Kedy vyhľadať detského psychológa?

Nikto si nepriznáva rád, že by s jeho dieťaťom  niečo nemuselo byť v poriadku a že by mal vyhľadať služby detského psychológa. Avšak je zodpovednosťou rodiča urobiť pre dieťa to najlepšie. Ako však môže rodič rozlíšiť, kedy je návšteva detského psychológa potrebná, až nevyhnutná?

Aj deti, podobne ako dospelí, môžu z návštevy psychológa, prípadne z pokračujúcej psychoterapie veľa získať. V terapii sa deti učia zručnosti zvládania problémov a tiež zisťujú, akú hodnotu má schopnosť vyhľadania pomoci. Psychológovia môžu deťom a ich rodinám pomôcť vyrovnať sa so stresom a širokou škálou emocionálnych problémov, ako aj pri problémoch so správaním.

Veľa detí sa napríklad potrebuje vyrovnať so stresom v škole, z domácich úloh, úzkosti zo skúšania, šikanovania alebo tlaku vrstovníckej skupiny.  Iné deti zase potrebujú pomoc pri zvládaní situácie v rodine, najčastejšie ak sa v rodine vyskytne nejaká veľká zmena ako rozvod rodičov, zmena bydliska alebo vážne ochorenie.

Významným faktorom spôsobujúcim stres sú najmä dôležité životné udalosti - smrť člena rodiny, priateľa, alebo domáceho miláčika, rozvod rodičov alebo zmena bydliska, odsťahovanie sa jedného rodiča, drogová závislosť v rodine (alebo závislosť od alkoholu), traumatické udalosti, vážne ochorenie člena rodiny. Dlhodobý stres, alebo stres vysokej intenzity môže viesť k problémom so správaním, zmene nálad, chuti do jedla, či fungovania v škole.

V niektorých prípadoch nie je jasné, čo spôsobilo náhlu zmenu správania u dieťaťa – skleslosť, obavy, stres, smútok. Ale ak si myslíte, že vaše dieťa by mohlo mať emocionálne problémy, problémy v správaní, alebo potrebuje pomôcť vyrovnať sa so zložitými životnými okolnosťami, verte svojim inštinktom a vyhľadajte odborníka.

Varovné signály

Predtým ako sa rozhodnete, aký druh pomoci vyhľadať, zvážte varovné signály, ktoré vám pomôžu zhodnotiť, či je pomoc psychológa práve tá, ktorú potrebujete. Nasledujúce znaky a prejavy v správaní vášho dieťaťa poukazujú na to, že by ste sa mali obrátiť na odborníkov.

U menších detí je vhodné navštíviť psychológa v prípade, ak nedosahujú vývinové medzníky v oblasti psychomotorického vývinu – sed bez opory, chôdza, vývin reči, nácvik čistoty, alebo ak existuje podozrenie na pervazívne vývinové poruchy (napr. detský autizmus).

U starších detí sú to často problémy v škole, problémy s učením, alebo so správaním, ktoré dieťa privedú k psychológovi. Aj v domácom prostredí však jestvuje veľa znakov, ktoré nás upozorňujú na to, že niečo nemusí byť v poriadku.

Ak vaše dieťa hovorí (alebo píše) o tom, že si ublíži, zvyčajne je to vážny signál pre vyhľadanie pomoci. Neignorujte výroky o ubližovaní si, pretože si myslíte, že to dieťa neurobí. Ak dieťa prejavuje samovražedné tendencie, alebo užíva návykové látky, vyhľadajte odborníkov bezodkladne!

Deti, ktoré sa sebapoškodzujú (režú sa, škriabu do krvi, trhajú si vlasy) alebo mávajú časté nehody, vysielajú signály volania o pomoc. Rapídne a divoké zmeny nálad, neprimerané trvanie emócií taktiež poukazujú na problém.

Niektoré deti prejavujú hnev alebo stiahnutie sa do seba oveľa dlhšie ako by bolo potrebné. Ak vaše dieťa prejavuje hnev aj niekoľko dní po udalosti, ktorá hnev vyvolala, príčina hnevu môže byť niekde inde. Profesionál môže s vaším dieťaťom rozprávať otvorene a zistiť, aký má dieťa problém, kam ho adresovať a aké sú možnosti riešenia.

Ďalším signálom pre vyhľadanie pomoci je taktiež záškoláctvo alebo úteky z domu. Ak vaše dieťa uteká zo školy, či z domu, má na to nejaký vnútorný dôvod. Niekedy rodičia nedokážu tento dôvod sami odhaliť, preto je vhodné obrátiť sa na pomoc odborníkov, ktorí majú nad celou situáciou nadhľad a dokážu sa pozrieť na problém z inej perspektívy.

Neignorujte teda znaky, ktoré vám vaše dieťa vysiela. Vyhľadajte pomoc psychológa skôr ako sa problém vymkne spod kontroly do stavu, kedy ho už riešiť možné nebude.

V akých prípadoch je vhodné navštíviť detského psychológa?

• Oneskorenie vo vývine motoriky, reči alebo nácviku čistoty
• Problémy s učením alebo s pozornosťou (napr. ADHD)
• Problémy v správaní (Napr. neprimeraný hnev, nočné pomočovanie, poruchy príjmu potravy)
• Výrazné zhoršenie prospechu v škole (najmä ak dieťa normálne mávalo dobré výsledky)
• Obdobia smútku, plačlivosti, alebo depresie
• Stiahnutie sa do seba alebo izolácia
• Ak dieťa bolo obeťou, svedkom alebo páchateľom šikanovania
• Zníženie záujmu o obľúbené aktivity
• Nadmerne agresívne správanie (kopanie, hryzenie, útočenie)
• Náhla zmena chuti do jedla (obzvlášť u adolescentov)
• Nespavosť alebo nadmerná spavosť
• Vynechávanie školskej dochádzky, záškoláctvo, úteky z domu
• Náhle zmeny nálad (napr. v jednej minúte šťastný/á, v druhej smutný/á)
• Výskyt zdravotných sťažností (ako bolesti hlavy, brucha, „Necítim sa dobre“), najmä ak lekár vylúčil ochorenie
• Znaky požívania alkoholu, drog alebo iných psychoaktívnych látok
• Problémy s vyrovnávaním sa so zmenami v živote (rozvod rodičov, zmena bydliska atď)
• Úmrtie v rodine, strata blízkej osoby
• Sexuálne, fyzické alebo emocionálne zneužitie, alebo iná traumatická udalosť v živote