Antibiotiká nie sú cukríky! Ako často ich užívajú vaše deti?
Odchádzate z ordinácie detského lekára. Možno premýšľate, prečo vášmu potomkovi lekár nepredpísal recept na antibiotiká – syn, či dcéra je predsa chorý/á! Namiesto všelieku dostanete recept ako od babičky – posteľ, pitný režim, vitamíny, ľahká strava, na zníženie horúčky bežne dostupné antipyretikum. Prečo nám lekár nepredpísal antibiotiká? Otázka, ktorú si rodičia v ordinácii často kladú a naliehajú na lekára, aby ich predpísal.
Mnohí rodičia považujú antibiotiká doslova za liek na všetky infekčné ochorenia a domáhajú sa ich predpísania. Častokrát sa domnievajú, že ak lekár nenaordinuje antibiotiká, ich potomkovi je odopretá adekvátna zdravotnícka starostlivosť. Z ambulancie odchádzajú dotknutí, akoby to lekár s ich dieťaťom nemyslel dobre. Nie je to však celkom tak, pretože v týchto prípadoch lekár myslí na svojho malého pacienta oveľa viac, ako keď mu ich „len tak“, pre spokojnosť pacienta či rodiča, predpíše.
„Rodičia detí, ktorí navštevujú moju ordináciu, majú voči mne dôveru a ak si myslím, že stav dieťatka nevyžaduje liečbu antibiotikami, zvyčajne akceptujú môj názor. To však neznamená, že sa zdravotný stav dieťaťa nemôže zhoršiť a nebude potrebovať aj liečbu antibiotikami. S nátlakom o predpísanie antibiotík sa však častejšie stretávam v pohotovostnej službe, ako u mňa, v ordinácii,“ tvrdí pediater MUDr. Martin Franiak zo Zdravotného strediska na Bajzovej ulici v Bratislave.
Čo sú antibiotiká?
Sú to antibakteriálne lieky, ktoré zabezpečujú pri akútnych a v niektorých prípadoch i chronických ochoreniach likvidáciu baktérií. Baktérie škodiace organizmu (v závislosti od zloženia antibiotika) zneškodnia dvomi spôsobmi:
- Narušia bunkovú stenu a tak baktérie zničia – tzv. baktericídne antibiotiká. (Vírusy „obal“ nemajú, a preto na ne antibiotiká neúčinkujú!)
- Zastavia rast, alebo potlačia rozmnožovanie baktérií, ide o tzv. baktériostatické antibiotiká.
Čo dokážu?
- usmrtiť alebo zastaviť rast choroboplodných mikroorganizmov;
- pôsobiť len na baktérie, nie na vírusy;
- zničiť všetky baktérie, ale aj tie telu prospešné;
- podľa spektra účinku sú širokospektrálne alebo sú charakteristické úzkym spektrom (zasahujú menší počet mikroorganizmov);
- podľa potreby sa môžu aplikovať v rozmanitých formách – tabletkách, sirupoch, ale aj lokálne vo forme mastí, sprejov alebo kvapiek (do ucha), pri masívnejších infekciách vnútrožilovo.
Antibiotická štatistika
Najvyššie percentuálne zastúpenie v liečbe antibiotikami u detí majú ochorenia respiračného (teda dýchacieho) systému. Ale aj mnohé ďalšie ochorenia si vyžadujú antibiotickú liečbu (napr. infekcie močových ciest a pod.). Podľa prieskumov Európskej komisie, zameraných na užívanie antibiotík, Slovensko je krajinou prvej desiatky v ich užívaní. Až pätina opýtaných ľudí nevedela, že antibiotiká sú na vírusy neúčinné a užívali ich aj proti chrípke, alebo nimi liečili len jednotlivé príznaky ochorenia. Z toho vychádza aj uvoľnený prístup rodičov k užívaniu antibiotík ich deťmi. Aby sa obmedzilo častokrát zbytočne nadmerné užívanie antibiotík, od budúceho roku budú lekári detských a dorastových ambulancií povinne používať prístroje na potvrdenie alebo vylúčenie bakteriálnej infekcie. Tento krok prispeje v prvom rade k ochrane detí, ktoré sú s vírusovými infekciami zbytočne zaťažované antibiotickou liečbou. Nezanedbateľná je i prevencia hradenia zbytočne nákladnej liečby antibiotikami zo strany poisťovní.
CRP – vyšetrenie na počkanie
Každý detský lekár denno-denne rieši otázku, či ide o bakteriálnu, alebo vírusovú infekciu. „Od januára 2011 by mal byť prístroj na CRP vyšetrenie v ambulanciách lekárov pre deti a dorast povinnou výbavou. Prístroj určí pôvod infekcie do troch minút, s cieľom znížiť predpisovanie antibiotík v ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast,“ uviedla PhDr. Eva Slováková z Ministerstva zdravotníctva SR.
Nie všetky poisťovne doteraz toto vyšetrenie lekárom preplácali, takže rodičia často museli siahnuť do vlastného vrecka. V poslednom období, až na jednu poisťovňu, urobili krok vpred a tento výkon pediatrom preplácajú.
MUDr. Franiak: „Vo svojej ambulancii používam tento prístroj už štvrtý rok a vyšetrenie naozaj významne znižuje predpisovanie antibiotík, najmä u ochorení, ktoré nie sú jednoznačné. Niekedy klinický obraz chorého dieťaťa presne nepovie, či ide o vírusovú alebo akútnu bakteriálnu infekciu, vtedy urobím vyšetrenie na CRP. Zvýšené alebo vysoké parametre CRP jasne preukážu akútnu bakteriálnu infekciu, vtedy je včasne zahájená liečba antibiotikami určite správnym krokom. Alebo naopak, CRP sa v pečeni pri vírusovej infekcii netvorí, a tak hodnoty namerané pod normou ukazujú, že dieťa je zbytočné zaťažovať antibiotikami, tie na vírusy aj tak nepôsobia. Vyšetrenie prebieha veľmi jednoducho, netreba sa ho obávať a nemusíme dieťa stresovať odobratím krvi zo žily, skúmavku odnášať do laboratória a čakať na výsledok. CRP sa vyšetrí už z niekoľkých kvapiek krvi prsta, zachytením do špeciálnej kapiláry, ktorá sa vloží do prístroja a o chvíľu poznáme výsledok.“
C – reaktívny proteín je bielkovina, ktorá sa uvoľňuje v pečeni pri kontakte organizmu s baktériou. Ak sa CRP uvoľní do celého tela, jej zvýšené hodnoty poukazujú na prítomnosť bakteriálnej infekcie už v niekoľkých kvapkách krvi.
Časté užívanie antibiotík vedie k rezistencii
„V časoch železnej opony boli dostupné dva-tri druhy antibiotík na predpis, niektoré z nich aj s negatívnymi vedľajšími účinkami. V priestore, kde nebolo možné cestovať, sme mali tzv. „naše“ baktérie. Po zmene režimu nastala i zvýšená migrácia a na Slovensko sa dostali kmene baktérií nielen z Európy, ale z celého sveta, bohužiaľ, aj tie rezistentné. Preto bolo takmer nevyhnutné začať používať antibiotiká novej generácie, t. j. obohatené o látky, ktoré dokázali „zneškodniť“ aj rezistentné kmene. Ďalším dôvodom, prečo niektoré antibiotiká neúčinkujú tak ako by mali, je ich pričasté užívanie. Preto CRP svojím spôsobom tiež prispieva k zníženiu rezistencie na antibiotiká. Čím menej sa ich bude podávať, tým viac si organizmus bude musieť tvoriť protilátky sám,“ tvrdí MUDr. Franiak.
Antibiotiká bránia vývoju imunity!
Všetky antibiotiká, prijímané ústami – teda vo forme tabliet, sirupov, dražé, musia prechádzať aj tráviacim systémom. Ten okrem veľmi dôležitej úlohy, akou je spracovanie a vstrebávanie výživných látok z potravy, má aj úlohu ochrannú. Na sliznici tráviaceho traktu sa nachádzajú mnohé obranné mechanizmy, z ktorých je najdôležitejší slizničný imunoglobulín A, ale aj telu prospešné baktérie (probiotické), ktoré sú potrebné na správny chod tráviaceho systému. Užívaním antibiotík sa porušuje ochranná vrstva a celkovo nastáva oslabenie organizmu. Ich pričastým užívaním je opakovane atakovaná a narušovaná ochranná vrstva nielen tráviaceho systému, ale aj imunitného systému. U dieťaťa je imunitný systém ešte vo vývoji a pričasté užívanie antibiotík vedie obrazne povedané k jeho „lenivosti“. Imunita dieťaťa si doslova povie: Čo sa budem namáhať, veď onedlho príde z vonku pomoc!
Brány imunitného systému
Imunitný systém je súbor mechanizmov nášho organizmu, ktorý má veľmi dôležitú úlohu – ochranu proti chorobám, ktoré spôsobujú baktérie, vírusy či plesne.
Nos
Prvou vstupnou bránou je sliznica nosa. Nosové priechody sú anatomicky prispôsobené a pokryté riasinkovým epitelom tak, aby filtrovali vdychovaný vzduch. Preto je dôležité, aby dieťa dýchalo nosom. Ak ho trápi zväčšená nosová mandľa, je potrebné ju vybrať, pretože býva nielen častým zdrojom infekcií, ale zároveň dieťa naučí dýchať ústami. Ak vdychovaný vzduch neprejde riasinkovým filtrom, všetky nečistoty, vrátane patologických mikroorganizmov, bez ťažkostí vkĺznu priamo do dýchacích ciest – priedušnice a ľahko spôsobia infekciu.
Ústa
Sú ďalšou bránou imunitného systému, presnejšie krčné mandle. Sú tvorené lymfatickým tkanivom, v ktorom sa vytvárajú bunky imunitného systému. Z tohto dôvodu sa neodporúča vyberať ich v detskom veku, výnimočne len v indikovaných prípadoch (napr. pri vytvorení abscesu – dutiny vyplnenej hnisom za krčnou mandľou).
Týmus
Alebo aj detská žľaza, ktorá sa v období puberty definitívne stráca. Nachádza sa za hrudnou kosťou, obopína priedušnicu. V detskom veku je však veľmi dôležitá, pretože je zdrojom imunitných buniek. V týmuse imunitné bunky postupne dozrievajú a „vyrábajú“ sa z nich skupiny tzv. imunokompetentých buniek, ktoré zodpovedajú napr. za tvorbu protilátok, či bunkovú imunity.
Tenké črevo
Až 80 % imunitne aktívnych buniek je v črevnej sliznici. Tu prichádza k interakcii medzi hostiteľom a baktériami, ktorá má za výsledok rozvoj obranných mechanizmov a schopnosti reakcie. Preto by sme mali držať tento životne dôležitý orgán v čistote a bezproblémovom trávení.
Pomôžu probiotiká
Probiotiká sú pre telo blahodarne pôsobiace živé mikroorganizmy, veľmi dôležité pre naše zdravie. Dieťa má pri narodení črevný trakt sterilný, mikroorganizmami sa osídľuje postupne už od pôrodu a prvého priloženia. V tráviacom trakte dospelého človeka sídli približne 500 druhov mikroorganizmov, spolu vážia okolo pol kilogramu a ich metabolická aktivita je porovnateľná s pečeňovou. Ich množstvo je 10x väčšie ako je počet všetkých buniek ľudského tela. Keďže telo si probiotické baktérie nedokáže vytvoriť, musíme mu ich dodávať. A to nielen vtedy, ak užívame antibiotiká. Probiotikum má efektívne chrániť črevnú sliznicu počas užívania antibiotika a znižovať tak negatívny dopad antibiotickej liečby. Bežne používané probiotické kmene (napr. Lactobacily a Bifidobaktérie) sú odolné len voči úzkej škále špecifických antibiotík. Preto by vám mal lekár s antibiotickou liečbou odporúčať konkrétne kmene probiotík odolné voči danému antibiotiku. „Osobne som zástancom užívania probiotík, a to nielen počas ochorenia, ale aj v čase, keď nepociťujeme žiadne príznaky choroby a v závislosti od veku dieťaťa, v rozmanitých formách, ako sú napr. kvapky, či dražé. U väčších detí nie je problém dopĺňať ich aj v prirodzenej forme – v jogurtoch obohatených o kmene probiotických baktérií. Ďalším zdrojom, bohatým na probiotické baktérie je bryndza,“ odporúča MUDr. Franiak.
Probiotiká pomáhajú preventívne:
- udržať imunitný systém v rovnováhe;
- tráviaci trakt ochrániť pred infekciami;
- povzbudzovať obranné mechanizmy;
- podávané súčasne s antibiotickou liečbou pomáhajú predchádzať dysmikróbii (narušené bakteriálne osídlenie čreva, kedy dochádza k prerastaniu nežiadúcej bakteriálnej flóry, čo spôsobí poruchu trávenie, hnačky či zápchu);
- klinicky potvrdená štúdia hovorí o pozitívnom vplyve pri ťažkých formách atopickej dermatitídy;
- pri preventívnom podávaní môžu zlepšiť alergickú rinitídu.
Pôsobia liečebne:
- skrátia trvanie akútnych hnačiek, vyvolaných najmä vírusmi;
- pomáhajú pri hnačkách po doužívaní antibiotík;
- pri nešpecifických črevných zápaloch, ako je napr. ulcerózna kolitída;
- probiotiká pomáhajú pri urogenitálnych infekciách, či infekciách respiračného systému;
- pri syndróme dráždivého čreva.
„Babičkine“ antibiotiká
Od nepamäti si ľudia pri rozmanitých ochoreniach pomáhali prírodnými prostriedkami – liečivými rastlinami. Najznámejším prírodným antibiotikom je cesnak. Okrem preukázateľného účinku na zníženie tlaku krvi dokáže spomaliť množenie baktérií, ale aj plesní.
TIP: Prepasírujte strúčik cesnaku na lyžičku, zalejte medom a prehltnite.
Odvar zo šalvie pomáha zahojiť zápal ústnej dutiny (napr. po stomatologickom ošetrení), kloktaním odvaru zase pomôžete zapálenému hrdlu.
Ďalším prírodným prostriedkom s protizápalovými účinkami je škorica. Navyše má vynikajúcu chuť.
O účinkoch propolisu netreba hovoriť. Snáď len pripomenúť, že zabraňuje rastu patologických baktérií a plesní. Môže sa používať vnútorne i lokálne. Ak trpíte nejakým druhom alergie, pred prvým užívaním sa poraďte so svojím alergológom.
Rastlina, ktorou vyburcujete svoj imunitný systém z letargie, je echinacea, pridávaná do rôznych výživových doplnkov. Čaj z tejto rastliny má príjemnú chuť a lahodnú vôňu.
Čajovník pôsobí dezinfekčne, ak pri prechladnutí nakvapkáte niekoľko kvapiek do aróma lampy, bude sa vám dýchať lepšie.
Môže vás zaujímať:
Kedy povedať antibiotikám nie?
Ako správne užívať antibiotiká?