Mám len dve ruky

6.6.2009 v kategórii Mama, autor Daša Krátka

Keď sa mi konečne podarí deti usmerniť a uložiť jedného z jednej strany, druhého z druhej strany, ostáva otázka, kam s tým tretím?

Je večer a deti ležia vo svojich posteliach. Dcére ešte rukou “kreslím” na chrbát, syn vzal moju druhú ruku pod svoju hlávku a spokojne sa uložil. Netrvá dlho a obaja sladko zaspávajú.

Tentokrát je to jednoduché. Jedno z mojich troch detí je na prázdninách u babky. Väčšinou to však u nás s večerným zaspávaním a škrabkaním nie je také jednoduché. Všetci traja by chceli cítiť moje dotyky, hladkanie alebo aspoň fyzické uistenie, že som tam, aj keď zatvoria oči. Snažím sa každému nadeliť aspoň trošku, ale nie vždy sa to dá bez trucu, najmä tej najmenšej. A tak moje myšlienky plynú a ja rozmýšľam, koľkokrát už mi tá tretia ruka chýbala.

Keď kráčame po ulici, všetci mi chcú dať ruku. No niekedy je to priam nevyhnutnosť, aby som ich držala za ruky, hlavne pri cestách. A tak sa málokedy pustím sama so všetkými troma. Stále si hovorím, ešte pár rokov a budeme môcť chodiť bez obáv na prechádzky, budú mať dosť vlastného rozumu, aby nevybehli na cestu. Ale naozaj je to tak? Nebudeme sa aj potom chcieť držať za ruky? Poznáte to, čo chce jeden, zákonite chce aj druhý a tretí. Môžme to nazvať aj bojom o pozornosť. Predsa len by tá tretia ruka nebola na škodu.

Alebo také rána. Deti postupne pribehnú k nám do postele (niektoré pre istotu uprostred noci) a nárokujú si o miesto po mojej pravici (alebo ľavici, záleží ktoré miesto si vybral ten prvý “votrelček”). Keď sa mi podarí ich usmerniť a uložiť jedného z jednej strany, druhého z druhej strany, ostáva otázka, kam s tým tretím? Riešime to rôzne, od ležania na mne cez ležanie nad hlavou (dôležité su hlavy v bezprostrednej blízkosti) až po bláznenie, kedy nikto nie je nikde dlhšie ako pár sekúnd. Takže žiadne slastné vychutnanie si ranného leňošenia. Takmer zakaždým skúsim niektorého poslať pod perinu k tatinovi. Ale to ma hneď prekuknú. Nejde o to, byť v našej posteli, ale vydobiť si miesto, na ktorom leží súrodenec.

Veľmi radi sa túlime, no ako si pritúliť tri deti naraz, keď mám len dve ruky?

Mamičky viacerých detí, podeľte sa o svoje tipy, ako riešite spomínané, prípadne ďalšie situácie? Ja viem, že moje želanie mať tretiu ruku je nereálne. Navyše, musím priznať, že som vďačná aj za tie dve zdravé ruky. Pred časom som videla video, kde sa o dieťa starala mamička bez rúk. Všetko robila nohami, bolo až neuveriteľné, s akou láskou sa dokázala o svoje dieťa postarať nohami.

Je krásne mať zdravé ruky, aj keď len dve. Je krásne mať pri sebe svoje tri kuriatka, ktoré nielenže sa spolu vyhrajú, ale zároveň sa učia presadiť sa a občas ustúpiť. Aj keď sa jedná “len” o maminu ruku.

Komentáre