Prešľapy vo výchove: Cirkus u lekára

Prešľapy vo výchove: Cirkus u lekára

12.9.2017 v kategórii Mama, autor Katarína Olejárová foto: iStock.com

Určite ste to už zažili. Ešte len doma oznámite, že idete k pani doktorke a dieťa začne hystericky plakať, vrieskať, utekať, len aby tam nemuselo ísť...

A ten boj pred ordináciou niekedy skôr pripomína ródeo, nie civilizovaných ľudí. Stačí jedna negatívna skúsenosť a neovládateľný strach z lekárov je tu.

Inokedy však dieťa ani nemusí zažiť niečo zlé a jeho strach paradoxne často spôsobujú rodičia. Ako sa tomu vyhnúť? Prečítajte si vyznania našich čitateliek, ktoré si priznali chybu.

Prečítajte si: Strach z pani doktorky

Nestrašte deti doktormi

Keď môj syn nechcel jesť, bolo pravidlom, že som ho strašila doktormi. Nemocnicou, infúziami, tým, že bude bez nás atď.

Na počudovanie, nič to s ním nerobilo, k doktorke chodil bez problémov, až do času, keď sme šli na očkovanie. Po očkovaní bol prekvapený a ja som práve v najnevhodnejšej chvíli poznamenala: „To máš zato, že neješ!“ Nielenže to nepomohlo jeho apetítu, ale k doktorke ho dodnes ťaháme nasilu.
Lucia H. z Košíc (8-ročný syn Martinko, pribudne asi „ružový“ drobček, ktorý je zatiaľ v brušku)

K lekárovi s úsmevom

Myslím si a musím sa priznať, že to bol aj môj prípad: veľa rodičov  robí chybu v tom, že deti strašia lekármi a asi aj oni vyzerajú ustráchane, keď idú k doktorovi (ja mám dodnes hrôzu z gynekológa, a to som už trikrát rodila!).

Deti tento strach vycítia a potom je problém. Takže základom by malo byť: ísť s úsmevom, dobre naladení a učiť dieťa, že návšteva doktora je niečo normálne, bežné a zdraviu prospešné.

Ja sa o to snažím a pomaly vidím výsledky, i keď na najstaršiu dcéru tento môj optimizmus už veľmi neplatí, lebo ma zažila, keď som mala sama strach z lekára a aj som ju párkrát postrašila zubárom... Asi tak.
Ľuba z Levíc

10 tipov pre rodičov: Keď sa dieťa „drží maminej sukne“

Nerobte zbytočnú paniku

Naša dcérka nebola nikdy veľká jedáčka. Svokra do mňa neustále húdla, že ju mám dať vyšetriť, lebo pri takej „nijakej“ strave, akou tú jej nazývala, má určite málo vitamínov, železa a všetkého, čo potrebuje na to, aby prospievala.

Po fakt dlhom odolávaní som nakoniec aj ja prepadla strachu, že dcérka nebude prospievať kvôli svojmu jednostrannému stravovaniu (málo zeleniny, veľa bieleho pečiva, mäso a nič viac). Poprosila som našu pediatričku, aby Silviu vyšetrila a urobila jej aj odbery.

Doktorka sa ma snažila presvedčiť, že odbery nutné nie sú, dcérka prospieva a kým nemáme problémy s imunitou, nemám „blbnúť“, ale pod tlakom zdvihnutého varovného prstu mojej svokry som trvala na svojom.

Odber bol katastrofálny, sestrička malej nedokázala vziať zo žily krv, skúšala to štyrikrát, vždy z iného miesta, nakoniec z chrbta dlane – a stále neúspešne.

Dcéra robila koncert na celú budovu, od krvi bola sestrička, ja aj doktorka, ale odber sa nepodaril. O dva dni sme mali prísť znovu. Ja som bola ešte stále presvedčená o tom, že je to nutné, a tak som tam dcérku vzala.

Ešte sme sa len blížili k budove, už bol cirkus, do ambulancie sme ju vtiahli doslova nasilu, kopala, bránila sa, hrýzla sestričku, no hanba...

Tentoraz sa krv podarilo odobrať na prvýkrát, už jej ju brala pani doktorka. Samozrejme, výsledky boli absolútne v poriadku a mne stačila veta našej pediatričky po celom tom cirkuse: „Dúfam, že toto vám stačilo a nebudete to dieťa takto stresovať, keď to nie je nutné.“

Dodnes u nej biele plášte vzbudzujú strach, cirkusy už vzhľadom na vek robiť prestala, ale neznáša, keď máme ísť hoci len na preventívnu prehliadku. A samozrejme – jej apetít je úplne v poriadku, ovocie a zelenina sú obľúbené. Ale nepomohli tomu odbery, len čas.
čitateľka Tatiana

Prečítajte si: Keď musí dieťa do nemocnice

Neklamte deti v súvislosti s doktormi

Podľa mňa najväčším prešľapom, ktorý dodnes robí mnoho rodičov, je klamať deťom. Alebo nepovedať úplnú pravdu. Keď idú na očkovanie, hovoriť –  neboj sa, pichať ťa nebudú, hoci vieme, že práve preto tam ideme.

Nielenže dieťaťu ukazujeme, že nám nemôže dôverovať, ukazujeme mu tiež, že klamať je v podstate normálne. Toto si treba uvedomiť a nerobiť okolo všetkého bublinu.

Naopak, treba vysvetliť, prečo to alebo ono bude doktorka robiť a ak to má bolieť, skrátka upozorniť, trošku to zabolí, ale pre to a pre ono je to dôležité. Tiež mi trvalo, kým som na toto prišla, teraz dúfam, že týmto postrehom pomôžem iným mamičkám.
Jana z Bratislavy

Na lekárov sme si zvykli

Často sa hovorí, že sa dieťa nemá strašiť zubárom, lebo sa ho bude báť. Ja som to u syna robila, rád totiž papá sladkosti, ale minulo sa to (našťastie) účinku, pretože on sa ho proste nebojí.

Má dosť kazivé zúbky, ale pokojne mu pán doktor mohol zúbok vŕtať. Možno je to tým, že k lekárom chodíme pomerne často, lebo má slabšiu imunitu. Je už na doktorov zvyknutý, vie, že mu pomôžu.

Takže si myslím, že to závisí aj od dieťaťa, ale zase nejako extrémne dieťa strašiť lekármi, alebo ich používať ako „výchovnú“ pomôcku, to určite nie. Na druhej strane, občas už neviete, čo na tých drobcov použiť.
Silvia z Nitry, syn Nicolasko – 5 a pol roka

Za návštevu u lekára odmeňujte len občas

Ja sa veľmi bojím lekárov, pretože som ako dieťa bola takmer dva mesiace hospitalizovaná po úraze a zostal mi nevysvetliteľný strach z bielych plášťov.

Bohužiaľ, deti som toho chcela uchrániť, a tak som ich upozorňovala: „Nebojte sa, ideme len k pani doktorke...“  Samozrejme, že postupne strach nadobudli. Takže prvá chyba.

Keďže sa báli, sú dvojčatá – takže sme prežívali dvojnásobný strach i plač, preto som ich motivovala odmenou. Keď to bolo po očkovaní, bolo to celkom namieste, predsa len si deti vytrpia.

Lenže my sme sa naučili, že sa ide do hračkárstva aj po bežnej prehliadke, preventívnej prehliadke u zubára (pričom majú zúbky krásne ako malé šelmy), dokonca to čakali po návšteve logopedičky (tiež totiž mala biely plášť).

Vtedy som si uvedomila, že som to fakt pekne „dopracovala“... Už sa teším na budúcu návštevu pani doktorky, keď im hračkárstvo zatrhnem, plač asi bude, ale nespôsobí ho lekárka...
Jitka + Riško a Romanka

Prečítajte si: Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach?

Ako dieťa pripraviť na návštevu u lekára?

Doktori nie sú strašiaci. Ak slovo lekár bežne používate ako „výchovnú pomôcku“, napríklad keď dieťa nechce jesť (Ak nebudeš jesť, pani doktorka ťa bude musieť pichať! Nejedz toľko sladkostí, budú ťa bolieť zúbky a pani doktorka ti ich bude musieť vŕtať!...), nečudujte sa, že keď naozaj pôjdete k lekárovi, dieťa bude mať panický strach, hoci vás čaká len bezbolestná preventívna prehliadka.

Správne načasovanie. Nehovorte dieťaťu príliš dlho dopredu, že pôjdete k lekárovi. Ak idete na očkovanie ráno, povedzte o tom drobcovi večer. Tak sa vyhnete tomu, že nad tým bude príliš dlho premýšľať a jeho strach sa bude s približujúcou sa návštevou lekára zväčšovať.

Príprava je dôležitá. Vysvetlite dieťaťu, ako bude návšteva lekára prebiehať. Samozrejme, použite zrozumiteľný slovník a nezveličujte.

Opíšte mu, že mu doktorka popočúva srdiečko, preto si bude musieť vyzliecť tričko, pozrie sa mu do hrdielka, keď vás čaká očkovanie, pichnutie môžete prirovnať k včielke...

Neklamte. Ak dieťa čaká očkovanie alebo odber krvi, netvrďte mu, že ho pani doktorka nebude pichať, a potom to bude inak. Tak nielenže podkopávate dôveru dieťaťa vo vás ako rodiča, ale zároveň v ňom zväčšujete strach z lekárov.

Nezabudnite dieťaťu dovoliť zobrať k doktorovi svojho obľúbeného plyšáka. Ak je to možné, poproste pani doktorku, aby najskôr vyšetrila „plyšového pacienta“ a až potom naozajstného.

To trochu zmierni napätie a dieťa sa bude starať o to, či plyšáka niečo nebolí a odpúta to jeho pozornosť od vlastného strachu.

Neukážte deťom vlastný strach z doktorov

Ak má niektorý z rodičov panický strach napríklad zo zubára, nemal by sa k tomu priznávať pred malými deťmi. Svoje pocity totiž hoci aj nevedomky prenášate na svoje deti.

Nečakajte, že keď dieťa videlo vás, ako sa „trasiete“ pred návštevou zubára, ono tam pôjde s odvahou. Preto je dôležité zhodnotiť svoj celkový prístup k lekárom, a ak aj je náhodou negatívny, netreba to pred deťmi dávať najavo.

Tip Mama a ja:

Hrajte sa na doktorov

Za pár eur dostanete v hračkárstvach detský lekársky kufrík, ktorý obsahuje plastový stetoskop, drievka na pozeranie hrdla, plastovú imitáciu injekcie, fľaštičky imitujúce lieky, malé obväzy či náplasti a pod.

Ak máte túto výbavu doma a čaká vás návšteva doktora, zahrajte sa s dieťaťom na pacienta v ordinácii. Najskôr môže byť dieťa pacientom, ktorého vyšetríte vy ako lekár a potom si môžete úlohy vymeniť. Keď dieťa bude aspoň tušiť, čo ho v ambulancii čaká, jeho strach bude oveľa menší.

Hry na doktora – problém?

Komentáre