Gumové medvedíky? Nikdy!

Mgr. Marika Koscelníková | 30. jún 2013

My rodičia sa snažíme dať deťom správne stravovacie návyky. Naučiť ich jesť inak, ako sme boli naučení my sami. Parené buchty od starej mamy, biely chlieb, čokoládky, koláčiky...toto by sme najradšej v jedálničku svojich detí nevideli. Lebo toto sú dobroty, ktoré nám síce spríjemňovali detstvo ale teraz nám spôsobujú čoraz ťažšie zhoditeľné kilá po tridsiatke, štyridsiatke a neskôr...

My rodičia sa snažíme dať deťom správne stravovacie návyky. Naučiť ich jesť inak, ako sme boli naučení my sami. Parené buchty od starej mamy, biely chlieb, čokoládky, koláčiky...toto by sme najradšej v jedálničku svojich detí nevideli. Lebo toto sú dobroty, ktoré nám síce spríjemňovali detstvo ale teraz nám spôsobujú čoraz ťažšie zhoditeľné kilá po tridsiatke, štyridsiatke a neskôr...

My rodičia zodpovedne pristupujeme k vytvoreniu dokonale vyváženého denného prísunu bielkovín, vitamínov, proteínov a všetkého čo potrebujú naše deti pre správny rast. Čítame tipy, triky, recepty. Dáme si poradiť od odborníkov, rodiny, kamarátok a  v knižnici nám pribudlo zopár kníh o detskej strave. Poctivo schovávame pred malými drobcami dobošky a sladkosti, ktoré si doprajeme až vtedy, keď to ich zvedavé oči neuvidia. Lebo chceme, aby sa ich chuťové bunky naučili na tie „správne chute“ a neotupili sa tou (pre nás rodičov) najnebezpečnejšou chuťou – na sladké. Krájame jabĺčka, hrušky, pomaranče, jahody - všetko v bio kvalite – a ponúkame ich našim maličkým ako tú najväčšiu a hlavne zdravú lahôdku. Deťúrence v presvedčení, že toto je pre ich jazýček to najlepšie, chrumkajú ovocie a zeleninu v sladkej nevedomosti. Až raz...jedného dňa im teta na dvore ponúkne keksík „veď len taký maličký...“. Od uja dostanú cukríček, od susedky lízatko, kamarát sa s nimi podelí o svoju čokoládku. A oni sa to dozvedia. To, čo sme sa snažili pred nimi utajiť, prípadne ich pred tým ochrániť čo najdlhšie....že existujú sladkosti. Že sú sladšie ako jahody a chutnejšie ako mrkva. Že majú príchuť zakázaného ovocia a to im dodáva ešte väčšie čaro. Začne sa náš rodičovský boj o prísun cukru v podobe sladkostí.

Nie je žiadna tragédia, ak vaše dieťa zje medvedíkový koláčik raz týždenne. Tragédia je, ak začnete tento pre dieťa tak lákavý koláčik denne využívať na : upokojenie dieťaťa, umlčanie dieťaťa, zabavenie či nebodaj jeho nasýtenie. Malé stvorenie si ho bude vyžadovať a podmieňovať ním svoje správanie. Nevydierajte sladkosťami : keď si upraceš dostaneš..., dieťa sa naučí robiť tieto veci za odmenu. Taká čokoládka sa stane nástrojom rodičovskej  manipulácie. Čo môže síce za určitých okolností pomôcť vyriešiť situáciu, ale bude to mať aj svoje dôsledky. Pokiaľ vy sami sladkosti nekonzumujete, je pravdepodobné, že ani vaše dieťa si ich vyžadovať nebude. Pozor však na extrémne reakcie! Moja známa mala nepríjemnú skúsenosť, keď jej dcérka rozdala na narodeniny v škôlke lízanky a mamina jedného z detí ju synovi vytrhla z ruky a vykričala jej, že keď kazí zuby svojej dcére, prečo od toho neušetrí „zdravé“deti. Jej syn na zahanbene schoval k učiteľke a cez slzy na mamku kričal, že „on by aj tak nelízal, len si chcel schovať darček od Zuzky“. Nevykričte svoje dieťa, ak príde zo škôlky s gumovými medvedíkmi vo vrecku. Zakázané ovocie chutí najviac. Ak dieťa uvidí, že sladkostiam pripisujete taký význam, že ste kvôli nim schopný urobiť scénu, budú ho lákať. Ak už aj nie kvôli chuti tak len preto, aby vám urobilo napriek. Vysvetlite mu, prečo sa takéto veci u vás doma nejedia. Možno potom bude múdro šíriť v škôlke osvetu o pokazených zuboch či boľavom brušku a nebude smutný z toho, že so Zuzkou sa nemôže kamarátiť, lebo papá zlé veci.

Často sa stáva, že rodičovské rozhodnutie, ušetriť dieťa od zbytočného cukru, nerešpektujú starí rodičia či známi. Požiadajte ich, aby nenosili svojmu vnúčikovi sladkosti. Ak viete, že sa váš synátor po konzumácii čokolády vyhádže a dcérka nemôže zaspať, vysvetlite starkým, prečo urobia sladkým darčekom viac škody ako osohu a trvajte na svojom! 

Nesprávajte sa pokrytecky. Ak si pred dieťaťom pochutnávate na čokoládových bombónoch a jemu ich nedáte, lebo sú „nezdravé“, len zbytočne zmetiete detskú hlavičku. Zoznámte dieťa so sladkosťami, dajte mu možnosť ochutnať ich. V obchode však vyberajte múdro. Čokoládu s vysokým podielom kaka, sušené ovocie, rôzne ovocné tyčinky. Čítajte na etikete, čo všetko sladkosť obsahuje. Je známy fakt, že existuje priama súvislosť medzi hyperaktivitou detí a umelými farbivami, ktoré výrobcovia pridávajú do potravín na zatraktívnenie vzhľadu (E 110, E 104, E 122, E 129, E 211). Doma vyrobené koláčiky či keksy zo surovín, ktoré poznáte, možno zachutia rovnako ako kupované dobošky. Parené buchty starej mamy sú neškodnejšie ako kakaovo cukrovo tuková hmota tváriaca sa ako čokoláda v lesklom obale. Nájdite zlatú strednú cestu a premýšľajte, ako často, v akom množstve a akého zloženia sú sladkosti, ktoré ponúkate svojim deťom.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: