Aký typ otca má vaše dieťa?
Ku ktorému typu patrí váš ocko?
Existuje niekoľko typov otcov
Tatinko, ocinko, otecko, tato, tatko, tatík, ocko, tatino, tatuš. Má veľa názvov ale stále je to ten, ku komu malé dieťa vzhliada. Má autoritu, vie sa hrať a blázniť, vie veľa naučiť. Ako sa vlastne muži naučia byť otcom? Majú to geneticky dané, snažia sa byť ako ich otec, konzultujú rodičovstvo s kamarátmi? Aký je otec Vášho dieťaťa? Je 6 typov otcov.
Prvý typ - otec kamarát
Je to otec, ktorý sa vie hrať s dieťaťom na čokoľvek. Venuje mu každú voľnú chvíľku. Majú spolu tajomstvá, skrýše. Učia sa spolu hrať futbal, rozpoznávať autá, jazdiť na bicykli. Robia spolu všetko, ako najlepší kamaráti.
Je úžasné ich sledovať. Nedá sa inak, ako sa spokojne usmiať, keď ich vidíme sa hrať. Otec svoje dieťa miluje nadovšetko a vie to dať najavo. No je tu jedna chybička krásy. Ťažko sa s nimi dá dohodnúť na pravidlách výchovy. Vždy urobia po svojom.
Rozprávky by mali deťom čítať oteckovia
Eva, mama 9 ročnej Janky a 2 ročnej Sofinky:
„Ich otec je výborný kamarát. So Sofinkou sa váľa po zemi, vozí ju na chrbte, vykladá ju na strom, venuje sa jej parádne. Ibaže, ak ja niečo zakážem, alebo prikážem, urobia opak, so slovami: My vieme, čo máme robiť a nie sme zvedaví na Tvoje pedagogické názory.
Janka je už rozumná, na ňu sa dá spoľahnúť. Tiež sa jej otec venuje. Chodia na klzisko, lyžovať, sánkovať, behať. Učí sa s ňou, no tiež by jej dovolil všetko. Keď si s ním občas pohovorím, skonštatuje: Ja jej dám... ale aj tak jej nič nepovie. Nepodporí ma vo výchove. No napriek tomu, klobúk dole, pred jeho vzťahom k deťom.“
Druhý typ – ja som otec, kto je viac?
Otec, ktorý nasilu presadzuje svoju autoritu. Za všetko sa hnevá, nedovolí nič, preháňa to s prísnosťou. Možno to myslí dobre, nastaviť nejaké hranice, čo si dieťa môže dovoliť a čo nie. Ale netreba to preháňať. Autorita a rešpekt by mali byť prirodzené, nie vydupané. Svoje dieťa miluje, no niekedy sa zdá, že mu to nevie dať najavo.
Laura, mama 2 ročnej Sárinky:
„Ocino Sárinky je prehnane prísny. Ona má iba dva roky, ešte sa nedokáže správať vychovane a perfektne. Na svoj vek je dosť výrečná a o všetkom diskutuje. Ak od ocinka niečo chce a nepovie „prosím si to, alebo ďakujem“ tvári sa, že nepočuje, čo povedala.
Ja ju učím poprosiť a poďakovať, ale myslím, že ešte to nemusí vedieť používať pri všetkom. Ďakovanie za malinu, ktorú jej dedo podá z misky je celkom zbytočné. Ocino zavolá Sárinku, aby si s ním išla čítať. Ona si vezme so sebou psíka. Asi každé dieťa má nejakú hračku, ktorú nepustí z ruky.
Ocino jej povie, havina uprac, ten čítať nevie. Vtedy pripomeniem, že aj havo si s nimi môže čítať. O chvíľu zasa počujem, hava daj na zem, psi na gauči nesedávajú. A je to vlastne dokola. V aute sa hrať nesmieš, choď von.
Do záhrady nechoď, ja tam idem pracovať. Ak nezješ večeru, nebudeme sa kúpať. Ak neprestaneš plakať, pôjdeš stáť za bráničku. Nemôžem tieto vyhrážky počúvať. Samé nie, nesmieš, nerob... Snažím sa mu to vysvetliť, a vraj idem proti jeho výchove. Neviem, možno je to v tom, že on mal prísneho otca a dodnes sa pred ním stavia do pozoru.“
Som OCKOVE dievčatko
Tretí typ – „my name is nobody“
Tento typ otca vlastne neexistuje. Zmohol sa iba na stvorenie dieťaťa a tým sa jeho práca skončila. Snáď ich je minimum. Tu sa o láske nedá ani len uvažovať.
Libuša, mama 8 ročného Janíčka:
„Keď som zistila, že čakám bábo, jeho budúci otec vyhlásil: Buď ja, alebo dieťa!!! Nebola som už najmladšia a nechcela som riskovať, že žiadne dieťa už mať nebudem. A aj keby som mala dvadsať rokov, zvolila by som dieťa.
Janíčkov otec v tom momente odišiel a viac som ho nevidela. Viem, kde teraz žije a že sa oženil a má aj dieťa. S Janíčkom žijeme sami a sme šťastní. Otec mu chýba, ale robím všetko pre to, aby to bolo čo najmenej.“
Bea, mama 3 a pol ročnej Laury:
„Laura prišla na svet ako nemanželské dieťa. V rodnom liste stojí otec neznámy. Žijeme samy dve. Jej otec za mnou chodieva, ale iba za mnou. Lauru sleduje z povzdiali. Je nadmieru spokojný so svojím „výtvorom“ ale ona ani netuší, že ten ujo je jej otec. A keďže on má vlastnú rodinu, ešte dlho sa to Laura nedozvie. Finančne ju nepodporuje, je to iba na mne. Ja som si tento život zvolila a som šťastná, že Laurinku mám.“
Štvrtý typ – hladký ako kameň
Tento otec nedbá na prosby a potreby svojho dieťaťa. Všetko sa po ňom skĺzne ako voda po kameni. Žije si svoj vlastný život a v podstate sa podobá na predchádzajúci typ, ibaže svoje dieťa rád má.
Lucia, mama 2 a pol ročnej Olívie:
„Olivka stojí pri dverách, kde sa obúva jej tatko. Ideš do práce? Je síce už večer, ale jeho odpoveď je – áno. V skutočnosti ide von za kamarátmi. Nechoď do práce, nechoď do práce... donekonečna kričí Olivka. Ale musím je odpoveď.
Je mi až do plaču. Ako tam stojí, to drobné stvorenie a robí všetko preto, aby sa jej tatko venoval. Kiež by raz povedal kamarátom, musím ísť domou za dcérkou. Alebo pri obede Olivka hovorí: chcem si sadnúť tatkovi na kolená. Jeho odpoveď – tam je stolička, sadni si tam.
Vravím, veď s ňou nebudeš ani večer, tak teda dobre, sadni si. Olivka, večer ťa okúpem, keď prídem z práce, vraví jej. Večer nepríde domov. Keď o tom hovorím, povie, máš pravdu a na druhý deň zasa na ňu zabudne. Tatko, idem aj ja za ujom Vladom, ale nie, ty ostaneš doma...“
Vaše príbehy: Narodením dieťaťa sa u nás všetko zmenilo... k horšiemu
Piaty typ – chvíľu počkaj...
Otec, ktorý má vždy niečo na práci. Sledovanie televízora, práce na počítači, čítanie programu, nastavovanie DVD. Má čas na všetko, len nie na hranie. Dieťa ho volá a on odpovie, počkaj, hneď prídem. Má dieťa rád, ale proste nemá čas prejaviť to.
Erika, mama 3 ročného Samka:
„Samko stojí pri stole a ocino sťahuje hudbu v počítači. Oci, čo je toto? Zopakuje to asi 4 krát, než ocino zareaguje. Oci, poď si čítať. Hneď, len toto dorobím.
Sťahujem nám pesničky. Oci, poď si čítať, opakuje Samko. Po nejakej dobe ocino ide, sadnú si na gauč a ocino vezme na čítanie – program. Po chvíli už počujem z obývačky televízor. Oci, ideme skladať kocky. Na tretie volanie si idem skladať ja.“
JEDEN DEŇ očami ocka a očami synka
Šiesty typ – Otec
Vzácna kombinácia priateľstva, rešpektu, autority, lásky. Otec, ktorý má čas vždy a na všetko. Aj keď je vyťažený v práci, poponáhľa sa domov, aby sa ešte mohol venovať svojmu dieťaťu. Bez kriku a zakazovania.
Veď ak sa dieťaťu venujeme správnym spôsobom, je milé, zlaté, ani ho nenapadne neposlúchať. A ak predsa len, milým slovom mu vysvetlí, čo sa nepatrí a čo áno. Takého by sme pre svoje dieťa chceli asi každá a je ich, verím, veľmi veľa.
Maťka, mama 6 ročného Martinka a 4 ročného Peťka
„Náš tatinko je poklad. Keď sa narodil Martinko, ostal s ním doma on. Ja som chodila do práce na pol úväzku, aby toho nebolo na neho príliš veľa. Postaral sa o neho dokonale. Pri Peťkovi som ostala doma rok a znovu som sa vrátila do práce, tiež na polovičný úväzok.
A náš tatinko zvláda oboch drobcov dodnes. Chodieva väčšinou na nočné, takže toto riešenie bolo možné. Úžasne si rozumejú. Dni trávia v záhrade, navaria si... Viem, čo mám doma a veľmi si to vážim.
Nech je otecko nášho dieťatka akýkoľvek typ, má svojho drobčeka rád. Len poniektorí to nevedia dať najavo tým správnym spôsobom. Možno mu nevenujú všetko, čo by mohli, ale svoj život si už bez svojho dieťaťa, či detí, nevedia predstaviť.