Chlap na materskej dovolenke

Chlap na materskej dovolenke

22.5.2016 v kategórii Mama, autor Stano Fehér foto: iStock.com

Nie je výnimkou, ak prácu a starostlivosť matky zastúpi muž. Dôvody sú rôzne. Aké to je, ak na materskej ostane chlap?

Dôvod, prečo som sa rozhodol zostať na rodičovskej dovolenke, bol jednoduchý. Financie. Ja ako učiteľ na prvom stupni ZŠ, vtedy nekvalifikovaný, som sa platovo nemohol porovnávať s príjmom manželky, ktorá je zamestnaná v nemeckej firme. Keďže sme sa už pred svadbou rozhodli byť nezávislí od rodičov a žiť vo vlastnom, príchod bábätka sme museli dobre premyslieť a naplánovať. Rok po svadbe sme usúdili, že podmienky, hoci nie celkom ideálne, sa blížia našim predstavám a po dôkladnom uvážení sme išli na vec.

Hypotéka, rodinný rozpočet, výdavky na bábätko a iné predvídateľné i tie nepredvídateľné finančné záležitosti určovali naše možnosti. Už vtedy sme mali premyslený aj variant bé. Náhradný scenár, ktorý umožňoval splnenie nášho sna o dieťatku, aj keď na úkor vzdania sa manželkinej rodičovskej dovolenky.

Pol roka po narodení Jakubka sme sa s manželkou vystriedali. Maťa sa vrátila do práce. Dodnes nezabudnem na výraz v tvári kolegýň a riaditeľky v našej škole, keď som im oznámil, že odchádzam na rodičovskú dovolenku. Budem sa starať o polročné bábätko!

Variant bé nám „našťastie“ uľahčila samotná príroda. Manželke sa po piatich týždňoch stratilo mlieko a prešli sme na umelú výživu, takže keď som Kubka preberal do svojej opatery, nemusel som dojčiť. Manželka odchádzala do práce s ťažkým srdcom a pocitom, že nie je dobrá matka, ak opúšťa polročné dieťa kvôli práci a ja som nastupoval na rodičovskú dovolenku s veľkými obavami. Zvládnem to? V ústrety nám vyšli aj letné prázdniny. Ako učiteľ som mal voľno, a tak som podstúpil intenzívny kurz starostlivosti o malé dieťa. Po dvojmesačnom zaškolení som nastúpil namiesto do práce na rodičovskú dovolenku.

Plán bol jednoduchý. So zveličením sa dá povedať, že stačí splniť pár stanovených bodov a všetko by malo fungovať tak, ako má. Nechcem teraz vyzerať, akoby som celú vec zjednodušoval a zľahčoval, no ak zabezpečíte tie základné veci, ktoré si polročné bábätko vyžaduje, všetko ostatné príde akosi samo, prirodzene. Išiel som na to prakticky. Spomínané body alebo podmienky, podľa ktorých som zo začiatku fungoval, som zhrnul takto:

  1. Dieťa musí byť sýte, samozrejme, aj ja
  2. Dieťa musí byť v suchu a čisté
  3. Dieťa musí byť pod neustálym dohľadom
  4. Musím sa postarať o jeho zdravie

Vyzerá to jednoducho, no vôbec to tak nie je. So stravou problém zo začiatku nebol. V určitú hodinu som mu pripravil fľašu s mliekom a po jej vypití som si ho položil na rameno a nechal ho uľaviť si. Ak sa stalo, že sme si zašpinili šaty, museli sme sa prezliecť. Príprava jeho stravy bola jednoduchá, ale ja som zo začiatku fungoval len na polotovaroch. Ako Kubko rástol a začínal papkať aj tuhú stravu, ja som sa začal učiť variť. Mimochodom, je to najlepšia škola varenia. Začínate od toho najjednoduchšieho. Nemusíte nič soliť ani ochucovať koreninami. Postupne sa zdokonaľujete a keď má dieťa dva roky, pokojne varíte pre celú rodinu vrátane nedeľných obedov s dezertom.

Ja som vtedy prišiel na chuť takým jedlám, ktoré som predtým vôbec nemusel. Zamiloval som si napríklad brokolicu. Od jej najjednoduchšej prípravy v pare, vhodnej pre osemmesačné batoľatá, cez polievky až po omáčky a obaľovanie. Brokolica od tej doby na našom stole chýba málokedy.

Bod číslo dva vyzerá na papieri úplne jednoducho. Ak má dieťa plnú plienku alebo je pokakané, stačí tú plienku jednoducho vymeniť a všetko bude OK. Chyba lávky! Je tu pár problémov. Zo začiatku mi pri rozbalenej pokakanej plienke veru všetko jedno nebolo! Keď si na to pomaly zvyknete, začne dieťa loziť a zabaliť ho späť do čistej plienky je niekedy priam heroický výkon.

O niečom inom je to zasa v ďalšej „fáze“, ktorú s Kubkom momentálne prežívame. Naučiť ho chodiť na hrniec. Pomaly mu to už ide a doma funguje bez plienok. Zavše sa mu však stane ešte nehoda.

Dieťa pod neustálym dohľadom je taký široký pojem, že by si zaslúžil pokojne ďalších dvadsať až tridsať podskupín. V jednoizbovom byte som ho mal našťastie vždy na dohľad, či už som upratoval, alebo varil. Dnes už je Kubko väčší a máme aj väčší byt. Keďže už behá, nedá sa mať ho stále na očiach, ale podarilo sa nám byt upraviť tak, aby bol relatívne bezpečný. Pod dohľadom pre mňa znamená aj byť mu stále nablízku, venovať sa mu, spolu sa hrať, chodiť na prechádzky, poznávať nové veci, učiť sa a veľa, veľa ďalších činností.
Osobitným bodom je určite zdravie. Zo začiatku som sa najviac bál práve tohto. Povinné prehliadky a očkovania som zvládal relatívne v pohode, horšie však bolo, keď náš drobček ochorel. Moje obavy sa, bohužiaľ, potvrdili a Kubkovi v jednom roku diagnostikovali zníženú imunitu. V súvislosti s tým sme prekonali opakované zápaly pľúc. Boli to zatiaľ moje najťažšie chvíle na rodičovskej dovolenke. Horúčky sa šplhali k štyridsiatim stupňom a lieky na jej zrazenie neúčinkovali. Neviem, ako aby som to zvládol sám. Našťastie v tie prvé najhoršie dni mi vždy pomáhala manželka, ktorá si vzala v práci voľno. Spoločne sme potom zábalmi horúčky zrazili a nášmu synčekovi dali všetku potrebnú starostlivosť.

Samozrejmosťou, ktorú hádam ani netreba spomínať, je veľa lásky a trpezlivosti. Myslím si, že sa mi podarilo nájsť ten správny recept ako na to a s Kubkom už takto v pohode fungujeme rok a pol. Časom sa tých pár jednoduchých bodov, so zveličením stanovených na začiatku, rozrástlo o veľa ďalších činností, ktoré, ak som ich tu nenapísal, prídu mi už také samozrejmé, že som si na ne práve teraz nespomenul.

Niekoho by možno ešte zaujímalo, ako funguje chlapská domácnosť. S hrdosťou môžem odpovedať, že úplne rovnako ako tá ženská. Nechodíme po kolená v prachu, cez čisté sklá nám do bytu svieti slniečko, v kuchyni sa nepredierame cez kopce riadu a vždy máme uvarený chutný obed. Jediné, čo z domácich prác nevykonávam, je pranie. Operie vždy manželka, keď sa vráti z práce.

Zostať doma so svojím synom bolo zatiaľ to najlepšie rozhodnutie, čo som urobil. Počiatočné obavy rýchlo pominuli, postupne som zvládol všetky potrebné náležitosti, zaviedli sme si s Kubkom svoj režim dňa a teraz si to už len užívame. Teda, starosti nás neobchádzajú ani teraz, no už viem ako na to. Ak stoja niektorí otcovia pred podobným rozhodnutím a váhajú, môžem im odporučiť, aby sa toho nebáli a skúsili to. Všetko sa dá zvládnuť a tie chvíle, ktoré s vaším bábätkom spolu za celý deň prežijete, sa nedajú vyvážiť ani zlatom. Mimochodom, prečo sa stále hovorí len o ženskej emancipácii?

Môže vás zaujímať:

Prečo ženy rozprávajú a muži mlčia
Ženy na materskej dovolenke ako špecifické televízne publikum

Komentáre