Vtipná príhoda: Kompromitujúci balónik
Bol koniec januára, obdobie karnevalov a plesov. Aj u nás na dedine sa práve deti pripravovali na školský karneval.
Môj školáčik - druháčik, aktívny do všetkých akcií už netrpezlivo stepoval pred kuchynskými hodinami v snahe pohnúť tou hlúpou spomalenou ručičkou. Prezlečený za piráta so šabľou v ruke, smrtkou na chrbte vesty a na šatke rozhodol sa zaujať porotu.
Mama tvorí: Masky na karneval
Dcérka Lucka, akoby nechcela v ničom za bračekom zaostávať, vyhrabala niekde doma malú škrabošku a i keď niektorým deťom siahla do poly stehien, nedala sa odradiť.
Mala vtedy 18 mesiacov, ale odvahy viac než niektorí bratovi rovesníci - zopár ich postávalo v kúte a synov najlepší kamarát sa na poslednú chvíľu rozhodol nezúčastniť takej trápnej promenády - tomu však predchádzalo asi 20-minútové obliekanie masky halloweena a maľovanie tváre, pri ktorom sa jeho mamina riadne zapotila.
Spočiatku všetko prebiehalo bez komplikácií, pirát šantil so svojimi kamarátmi, sestrička tiež nezaháľala, vrtela zadočkom v rytme hudby a behala za bračekom a späť ku mne uistiť sa o mojej prítomnosti. Hrôzostrašné pohľady bosoriek, krvilačných upírov, či mafiánov ju ani na chvíľu nevyviedli z miery, zabávala sa ako väčšina detí.
Porovnávate aj vy svoje deti navzájom?
Po promenáde nasledovala krátka diskotéka, počas ktorej sa porota radila, ktoré masky budú ocenené. Rodičia, starí rodičia a deti v maskách sa zhromaždili v zadnej časti kultúrneho domu, priestor vpredu bol vyhradený porote, chalanovi púšťajúcemu hudbu a oceneným maskám. To som ešte netušila, že tento priestor zaujme aj moja milá dcérenka.
Začalo sa s udeľovaním cien, v pozadí hrala potichu hudba a dcérka, v ktorej som objavila nečakane tanečný talent, sa úplne oddala hudbe a tancu. Ja som si zatiaľ mohla v pokoji vychutnávať šikovnosť niektorých školákov (alebo ich rodičov) premenenú na vskutku jedinečné masky.
Zo zamyslenia ma vytrhol potlesk pirátovi a môj vysmiaty synček bežiaci si pre cenu. To zaujalo aj malú Lucku a rozbehla sa aj ona smerom ku stolu s rôznymi cenami pre výhercov.
Najprv som si myslela, že beží za bračekom, ale zostala tam, aj keď sa on vrátil späť ku mne. To, čo upútalo jej pozornosť, boli pestrofarebné balóniky priviazané o stôl. Svoje veľké nevinné kukále uprela na balóniky s túžbou zhypnotizovať ich. Zatiaľ som nezasiahla, nie som typ, ktorý vyhľadáva pozornosť na rozdiel od mojej dcéry. Konečne niekto zareagoval...
DJ si všimol jej zaľúbený pohľad a chcel jej podať jeden z balónikov - ten najväčší. Ale ona len krúti hlávkou, po chvíli sa však dohodli, vybrala si ten najmenej nafúknutý.
To najlepšie ma ešte len čakalo.
Vidím dcérku s minibalónikom v ruke, blažený úsmev na tvári a jej pohybujúce sa pery.
Tým, čo stáli v jej blízkosti, dokázala vyčariť úsmev od ucha k uchu. Nechápala som, na čom sa smejú, ale bolo jasné, že ich rozosmialo to, čo moje zlatko spočiatku len šepkalo, no neskôr povzbudené pozornosťou, priam kričalo: "Mama sisíček (cicíček), mama sisíček!"
Dobre som počula, želala som si však opak, moje červeňou blčiace líca ma uistili o tom, že je to realita. Našťastie nikoho nenapadlo podať jej k ústam mikrofón. Lucka sa so šťastným výrazom výhercu v rulete rozbehla ku mne, ani týchto niekoľko metrov nezabudla všetkým ukazovať svoj objav s patričným komentárom.
Keby aspoň nevybrala taký malý smiešny balón, pomyslela som si, je to až také biedne s mojou hruďou? A akoby toho nebolo dosť, špicatý hrot balónika si dávala do ústočiek v snahe zistiť, či aj z neho vydoluje "meme" (mliečko).
Diskotéka, ktorá nasledovala, ma zachránila, pozornosť mojej dcérky aj ostatných uškŕňajúcich sa sústredila na hudbu. Deti sa dobre zabávali, hoci ja by som sa najradšej videla doma.
S odstupom času sa nad týmto "trapasíkom" viem schuti zasmiať, veď s deťmi je to tak, často vedia rodičov dostať do podobných a možno i horších situácií.
