Je tu septembrové vydanie MAMA a ja!

Redakcia | 1. september 2011

Prečítajte si editorial a prijmite pozvanie na zaujímavé čítanie prvého poprázdninového vydania MAMA a ja!

Keď išiel pred šiestimi rokmi do školy môj starší syn, javilo sa mi, že je ten najvyšší čas. Bol taký veľký, vyspelý a múdry... Vôbec som sa neobávala, ako mu to pôjde a bez dlhého rozmýšľania sme ho  zapísali do najbližšej školy k nášmu domu. 

5. septembra povediem za ručičku môjho mladšieho. Školu sme mu vyberali celý rok a na poslednú chvíľu sme aj tak zmenili rozhodnutie, budeme ho musieť voziť cez celé mesto. Ale v škole bude mať málo detí v triede, empatických učiteľov, individuálny prístup (no, aspoň to sľubovali). Veď on je taký malý, hravý, milý, detský...

Naozaj? Alebo máme my matky taký rozdielny pohľad na tieto záležitosti pri deťoch s väčším vekovým odstupom? Všetko je relatívne: Keď starší išiel do školy, mladší bol malé bábätko, a on mi často asistoval pri kúpaní, či prebaľovaní, rád ho „postrážil“ – je úplne logické, že sa javil taký rozumný. Teraz je z neho začínajúci puberťák, ktorý sa síce sem-tam príde pomaznať, ale v podstate už o moje pusinky a objatia stráca záujem. Zato mladší ich má stále veľmi rád a aj mne jeho mokré božteky chutia. Často ma objíma a stále potrebuje, aby som si k nemu ľahla, keď zaspáva a hladkala mu chrbátik... A toto má byť prváčik? Miesto bezstarostného hrania sa učiť písmenká a číslice? Prvá trieda, druhá a zrazu druhý stupeň. (Inak, môjmu mužovi sa nedávno stalo, že sa domáhal výdaja nášho staršieho dieťaťa z družiny zo 4. triedy, ale zbytočne. Pretože on už bol nejakú tu dobu piatak.)

Aj vy máte doma prváčika? Možno sa neviete dočkať a zároveň sa trochu obávate, ako bude váš drobec s kvietkom v rukách a s napätím v tvári merať svoje prvé kroky do školy a vy si kritickým zrakom premeriate ženu, ktorej ho odovzdáte. V hlave vám bude hmýriť množstvo otázok  – bude to dobrá pani učiteľka, bude mať rada moje dieťa, budú si spolu rozumieť? A čo noví spolužiaci? Zapadne medzi nich, nájde si dobrých kamošov?

Niektoré deti budú veselšie, iným nebude jedno, že ich tam mama nechá nejakej (zatiaľ) cudzej tete. A sem-tam padne aj nejaká tá slzička. Aj keď skúsenosti hovoria, že častejšie sa objaví na maminej ako na detskej tvári. Myslím, že ani mňa to neobíde...

 

 

 Obsah vydania sa dozviete kliknutím na titulku :)
Príjemné chvíle pri čítaní MAMA a ja Vám želá redakcia!

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: