Keď sa rodičia hádajú...
Hádame sa všade: v manželstve s partnerom, v rodine s deťmi, v kruhu známych s priateľmi a v zamestnaní s kolegami. Všade tam, kde sú rôzne názory a postoje, kde sa diskutuje.
Kto to ešte nezažil, že malá, dobre mienená poznámka sa neskôr premenila na veľkú hádku? Nesprávny tón hlasu, nesprávne slovo vyvolalo práve opak: človek buď vybuchne, alebo sa stiahne. Slová vedia človeka zasiahnuť ako bomba a zničiť ho. Hádkam sa však nemožno vždy vyhnúť a patria jednoducho k životu.
Keď sa však rodičia hádajú, často trpia i deti. A je absolútne jedno, či sa hádajú kvôli tomu, že mama chce robiť na večeru volské oká a otec chce párky, alebo kvôli tomu, kto umyje riad, či nakúpi. A ak už toto zasiahne deti, čo potom ťažké manželské krízy vyplývajúce z nevery, končiaceho sa vzťahu a pod.?
Deti majú citlivé „antény“ pre blížiacu sa „búrku“. Zlú náladu nespozorujú až vtedy, keď sa rodičia hádajú nahlas. Podpichovanie, podráždený hlas a znechutené výrazy tváre im na to stačia. Aj keď deti ešte slovám nerozumejú, nevraživosť hádajúcich sa rodičov vnímajú.
Prečítajte si: Problémy detí po rozvode
A ako reagujú deti na hádku rodičov?
Každé dieťa je iné, a teda aj inak reaguje na neprimeranú hádku. Deti mladšie ako tri roky začnú vtedy často plakať.
Až do obdobia školského veku zostávajú niektoré deti stáť ako prikované vedľa hádajúcich sa, iné sa utiahnu do svojej izby a niektoré tuho objímu jedného z rodičov. Dievčatá bývajú ustarostené, bojazlivé, skôr sa utiahnu.
Chlapci naproti tomu bývajú hluční, zlostia sa a kričia, sú pripravení zasiahnuť aj fyzicky na obranu jedného z rodičov. Ale až deti v období pred nástupom puberty chápu, o čo vlastne obsahovo pri hádke ide a tvoria si aj svoj vlastný názor.
Počas hádok sa väčšinou stiahnu do úzadia. U niektorých detí sa môžu ako následky častých a neprimeraných hádok objaviť nápaditosti v správaní, ako intenzívne obhrýzanie nechtov, trhanie vlasov či vandalizmus.
Nezriedka sa vyskytujú aj psychosomatické reakcie, ako bolesť žalúdka, poruchy spánku, bolesti hlavy a pod.
Čím sú deti mladšie, tým neistejšie a bezradnejšie sa cítia, keď sa stávajú svedkami hádky. Lebo malé deti ešte nevedia zhodnotiť, či búrkové mračná opäť zmiznú a začne svietiť slniečko, alebo už nastáva koniec sveta.
Hádke sa nedá vždy vyhnúť. Ale zostať pri tom fér voči deťom je jednoduchšie, ak si uvedomíme nasledovné:
Deti nie sú žiadni sudcovia! Nežiadajte ich o vyjadrenie
Preto by ani nemali byť vyzývané k zaujatiu takých stanovísk ako: „Čo ty na to hovoríš, že tvoj otec chodí každý deň neskoro domov?“ Nútenie chytiť stránku jednému z rodičov môže dieťa priviesť do zložitých konfliktov lojality.
Deti sa často cítia za hádky rodičov zodpovední
Hoci s deťmi nemá hádka absolútne nič do činenia, cítia sa zodpovedné za dusnú atmosféru. Preto je dôležité, aby sme ešte nezosilňovali ich zlé svedomie.
Poznámky typu „Kvôli tebe sa teraz hádame!“ by mali zostať tabu. Hlavne ak sa hádka rozpútala kvôli otázkam výchovy, je úlohou rodičov jednať o takýchto témach medzi štyrmi očami.
Deti nie sú žiadni stratégovia!
Nevedia ešte rozlíšiť rozhodnutie od vyhrážok. Nič ich viac nevystraší a nepobúri, ako keď sa jeden z rodičov vyhráža rozvodom.
Dieťa dostane strach, keď jeden z rodičov nahnevane treskne dverami a odchádza z domu preč. Nevie totiž odhadnúť, či a kedy sa otec alebo mama vrátia späť.
Deti na hádku rodičov reagujú rôzne
Zlostia sa vo svojej izbe, dupocú a kričia, vyhádžu skriňu, náhle spadnú s veľkým rachotom z postele alebo niečo zhodia.
Teoreticky ide o ďalší podnet, ktorý môže rodičov rozčúliť. Ale je to aj možnosť trošku sa odpútať od hádky a všimnúť si dieťa. Tieto malé prestávky slúžia na to, aby sme sa vyhli eskalácii hádky.
A ak to už nie je možné: pokusy ututlávať problém nešetria nikoho a vedia zraniť viac ako otvorenosť. Ak sa už partnerstvo rozpadá, vždy je lepšie deťom povedať, že si rodičia už nerozumejú, a preto sa často hádajú.
Čo však treba zdôrazniť: Rodičia by mali vždy zostať rodičmi a mali by svoje dieťa ľúbiť, zvlášť vtedy, ak sa od seba odlúčia. Odlúčenie síce dieťa bolí, ale dlhoročné hádky sú oveľa horšie.
Dôležité je, aby sa dospelí k svojim sporom a hádkam postavili tvárou v tvár a vysvetlili dieťaťu, že ich hnev nemá nič do činenia s nimi. Tak odbremenia dieťa od pocitov viny.
Prečítajte si: Hádky kvôli deťom?
Hádať sa pred deťmi?
Deti si nič na svete neželajú tak veľmi ako to, aby si mama a otec spolu dobre rozumeli. A pritom hádka nie je nič zlé. Práve naopak – je dôležité mať vlastný názor a vedieť si hájiť svoje záujmy.
A hádky patria ku každodennému životu, aj to sa musia deti naučiť. Pochopiť, že dospelí môžu mať rozdielne názory, ale že vedia nájsť riešenie a kompromis, je dôležitý proces učenia pre deti.
A vôbec – hádky nie sú pre deti ničím neznámym: s kamarátmi na ihrisku, v škole a škôlke sa tiež hádajú, aj tu sa niekedy hovorí trochu hlasnejšie a deti sú uprostred tohto diania.
Deti sú teda – čo sa hádok týka – skúsenejšie, ako by sme predpokladali. A kde inde by sa mali deti naučiť hádať, ak nie vo vlastnej rodine. V tejto oblasti sú rodičia prvými a najdôležitejšími vzormi pre deti.
Prečítajte si: DETI ako NEMÍ SVEDKOVIA rodičovských HÁDOK
Rozhodujúce ale je, ako sa hádame!
Deti by mali byť svedkami len takých hádok, pri ktorých ide o vzájomné vyjednávanie, a nie o „podrazenie súpera“. Hádka môže byť pokojne aj hlučnejšia, ale musí byť kultivovaná.
Rodičia by si mali vo vecnej rovine pohovoriť o probléme, mali by pochopiť aj stanovisko partnera a spoločne sa pokúsiť nájsť riešenie. Dieťaťu musí byť jasné, že sa rodičia hádajú o vecnú konkrétnu tému (napr. o rozdelenie úloh v domácnosti).
Zmierenie rodičov je dôležité
Dôležité je aj zmierenie rodičov po hádke, ktoré by deti mali každopádne zažiť. Môže to byť objatie, spoločná večera, pohár vína a pod. Je potrebné porozprávať sa po hádke s dieťaťom a vysvetliť mu, o čo pri hádke išlo a sprostredkovať mu, že ste sa už pomerili.
Dieťa tak dostáva signál, že hádka je v poriadku a nehrozí žiaden rozpad vzťahu. A aj napriek tomu, že sa rodičia hádajú, majú sa radi.
Pri hádke sa vyvarujte nasledujúcich momentov
Žiadne osobné útoky, poníženia a nadávky (napr. „Ty si absolútne neschopný, nevieš ani variť, ani prať, ani nič. Čo ty vlastne vieš?“). Aj alkohol alebo násilie sú absolútne tabu!
Sporov týkajúcich sa otázok výchovy, sexuálneho života alebo rodinného rozpočtu by sme mali deti ušetriť. Takéto témy dieťa veľmi zneisťujú a vyvolávajú silné pocity strachu.
Rady pre rodičov – ak sa dieťa stáva svedkom hádky
Byť všímavý. Neposlať dieťa jednoducho preč. Lepšie je povedať, že nemáte rovnaký názor a ste nahnevaní. Detaily nie sú v tom momente dôležité.
Dať možnosť ustúpiť. Dieťa by sa malo samo rozhodnúť, či chce zostať, alebo odísť preč. Zostať nemusí znamenať, že to bude pre dieťa zaťažujúcejšie ako odísť, pretože fantázia dieťaťa môže urobiť všetko oveľa horším, keď dieťa sedí samo v izbe, zatiaľ čo vy sa vonku hádate.
Reagovať čestne. Všetko bude dobré – tak táto veta nie je ani sčasti taká upokojujúca, ako znie. Pretože často sa naozaj nevie, či bude všetko dobré. Sľúbte len to, čo môžete dodržať.
Zostať lojálny. Dieťa by nemalo utešovať zranenú dušu dospelého. Jeho pohladenia by boli síce balzamom, ale zároveň by znamenali „nepriateľské spojenie“ voči niekomu, kto vyvolal hádku. Deti sa často postavia na stranu toho, koho považujú za slabšieho.
Zabudnúť na uhýbacie manévre. Tváriť sa, že sa nič nestalo, nie je rozumné. Konflikty, ktoré sa snažíme ututlať, ďalej tlejú. Väčšinou aj tak jedného dňa vzplanú, a to tak masívne, že reakcie sú potom absolútne neprimerané podnetu.
Prečítajte si: Ako dieťa v rozličnom veku vníma rozvod