Hyperaktívny močový mechúr (HAM): keď strpčuje život ženy

Je časté močenie spôsobené prechladnutím?

Časté nutkanie na močenie sa spája so zápalom močového mechúra, pričom močenie je sprevádzané aj nepríjemným, rezavým pálením. Na rozdiel od zápalu močového mechúra, pri HAM nie je známe, čo presne vyvoláva ono časté nutkanie na močenie. Vlastne takto znie aj jeho „oficiálna“ definícia:

Hyperaktívny močový mechúr je časté nutkanie na močenie alebo aj časté močenie, ktoré môže, no nemusí byť spojené s nechceným únikom moču, a to bez patologických alebo metabolických zmien, ktoré by mohli tieto príznaky vysvetliť.

Typické znaky hyperaktívneho močového mechúra

• Časté močenie znamená, ako už bolo uvedené vyššie, že sa vyskytuje minimálne osemkrát cez deň a minimálne dvakrát za noc. Nutkanie na močenie môže byť aj častejšie, zvyčajne je však také naliehavé, že okamžite po jeho objavení musí ísť pacient na záchod.

• HAM môže, ale nemusí byť spojený s únikom moču. Znamená to, že niektorí pacienti dokážu moč udržať až dovtedy, kým neprídu na toaletu, ale u niektorých dochádza aj k úniku moču, a to vo väčšom alebo menšom rozsahu. Podľa toho aj delíme močový mechúr na:

mokrý – je spojený s močovou inkontinenciou a trpia ním prevažne ženy, keďže vzhľadom na kratšiu močovú rúru u nich dochádza k úniku moču ľahšie.

• Nie sú známe patologické alebo metabolické zmeny, ktoré by mohli HAM vysvetliť. Napríklad pri iných ochoreniach vieme, čo časté močenie či inkontinenciu spôbuje. Môže to byť zápal močových ciest, poškodenie zvierača močového mechúra, cukrovka, poškodenie chrbtice po úraze a podobne. No pri HAM nevieme žiadnu takúto, ani inú príčinu odhaliť.

Súvisí časté nutkanie na močenie s vekom?

Keďže organizmus sa vekom nepochybne opotrebováva, dá sa povedať, že sa viac vyskytuje u žien vyššieho veku než u mladších vekových kategórií. Na druhej strane však toto ochorenie nie je vôbec výnimočné ani medzi ženami po dvadsiatke.

Dá sa povedať, že sa vyskytuje viac u žien ako u mužov – aj si keď muži po päťdesiatke potrebujú častejšie odbehnúť na toaletu, je to skôr záležitosť prostaty než HAM.

Celkovo sa výskyt HAM odhaduje zhruba u každého šiesteho človeka nad 40 rokov. HAM sa vyskytuje dokonca dvakrát častejšie než astma a trikrát častejšie ako cukrovka, teda ochorenia, ktoré označujeme vzhľadom na ich súčasný vysoký výskyt ako civilizačné.

Prečítajte si: Najčastejšie otázky o inkontinencii

Diagnóza hyperaktívny močový mechúr obmedzuje ľudí vo viacerých činnostiach

Keď sa zamyslíte nad sebou či nad ľuďmi vo vašom okolí, určite vám napadne niekto, kto pravdepodobne diagnózu HAM má, hoci o tom možno ani nevie. Takéhoto človeka spoznáte ľahko – pôsobí pomerne nespoločensky, nerád chodieva dlhšie mimo domu – a ak áno, spravidla len na tie miesta, kde nie je problém s dostupnosťou WC. 

Takíto ľudia neradi športujú – veď si len predstavte, že si zaplatíte lyžovačku v Alpách a takmer po každej jazde si musíte „odskočiť“, alebo stačí, ak sa trochu „ponatriasate“ pri zumbe a už treba utekať na toaletu.

Rovnako neradi chodievajú na kultúrne podujatia, pretože málokto rád púta pozornosť na seba tým, že si musí počas divadelného predstavenia dvakrát dožičiť mimoriadnu prestávku.

Aj silnejšie povahy časom rezignujú a vzdajú sa doposiaľ obľúbených koníčkov a aktivít. No a priatelia sa čudujú, čo sa to s tou správnou kamarátkou stalo, že sa z ničoho-nič náhle začala strániť ich spoločnosti. 

Žiaľ, HAM môže ovplyvniť nielen váš spoločenský, ale aj súkromný život. Možno nepriamo obmedzujete aj svojho partnera, ktorý sa snaží zo solidarity k vám zotrvávať doma, ale sa ďalej venuje svojim aktivitám a vy si môžete pripadať ako zanedbávaná osoba.

Pritom HAM určite nie je také vážne ochorenie, aby si vyžadovalo neustálu prítomnosť a pozornosť inej osoby.

Stáva sa, že pacienti – hlavne ženy – mávajú problémy aj v oblasti intímneho života, či už preto, že sa obávajú úniku moču počas pohlavného styku, alebo aj kvôli tomu, že im sex pripadá nepríjemný vzhľadom na skutočnosť, že pokožka, podráždená od úniku moču, vyvolaniu pôžitku nenapomáha.

Hyperaktívny močový mechúr môže byť príčinou ďalších komplikácií

Hovorí sa, že ak nejaký problém neriešime, postupom času narastie a nabalia sa k nemu ďalšie problémy. Tak je to aj s neliečeným HAM.

V laickej verejnosti naďalej pretrváva mylná predstava, že častejšie močenie jednoducho patrí k určitému veku, hlavne ak ide o ženu, ktorá má aspoň jeden či dva pôrody za sebou.

Niekto to zasa považuje za následok zápalu močových ciest či hľadá iný dôvod, prečo ho vlastný močový mechúr preháňa sem a tam.

Treba pravdivo podotknúť, že ešte relatívne nedávno – koncom minulého storočia – sa HAM často zamieňal s inkontinenciou (pritom ide o úplne inú diagnózu, ktorá sa vyskytuje nezávisle od HAM, hoci niekedy sa k nemu môže pridružiť) alebo v prípade HAM bez inkontinencie sa predpokladalo, že na príčine je jednoducho vek. Pritom dnes už vieme, že tak to nie je.

Z neznalosti pravej podstaty príčiny sa preto v minulosti niekedy dosiahol liečbou presne opačný efekt – pacientke sa neuľavilo, skôr sa jej stav ešte zhoršil. Napríklad ak sa pri HAM aplikuje operačne páska, ktorá má zabrániť úniku moču, nerieši to problém častého nutkania na močenie, práve naopak – často ho ešte vystupňuje, prípadne sa zvýrazní bolestivosť nutkania. Pri HAM je potrebný iný typ liečby, ale o tom až neskôr.

Aké ďalšie komplikácie vyvoláva časté močenie?

V prvom rade sú to kožné problémy a depresie. Podráždenie kože ľahko vzniká, pokiaľ dochádza k úniku moču, zároveň sa zvyšuje riziko infekcií močových ciest. J

e to pochopiteľné, pretože neustále dráždená koža ťažšie odoláva infekcii, ktorá sa môže rozšíriť aj na močové cesty, ale aj na pohlavné orgány. 

Čo sa týka depresií, vyskytujú sa v rôznych formách – od najľahších až po najťažšie – až u 60 % pacientov trpiacich HAM. Hlavne ženy, u ktorých sa často pridruží aj inkontinencia, znášajú svoje ochorenie veľmi ťažko – obávajú sa jednak možného úniku moču na verejnosti, jednak zápachu, ktorý unikajúci moč spôsobuje.

Na druhej strane – ani muži nepovažujú časté odbiehanie na toaletu za najpríťažlivejší prejav svojej mužnosti.

Prečítajte si: Od bolesti chrbta až k infekcii močových ciest: rady, ako im predchádzať

Ako zistím, či trpím ochorením hyperaktívny močový mechúr?

Samozrejme, základným predpokladom úspešnej liečby je správne stanovená diagnóza. Ak ide o muža, mal by navštíviť urológa.

V prípade ženy sa odporúča ísť do ambulancie urogynekológa (gynekológa so špecializačnou atestáciou z urogynekológie), ktorý môže komplexne posúdiť stav ženských pohlavných orgánov a zároveň stav močových ciest. Ak je potrebné, musia gynekológ a urológ úzko spolupracovať.

Treba sa pripraviť na to, že v rámci diagnostiky bude potrebné navštíviť aj iných špecialistov, napr. neurológa, diabetológa a podobne.

Cieľom prvotnej diagnostiky je jednak určenie správnej diagnózy a tiež vylúčenie iných ochorení, ktoré môžu prebiehať s podobnými príznakmi.

V rámci základnej diagnostiky lekár spíše anamnézu, súčasťou ktorej sú aj špeciálne dotazníky. Je potrebné vyšetriť moč, aby sa vylúčila infekcia močových ciest a taktiež prítomnosť krvi v moči.

Pomáha aj denník močenia, kde si pacienti počas 3 až 5 dní zaznamenávajú čas a množstvo prijatých aj vymočených tekutín.

Výborné výsledky v rámci diagnostiky poskytuje urodynamické vyšetrenie, pri ktorom sa pomocou tenučkej cievky naplní močový mechúr fyziologickým roztokom zohriatym na telesnú teplotu (zohrieva sa preto, aby chladný roztok nezapríčinil skreslené výsledky).

Podmienkou pre vykonanie vyšetrenia je negatívny močový nález, čiže nesmie sa robiť u pacienta s infekciou močových ciest, navyše u žien nesmie byť prítomná žiadna infekcia pohlavných orgánov.

Urodynamické vyšetrenie poskytne hneď niekoľko dôležitých údajov – kedy sa dostaví prvé nutkanie na močenie, aký je objem močového mechúra, kedy sa objaví nútenie na normálne močenie, eventuálne aj to, kedy sa objaví silné nutkanie na močenie s prípadným únikom moču.

Po skončení diagnostiky je už zrejmé, či ide o HAM alebo o iné ochorenie, ktoré sa môže prejavovať podobným spôsobom.

Aká je liečba ochorenia hyperaktívny močový mechúr?

Základom je medikamentózna liečba, pacientom sa podávajú preparáty, na základe ktorých u nich dochádza k zníženiu naliehavosti nutkania, resp. k odstráneniu bolestivosti nutkania na močenie.

Taktiež sa zníži počet návštev toalety počas dňa i v noci, počet únikov moču a zvýši sa objem vymočeného moču.

Súčasné preparáty veľmi dobre spĺňajú podmienky na bezpečnosť, účinnosť, ale aj ďalšie požiadavky – aby boli dobre znášané a aby ich bolo možné užívať aj dlhodobo s minimálnymi, či dokonca žiadnymi vedľajšími účinkami.

Po nasadení liečby sú potrebné kontroly, aby mohol lekár posúdiť, či liečba pacientovi vyhovuje a či ju znáša. Prvá kontrola sa robí spravidla po dvoch týždňoch, ďalšie kontroly s odstupom jedného mesiaca.

Po troch mesiacoch je potrebné zhodnotenie priebehu liečby a opätovné urodynamické vyšetrenie. Ak liečba zaberá, pacient v nej pokračuje ďalšie tri mesiace. Potom sa opäť prehodnotí stav a ak je to možné, dávka sa zníži. V liečbe sa pokračuje ďalej podľa stavu pacienta. 

Liečbu môže podporiť samotný pacient úpravou životosprávy a cvičeniami, ktoré vedú – hlavne u žien – k spevneniu panvového dna. Zároveň sa odporúča aj tréning močového mechúra s pomalým a nenásilným predlžovaním intervalov medzi jednotlivými močeniami.

Prečítajte si: Kegelove cviky

Cieľom je dosiahnuť, aby močový mechúr nereagoval príliš skoro na naplnenie malým množstvom moču a aby sa objem mechúra postupne zvýšil smerom k norme.

Veľkou chybou, ktorú robia pacienti s HAM, je obmedzenie príjmu tekutín v snahe obmedziť počet močení počas dňa. Takto sa dosiahne skôr zhoršenie zdravotného stavu, pretože koncentrovaný moč môže ešte viac dráždiť močové cesty a zvyšovať nutkanie na močenie. 

Takže neoddeliteľnou zložkou liečby je dodržiavanie správneho pitného režimu, pričom je dôležité nielen množstvo prijatých tekutín, ale aj ich rovnomerný príjem počas dňa a taktiež ich kvalita. Nie sú vhodné sýtené a alkoholické nápoje, problém však môžu robiť aj dráždivé a korenené jedlá.

Je návšteva lekára v prípade častého močenia nevyhnutná?

Ak si myslíte, že s vaším močením niečo nie je v poriadku, tak návštevu lekára neodkladajte – viete, ako je to s neriešeným problémom − zväčšuje sa a naberá ďalšie. Alebo si zatiaľ skúste odpovedať na tieto otázky:

• Musíte často chodiť na toaletu?
• Býva nutkanie na močenie také silné, až sa občas bojíte, že „nedobehnete“?
• Objaví sa u vás občas malý únik moču?
• Máte tendenciu obmedzovať príjem tekutín, aby ste nemuseli často chodiť na toaletu?

Ak ste odpovedali kladne aspoň na dve otázky, s návštevou urogynekológa neotáľajte (pokiaľ ste odpovedali za vášho partnera, pošlite ho za urológom).