Maska na karneval

6.3.2009 v kategórii Mama, autor Lenka Mesárošová foto: iStock.com

Masky od výmyslu sveta, lepšie ako vlani a v čase nášho karnevalu takmer prázdny diár...

Konečne bol aj v našej škôlke na nástenke vyvesený oznam, že bude karneval. Hneď mi v hlave zablikalo červené svetielko, lebo som si spomenula na ten minuloročný. Vtedy som sa o karnevale dozvedela asi deň pred ním, takže som okamžite letela do najbližšej požičovne masiek – mimochodom, jedinej v našom meste – a hľadala hocičo, čo bude nášmu drobcovi pasovať.

Bolo to ťažké, lebo všetky trošku schopnejšie masky boli buď požičané, alebo mu boli veľké. No fasa... a možno mu nebude vadiť byť aj dievčenská postavička... chúďa dieťa. Nakoniec som objavila akési oblečenie, ktoré pripomína šaša, takže bolo rozhodnuté, prvý karneval vo svojom živote absolvuje náš synček v maske Šaša. Celé to dobre dopadlo, deti mali radosť, no... veď si to viete predstaviť.

Ale tie stresy pred tým. Keby som bola aspoň trošku šikovnejšia. Iná mamina urobí z kúska látky perfektnú masku zvieratka, či nejakého netvora, alebo pár čipiek a je to krásna princeznička. Ja taká šikovná bohužiaľ nie som, nemám ani fantáziu niečo vymyslieť, radšej sa inšpirujem niekde na nete, alebo priamo v obchode. A keďže som si vedomá tohto môjho „netalentu“, rozhodla som sa tento rok nič neriskovať a preto to červené svetielko. Rýchlo skontrolovať dátum karnevalu a... super, mám mesiac čas.

Ešte v ten deň som nabehla do spomínanej požičovne. To bolo „svetažiť“. Masky od výmyslu sveta, lepšie ako vlani a v čase nášho karnevalu takmer prázdny diár. To znamená, že si môžem v kľude povyberať, rozhodnúť sa. Aj tak to bolo ťažké, lebo tých masiek bolo dosť, tak teda nastala dilema, čím by mal byť synček?

Po telefonickej porade s manželom sme vylučovacou metódou nakoniec zvolili celkom obyčajnú, ale peknú masku piráta. Hneď som za zapožičanie aj zaplatila a spokojná vyšla z požičovne. Perfektné. Aj preto, lebo mesiac ubiehal ako voda a ja som len s úškrnom počúvala ostatné maminky, ako aj oni rozmýšľajú, čo za masku vymyslieť, ako ju vyrobiť, či kde ju zohnať. Ja som bola spokojná. Keď sa karneval blížil, malému sme vysvetlili čím bude a on sa naň samozrejme veľmi tešil.

Deň pred dňom D, som sa vybrala pre zajednanú masku do požičovne. Na moje veľké prekvapenie mi bolo oznámené, že maska od minulého piatku ešte nebola vrátená a že sa im to ešte nikdy nestalo. A to bola už streda. No veď nič, na pani, ktorá si ju požičala mobilné číslo mali, tak jej zavolajú a masku im vráti, nie? Tak jej majiteľka požičovne zavolala a ona jej oznámila, že je teraz v inom meste a že zabudla.., a že no a čo... a položila. Ani nebola ochotná sa dohodnúť, aby ju čo najskôr vrátila.

Do karnevalu bolo ešte 24 hodín, takže na vrátenie mala času dosť, ale ona to vôbec nesľúbila, takže čo teraz? A bola som tam kde pred rokom. Zrazu bolo zbytočné to, že som si poctivo masku včas vybrala a zaplatila, práve som riešila ten istý problém. Akou maskou synček bude? Ďalší problém bol, že na piráta sa veľmi tešil, už dva týždne sledoval nejakú rozprávku o ňom, veď to poznáte. Ako mu vysvetliť, že vďaka ignorovaniu pravidiel požičovne jednej pani, jednoducho nebude tým, čím by chcel byť. Bola tu možnosť masku zakúpiť, ale ani z finančného hľadiska si  nemôžeme dovoliť kupovať vyše dvesto korunovú masku, ktorú bude chcieť mať len raz.

Bože, keby som bola aspoň trocha šikovnejšia a nejakú masku vedela „spichnúť“. Problém bol aj v tom, že som práve odchádzala do práce, kde ma čakala zmena až do večera a na druhý deň som bola rada, že stíham aspoň ten karneval, takže som ani nemala čas nejako to riešiť. Našťastie, od čoho sú v manželstve dvaja? Zachránil to môj manžel, ktorý záchvat mojej paniky schladil, že on niečo vymyslí, že maska bude. Aj keď som mu moc neverila, predsa len, toto by som rada vyriešila sama, iné mi neostávalo. Tak poobede manžel nabehol do požičovne aj so synčekom a hľadali a hľadali. Nakoniec malého presvedčil, že ani indián nie je zlá maska a boli sme indiánom.

A pani, čo ignoruje pravidlá požičovne masiek? Masku doniesla, ale arogancia jej ostala. Síce sa ospravedlňovala, ale spôsobom, že: ...no bóže, tak som zabudla, veď čo sa také stalo..., darmo jej vysvetľovali, že maska bola mesiac zajednaná.  Nechcela to pochopiť, nakoniec sa urazila, vynadala predavačkám a odišla. Aj vtedy som si uvedomila, že je to len o ľuďoch. Veď keby bola ochotná komunikovať, mohli sme sa normálne dohodnúť a masku by som si prevzala hocikedy. Ale to ona nebola. A pre mňa plynie ponaučenie. Na budúci rok budem mať v zálohe nie jednu, ale minimálne dve masky, veď čo keď niekto zase zabudne...

Komentáre