Ako pomôcť malému dieťaťu v rozvoji jeho inteligencie?

Ako pomôcť malému dieťaťu v rozvoji jeho inteligencie?

9.1.2017 v kategórii Mama

Potreba zmysluplného sveta je jednou zo základných psychických potrieb, ktoré musia byť uspokojené v pravý čas a v pravej miere, ak sa má dieťa pozitívne vyvíjať.

Správny čas na výchovu a učenie

Na otázku, kedy je možné dieťa učiť a vychovávať, odpovedajú nezasvätení ľudia, že od doby, keď má dieťa aspoň trocha rozumu, kedy sa s ním dá komunikovať, niečo mu vysvetliť, ukázať, dokázať a ono je to schopné pochopiť.

Slávny Sigmund Freud a jeho nasledovníci však spoľahlivo dokázali, že každý z nás prijíma množstvo „výchovných“ podnetov úplne podvedome a dokonca tak hlboko, že sú celý život v nás hlboko zakorenené, bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Tak sa dospelo k úvahám o výchove v dojčenskom veku, potom v novorodeneckom a napokon až pri vnútromaternicovom  vývoji.  My sa dnes zameriame na „výchovu“ a „učenie“ počas prvého roka života.

Podnetné prostredie od útleho veku

Výskumy dokazujú, že deti, ktoré vyrastajú v tzv. „podnetnom prostredí“ od útleho veku, dokážu rozvíjať viac mozgových neurologických spojení dôležitých pre učenie než iné deti.

A teraz sa určite pýtate – a čo je to vlastne to „podnetné prostredie“? Nie je to nič komplikované, nič nákladné, ale vyžaduje si to vašu pozornosť a váš čas. Je to vlastne to, čo veľa dobrých rodičov robí inštinktívne a z lásky, netušiac, že práve budujú výborný základ pre ďalší rozvoj inteligencie dieťaťa.

Prečítajte si: Vývoj dieťaťa mesiac po mesiaci

Stálosť prostredia je nevyhnutná

Učenie má svoje podmienky a svoje zásady. Jedna z nich je, že situácie sa musia opakovať a vo veciach má byť poriadok, určitý rád a pravidelnosť. To znamená, že určité podmienky musia zachovávať i ľudia starajúci sa o dieťa.

Už malé dieťa pomerne bezpečne rozozná „svojich“ ľudí, najprv podľa vône, neskôr zrakom. Preto je dôležité, aby sa títo ľudia príliš nestriedali a nemenili. Malé dieťa vôbec netúži ani po cestovaní, má rado rovnaké vonkajšie prostredie.

Cíti sa bezpečne a spokojne, keď sa ráno zobudí v tej istej postieľke a tá istá osoba si ho nežne privinie k sebe a prihovorí sa mu. Položí ho do veľkej postele a takto dostane piť mliečko, bezpečne medzi otcom a mamou. 

Ak aj nemôžete zostať dlho s dieťaťom doma, obdobie minimálne do polroka je z tohto hľadiska mimoriadne dôležité a materská osoba jednoznačne nezastupiteľná.

Prečítajte si: Najkrajšia prehra v živote

Materská osoba

Zámerne som nenapísala mama, aj keď zvyčajne je to pre dieťa práve ona . Ale materskou osobou môže byť i otec (hlavne ten na materskej), babička, dedko, staršia sestra, jednoducho tá osoba, ktorá dieťaťu venuje najviac času, starostlivosti a hlavne citovej istoty.

V siedmom mesiaci sa u dieťaťa objavuje veľmi silný citový vzťah k materskej osobe, ktorý môže viesť v niektorých prípadoch i k odmietaniu ostatných ľudí. O mesiac neskôr dieťa pociťuje silný strach z cudzích ľudí, resp. ľudí, ktorých dlhší čas nevidelo. Stačí, že otec odíde na dva týždne na služobnú cestu  a dieťa má po príchode z neho strach.

Touto veľmi dôležitou vývojovou zmenou, i keď rôznej intenzity, prechádzajú všetky deti. Týmto správaním nadobúda dieťa citovú istotu a oporu, ktorá neskôr bude jeho základňou pre postupné osamostatňovanie sa.

Známy americký psychológ E. Erikson usúdil, že v poslednej štvrtine prvého roka života sa u dieťaťa vytvára zásadná a základná dôvera v ľudí. A z toho vyplýva i dôvera v seba samého. Preto, čím viac citovej istoty  a opory dieťa v rannom detstve dostane, tým je väčší predpoklad jeho samostatnosti a sebavedomia v dospelosti. V opačnom prípade hrozí, že dieťa nebude dôverovať sebe ani druhým a bude citovo nestále.

Z tohto hľadiska je mimoriadne dôležité vytvoriť stále, harmonické a citovo vrelé prostredie. Je to predpoklad nielen na učenie, ale aj na základy budúcich citových vzťahov.

Psychológovia upozorňujú na to, že rozvod rodičov v prvom roku života má na dieťa oveľa negatívnejší vplyv ako sa doteraz predpokladalo. Takisto citovo nestála, hysterická alebo depresívna matka, ktorá v jednej chvíli ide dieťa „udusiť“ od samej lásky a v ďalšej naňho nakričí, pôsobí na dieťa veľmi negatívne.

Prečítajte si: Pevný režim vs. prispôsobenie sa bábätku - ktorá voľba je lepšia?

Dieťaťu treba odpovedať na všetky jeho podnety  

Od prvého dňa narodenia dieťaťa je veľmi dôležité, aby dostalo citlivú, zodpovednú a láskyplnú starostlivosť, aby rodič dokázal interaktívne reagovať a patrične odpovedať na jeho podnety. 

Alebo jednoducho povedané, keď dieťa plače, aby okamžite reagoval – je hladné, smädné, unavené, má mokrú plienku? Alebo chce „iba“ popestovať? Nebojte sa popestovať malé dieťa, kedykoľvek o to zažiada.

Rady „odborníkov“, že dieťa treba nechať vyplakať, že ho takto zbytočne rozmaznáte, sú už dávnou minulosťou. Dnes psychológovia tvrdia, že dieťa do šiestich mesiacov nemôžte ani častým pestovaním, ani ničím iným, čím mu prejavujete svoju rodičovskú lásku, rozmaznať. 

Po šiestich mesiacoch veku dieťaťa môžete začať veľmi postupne s učením, aby vedelo chvíľku na vašu pozornosť počkať, samozrejme, primerane veku a chápaniu dieťaťa.

Včasná interakcia dieťaťa a rodičov je veľmi cenným výchovným prostriedkom. Začína tu prebiehať výmena podnetov medzi dieťaťom a rodičmi, výmena akcie a reakcie, základy vzájomného porozumenia a spolužitia.

Venujte dieťatku pozornosť a čas

Výskumy jednoznačne poukazujú, že len v bdelom stave sa môžu rozvíjať schopnosti sociálnej komunikácie a učenie. S postupným vývojom bdelosti sa schopnosti dieťaťa rýchlo obohacujú, zvyšuje sa fyzická pohyblivosť, pribúdajú hlasové prejavy.

Často sa stretávam s prístupom mladých mamičiek, ktoré sú nešťastné z toho, že malé dieťa je veľkú časť dňa „hore“ a nespí celý deň ako susedkin Miško. Je nakŕmené, prebalené, tak prečo plače? Často „iba“ preto, že vyžaduje pozornosť rodiča, jednoducho sa nudí. A tým, že prídete na to, ako ho zabaviť a zaujať, urobíte veľmi veľa pre vašu spoločnú citovú väzbu, ako i pre rozvoj jeho inteligencie.

Prečítajte si: Nespokojné bábätko

Aktívne dieťa nie je negatívum, naopak, je to plus, samozrejme, pokiaľ je čas spánku pre dieťa  dostačujúci.  Psychológovia zistili výrazný rozdiel v inteligencii dieťaťa „bdelého“ a dieťaťa „spavého“. Dôrazne však upozorňujeme, že nemá zmysel a naopak je veľmi nesprávne nútiť dieťa k bdelosti a pozornosti, keď chce spať. Nemajte obavy, keď bude častejšie a dlhšie hore a vy si preň nájdete veľa času, rozdiel určite dobehnete!

Dieťa je osobnosť

Pozerajte sa na vaše dieťa odmalička ako na jedinečnú malú osobnosť. Majte na pamäti, že dieťa je individualita, a nie vývojový automat alebo učebnicová schéma!

Prispôsobte stimuláciu jeho povahe a temperamentu. Napríklad pokojnejšie a flegmatickejšie dieťa bude spokojné s pomalou hrou s jednou hračkou trvajúcou dlhšiu dobu, a naopak, živé, aktívne dieťa takáto hra neuspokojí, vyžaduje temperamentnú hru s viacerými podnetmi a častú zmenu situácií.

Rovnako, každé dieťa má počas dňa obdobia aktívne a obdobia útlmové a v súlade s tým mu bude vyhovovať veselá, bláznivá hra alebo tichá, pokojná hra či čítanie. Ak budete svoje dieťa pozorne sledovať, dokážete mu porozumieť.

Rozprávajte sa s dieťatkom neustále

Často sa s vaším dieťaťom rozprávajte, už od narodenia. Veľa novorodencov hlas matky alebo otca upokojuje. Hovorte často o tom, čo práve s dieťaťom robíte („Teraz ťa pomaly položím do vaničky a budeš sa kúpať.“), dávajte mu jednoduché otázky („Kde je lopta?“). 

Prečítajte si: Chcete u bábätka podporiť rozvoj reči? Rozprávajte sa s ním!

Už malé dieťa „rozpráva“, používa na to očný kontakt, plač, smiech alebo spokojné mrnkanie, reč tela, to všetko sú signály, ktoré si pozorný rodič všíma a reaguje na ne.

Tým, že stojíte nad postieľkou a robíte na dieťa rôzne grimasy, rôzne to „ťuťuťu“, nežne sa mu prihovárate a nahlas komentujete jeho prejavy, máte z toho nielen radosť, ale dieťa veľký úžitok. V prvom polroku sa totiž stimuláciou sluchového aparátu vytvára základ pre budúci rozvoj reči.

Ak má takýchto podnetov dieťaťa nedostatok (sluchovo postihnuté deti, deti v ústavnej starostlivosti), dochádza k výraznému oneskorovaniu vo vývoji reči, resp. až k zastaveniu vývoja.

A v tom je práve ten dômysel a vtip prírody, že vybavila nás dospelých akýmisi mechanizmami, ktoré robíme automaticky, pre vlastné potešenie a neuvedomele tak reagujeme na vývojové potreby dieťaťa dávno predtým, ako sa vôbec ohlási určitá psychická funkcia, ktorá z týchto potrieb vyrastá. 

Vedeli ste, že len jeden človek z tisíc (bez ohľadu na či je to muž, žena, starý alebo mladý človek) dokáže na úsmev dieťaťa neodpovedať úsmevom

Rozvíjanie zmyslov dieťaťa

Ešte predtým, ako bude dieťa liezť a chodiť, pomôžte mu priblížiť svet okolo neho. Dovoľte mu dotknúť sa, podržať alebo ochutnať veci,  ktoré sú v jeho blízkosti alebo o ktoré prejaví záujem. Dovoľte mu, aby spoznávalo a objavovalo vlastnosti rôznych predmetov (rôzne tvary, farby, materiál, vôňu, chuť) a aby tak mohlo vidieť svet z iného pohľadu.

Keď bude dieťa pohyblivé, upravte nejaký priestor v dome (čím ho bude viac, tým lepšie) tak, aby ste v ňom dieťa mohli nechať voľne pohybovať a objavovať. Aj keď sloboda objavovania pre vaše dieťa bude mať negatívny vplyv na poriadok v domácnosti, stojí to za to!

Dieťatko ocení opakovanie

Každý rodič vie, že dieťa má rado ustavičné opakovanie –  tisíckrát s ním hráte Varila myšička kašičku. A keď po dvadsiatom čítaní rozprávky o Snehulienke a trpaslíkoch v jeden deň, mu chcete prečítať i čosi iné, spustí hysterický plač a dožaduje sa svojich trpaslíkov.

Možno sa vám niekedy zdá, že to už asi nie je normálne, ale nemusíte mať strach. Malé dieťa naozaj obľubuje opakovanie tých istých vecí. Pravidelný režim dňa, opakujúci sa rituál  pred spaním v ňom vytárajú pocit istoty a bezpečia, rovnako ako obľúbená hra alebo rozprávka.

Navyše, je to dobré z hľadiska rozvoja jeho inteligencie. Keď sú synaptické neurologické spojenia opakovane aktivované tou istou stimuláciou, stanú sa imúnnymi od  zmiznutia počas „vypúšťacieho“ procesu mozgu, inými slovami, vytvoria sa permanentné spojenia, ktoré uľahčujú dieťaťu učenie.

Prečítajte si: Chcete u bábätka podporiť rozvoj reči? Rozprávajte sa s ním!

Takže, milí rodičia, nezúfajte, keď sa s dieťaťom tisíci raz hráte tú istú hru, naopak, robte to, čo chce vaše dieťa znovu a znovu. Tým však nechceme povedať, že nemáte dieťaťu rozširovať obzor novými hrami alebo novými knižkami, ale rozhodne nie vtedy, keď novú knihu o Popoluške odstrkáva a trvá na tej svojej. Keď  bude mať chuť pozrieť si novú knižku, urobí to, a možno potom budete čítať práve tú Popolušku znovu a znovu.
Jeho inštinkty neomylne vedia, čo je pre neho najlepšie.

Buďte v jeho blízkosti, keď sa hrá

Už malé dieťa sa dokáže niekedy na chvíľu zahrať samo a tento čas postupne rastie. Napriek tomu, prisadnite niekedy  k nim, aj keď sa hrá samo. Deti vždy privítajú, keď si rodič sadne k nm na zem a oni sa hrajú v jeho blízkosti. Nemusíte, ale môžete sa zapojiť do hry. Malé dieťa to nikdy neodmietne. Oveľa dôležitejšie ako čas, ktorý rodič s dieťaťom strávi, je jeho kvalita.    

Nechcite od dieťaťa priveľa

Deti sa učia najlepšie, keď množstvo a druh stimulácie vystihne jeho temperament, úroveň vývoja a záujmy alebo preferencie a náladu.
Preto majte na pamäti:

Učenie má byť pre dieťa hrou, nie povinnosťou.

  • Učenie má prebiehať v krátkych a zábavných lekciách.
  • Robte s dieťaťom iba to, čo ho baví, o čo má záujem  a z čoho má radosť.
  • Učením rozumieme stimuláciu zmyslov a tvorivosti  dieťaťa, a nie napr. skoré mechanické učenie čítania (to nemá veľký efekt na rozvoj inteligencie).
  • Priveľké očakávania vedú k stresu a nervozite, čo má negatívny vplyv na učenie

Keď dieťa prestane učenie zaujímať, dá vám to patrične najavo:

  • bude nepozorné
  • pozerá sa vôkol seba a hľadá inú vec na hranie
  • dáva si ruku alebo prsty pred tvár
  • zatvára oči
  • otočí sa alebo zaspáva

Vtedy treba hru ukončiť.

Komentáre