Škôlkárske blues, alebo čo sa v škôlke naučíš...
V škôlke sa deti priučia mnohým veciam, čím bizarnešjie umenie niektoré z nich predvedie, tým väčším hrdinom je v očiach ostatných. Strčiť si päsť do pusy či cikať na jednej nohe? Hračka!
Deti prichádzajú zo škôlky s rôznymi skvelými nápadmi. „Aha mamííí, dám si do pusy celú ruku“, vraví moja trojročná dcéra a predvedie toto nové umenie.
Uznávam, ja si dlaň do úst nestrčím, musela to s kamošmi nacvičovať niekedy medzi spánkom a obliekaním pančúch. V zásade ich nosí naopak a občas aj nohavice (pani učiteľky učia deti samostatnosti, sme im za to naozaj vďačné). Ešte vie aj zubnou kefkou vyčistiť umývadlo a vyplazovať jazyk (s príznačným prskaním ako z animáku).
Materská škola: aj na takéto problémy musíte byť pripravení!
Škôlkári dokážu cikať na jednej nohe
V škôlke sa deti priučia mnohým veciam, čím bizarnešje umenie niektoré z nich predvedie, tým väčším hrdinom je v očiach ostatných. Kamarátka takto videla svojho syna cikať na jednej nohe „Jujko mi ukázal, to je vieš aké ťažké?“, vysvetľoval jej so zmrašteným čelom. Vedela, lebo musela po tomto výkone zahladiť stopy.
O pár hodín neskôr si o tomto komplikovanom spôsobe vykonávania základnej potreby vypočula ešte raz, od muža. Chlapi sa proste vedia zabaviť v každom veku.
Slovná zásoba škôlkárov je tiež zaujímavá
Kolektív je z pohľadu odovzdávania skúseností čarovný. Napríklad taká slovná zásoba. V tomto prípade moja dcéra obišla celkom dobre, lebo sa stotožnila so svojou učiteľkou –šteniatka moje – hovorí hračkám, dobře milý bobře – vraví mi, keď je ochotná pristúpiť na moju požiadavku sadnúť si k večeri.
Zatiaľ sme bez vyberaných škôlkarskych slovíčok, dávam tomu tak pár mesiacov. Keď má dieťa dobrú chvíľku a je ochotné sa s vami podeliť o to, čo v škôlke prežilo, pozorne ho počúvajte. Je to jedna kovbojka.
V hlavnej úlohe kočík alebo autíčko a úhlavný nepriateľ so spidermanom na papučkách. Deti si dôkladne všímajú takéto maličkosti – postavička a farba na papučkách a pyžamkách. A ešte obrázok na skrinke.
Aj keď si nespomenú na meno nového kamaráta, zaručene budú vedieť aké má papuče a skrinkovú značku. Na tom škôlkárom veeeľmi záleží.
Jedálny lístok z materskej školy: toto majú deti na tanieroch
Samostatnou kapitolou ich zážitkov sú TIE hrozné veci na tanieri – rozumej nátierky pripravené podľa štandardov. Taká drožďová napríklad spôsobí, že deti olovrantujú do pol tretej.
Na vlastné oči som videla, ako si pani učiteľka nad touto nátierkou obrazne umýva ruky. Deti na ňu kričia: „To nie je dobré !“ A ona na to: „To nie ja som varila, to pani kuchárky!“
"Ty ma nemáááš radááá, keď ma tam dáváááš"
Deti na škôlku viac-menej zvyknú. Občas už len tak cvične fňukajú a citovo vydierajú – čo ak má mama slabší deň? „Ty ma nemáááš radááá, keď ma tam dáváááš.“
Kamarátka je z tohto výroku zdesená a doznieva jej v práci celý deň. Deti sú neskutočne senzibilné osôbky, presne vedia, kde a kedy zaťať. Čo povedať, urobiť alebo neurobiť, aby sme sa cítili previnilo.
Milé mamy, musíme byť silné a nedať sa. Potuľkať, pomojkať, vybožtekovať a ráno pekne malého tvora šup do škôlky. Je to vzdelávacia inštitúcia, vedia, čo majú s deťmi robiť – s touto mantrou odchádza do práce každá starostlivá mama.
