Keď je mama posadnutá... upratovaním

Nina F. | 9. máj 2019
Keď je mama posadnutá... upratovaním

Mám diagnózu? Musím mať doma všetko na poriadku. Som taký Monk v sukni a aj pri malom dieťati to funguje. keby ste videli môj šatník, asi si pomyslíte, že som blázon...

Moja babička mi kedysi prízvukovala, že čistota = pol života, poriadkumilovnosť je dôležitá, poriadok musí byť... a podobné frázy, ktoré ma akosi až príliš ovplyvnili. Máte doma tínedžera, v ktorého izbe vybuchuje bomba v takom intervale, že to tam jednoducho vyzerá stále rovnako?

A chceli by ste takého, ktorý vám každú chvíľu chodí za zadkom, natriasa vankúše a sťažuje sa, že ste na vani nechali prevesené ponožky?

Tak ja som z tej druhej kategórie "nenormálnych ľudí". Bohužiaľ, priznávam sa, je to boží trest.  

Doma mám čisto čistučko aj pri malom dieťati

Vždy som vedela, že keď budem mať vlastné bývanie, že to bude čisté, krásne a len moje. No ako sa vraví, človek mieni, osud mení. Môj vlastný bytík nezdieľam sama, ale s manželom a neposedným dvojročným čertíkom. Akoby nestačilo, o pár dní k nemu pribudne ďalší. Možno si myslíte, že sa teraz idem zblázniť z toho večného neporiadku, lebo nestíham pri dieťati upratovať. No to je omyl. Stíham!

Moja domácnosť  vyzerá takto: Pri vstupe do nášho čiastočne zrekonštruovaného trojizbového bytu zbadáte... poriadok. Úhľadne uložené papuče pre návštevu vám napovedia, že tu nemáte behať v ponožkách. Hneď z chodby sa vchádza do detskej izby, vlastne herne.

To je zatiaľ najväčšie trápenie môjho života, pretože napriek tomu, že sa moja dcérka stihla čo-to od mamičky priučiť, celý deň je tam bordel ako v tanku. Vnútorne ma to ničí, no nezostáva mi nič iné, len sa neustále snažiť dcérke naznačovať, že keď sa s niečím hráme, druhé pekne odložíme. Čiastočne ma berie na vedomie, aj keď stav v izbe tomu nikdy nenapovedá.

Na poličke svietia tričká, úhľadne uložené podľa toho, či sú s dlhým rukávom, či s krátkym, či hrubé, či tenké.... je to predsa jednoduchý systém, ktorý však nechápe najmä moja svokra, ktorá keď stráži malú, statočne prehádže všetky kopy s tým, že nevie nič nájsť.

Som mama posadnutá poriadkom

Spálňa je u nás na spanie, tak ako som si vždy priala. Žiadne vstavané skrine, žiadne obrovské bielizníky, len manželská posteľ a dve detské postieľky, plus prebaľovacia komoda. Útulnosť v nej vytvárajú len obrazy a obrázky. Každé ráno, keď vstávame, pekne vyvetráme, natrasieme periny, prekryjeme ich prestieradlom presne tak, ako vidíte odfotenú spáleň v časopise, a zavrieme dvere.

Naša obývačka v rustikálnom štýle je mojou pýchou, navrhla som si ju sama. Krásna, veľká a čistučká. Jej dominantou je storočný stôl a staré, krvopotne pozháňané a vyleštené stoličky. Ak si myslíte, že je stôl je tam na okrasu, mýlite sa. My za ním skutočne jeme. V našej obývačke sa žije, nie je len na okrasu, ako si myslí každý, kto k nám príde a vidí vyluxovaných 75 metrov štvorcových. Ved to, že máme dieťa, nie je žiadny problém!

Kamartátky a známi sa ma neustále pýtajú, ako je to možné, že mám stále poriadok. Že mi malá nerobí neporiadky v obývačke... a ja im neviem odpovedať. Snáď to tak nemá byť?

Nemám hračky porozhadzované po byte 

Skutočne neviem, veď ja som si vždy myslela, že na hranie je detská izba. V obývačke sa skutočne nehráme a moja dcérka to statočne akceptuje. V obývačke pozeráme spoločne televízor, spolu papáme, spolu prijímame návštevy, skutočne ju využívame presne na to, na čo je určená...

Kuchyňa... toto slovo je postrachom pre každú ženu. Tu sa varí, robí bordel, tu sa žije... u nás je to - tu sa varí, tu to žije. Ten bordel vynecháme... moje krásne šálky uložené podľa veľkosti a farby, vystavené na poličke, svietia ako mesiačik a pritom ich neustále používame, nie sú tam na ozdobu. Keď varím, mám v tom systém. Odpad triedime do viacerých košov a mojím najlepším pomocníkom okrem dcérky sú čistiace vlhčené obrúsky...

Vždy mám čas na to, aby som umyla riad, neviem, prečo sa väčšina ľudí vyhovára, že nestíha, veď je to len pár minút. Šup sem, šup tam, umyjeme taniere a misky, poutierame vodu, ktorú sme nafŕkali, očistíme drez zaručene skvelým čistiacim prostriedkom, poskladáme utierky, odložíme špongie a hotovo.

Ešte ste prečítali len polovicu a už si zaručene myslíte, že som na psychiatriu... ja viem, som si toho vedomá, že to nie je normálne. Naša kúpeľňa je toho dôkazom. Večne lesklá a vydrhnutá vaňa je samozrejmosťou, a tak to lezie na nervy už aj mne. Niekedy by som tak rada nechala tú špinu tam, no nemôžem, jednoducho sa to nedá. Tie škvrny od pasty na zrkadle predsa vidno aj cez zatvorené dvere a tá šmuha na vani mi pri ďalšom sprchovaní zaručene ublíži...

Môj šatník má svoj systém

Aby ste si o mne už vážne pomysleli, napíšem ešte, ako vyzerá môj šatník... najviac ma baví ukladať veci podľa systému: napríklad podľa farby, typu oblečenia, podľa frekvencie jeho obliekania a tak. Tak aj vyzerá môj šatník - navrchu skríň svietia nové krabich, ich obsah je vypísaný na štítku, a tak sa nemusím v každej bezhlavo hrabať. V skriniach nájdete krásne uložené opraté a vyžehlené tričká, mikiny, svetríky, nohavice a ďalšie kusy uložené podľa systému. Jednoducho som už taká, neviem zavesiť tričko medzi košele, nedá sa to.

Pred časom som čítala článok o tom, ako ženy nemajú rady pranie a žehlenie. Nuž, rada by som povedala to isté, ale keďže je to súčasť môjho "problému", neviem sa tomu žehleniu vyvarovať. Dokonca sa priznám, že žehlím rada, veď čo už budem sledovať ten nezáživný program večer v telke? Spodné prádlo nežehlím, ani posteľnú bielizeň, ale všetko ostatné áno... 

Nazývajú ma posadnutou upratovaním, ale ja by som sa nazvala iba mierne prehnane čistotnou. Nikdy nerobím nič na úkor času stráveného s deťmi alebo manželom, vždy všetko stíham robiť mimo toho, aj v tom mám systém. Rodina ma akceptuje, je to moja súčasť... a môj manžel? Ten je podobný, rozdiel je len v tom, že je pedant len na to, čo mu vadí. Keď nechám na dreze vrecko s vlhčenými obrúskami, počas jeho prechodu kuchyňou ho schová  - ALE rozdiel medzi nami je ten, že ja by som ho odložila na miesto, kde bežne býva, ale on ho schová hocikde, len aby ho nevidel... občas je to bohužiaľ zaručene téma na minihádku... čo narobím? :)

Nuž... koľké z vás zdieľate tento "syndróm" spolu s našou čitateľkou? Aj u vás je všetko podľa farieb, veľkosti, systému,  alebo máte jeden veľký chaos? Veríme, že zlatá stredná cesta je tým najlepším riešením... hoci možno snívate o tom, že by ste to chceli mať doma, ako naša čitateľka...Alebo nie? 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: