovi najrozličnejšie pracovné, športové a konštruktívne záujmy a spôsobilosti.

Azda najväčším a najhodnotnejším dedičstvom po otcovi je jeho životný štýl, konkrétny návod, ako sa dá žiť, dôvod na životnú spokojnosť, spôsob prekonávania prekážok a vychádzanie s ľuďmi. Otcovstvo je kultúrnou štafetou medzi predchádzajúcou generáciou a vlastnými deťmi.

Ovplyvnený zvykmi vlastného domova učí sa otec porozumieť mladým a prijímať to, čo sa prijať dá. Ak je úlohou mladých prichádzať s novotami, brzdia rodičia ich nerozvážny rozlet, chránia ich pred zbytočným zranením, ale súčasne ocenia nesporné zisky.

Pribúdanie rokov však nemusí vždy nevyhnutne znamenať aj pribúdanie skúseností a múdrosti. Príklad sebavýchovy u rodičov je pre deti tým najlepším podnetom k vlastnému zlepšovaniu.

Dieťa potrebuje oboch rodičov

Je dôležité, aby deti videli férový vzťah medzi rodičmi, schopnosť riešiť nezhody a napätie, vedieť neprechovávať zbytočné zatrpknutie, odpúšťať a neubližovať. Muž, ktorý opustí svoje dieťa, krivdí nielen jemu, ale aj sebe samému, pretože bez zodpovednosti za druhú bytosť, bez každodenného prekonávania egoizmu nedozrie ani sám pán tvorstva, najmúdrejší a najsilnejší.

Rovnako ako v okamihu splynutia dvoch zárodočných buniek nie je možné ani v neskoršom živote dieťaťa povedať, ktorý z rodičov je potrebnejší. Dieťa pobehuje medzi obidvomi, drží sa ich za ruky a čoraz častejšie na dlhší čas odbieha, aby sa vrátilo s radosťou nového poznania.

Ešte aj vo svojej vlastnej dospelosti sa opakovane vracia do pôvodnej rodiny, k tým dvom dospelým, ktorí mu vedeli dať vhodný príklad a naplnili jeho život zmysluplnou radosťou. Tešiť sa z otcovstva je veľkým pritakaním životu.

Prečítajte si: Pomoc! Moja žena je tehotná!

Komentáre