Psoriáza alebo keď sa kožné bunky zbláznia

Psoriáza alebo keď sa kožné bunky zbláznia

22.9.2016 v kategórii Infošky, autor Andrea Mániková

Psoriáza len výnimočne ohrozuje život, zasahuje však do kvality života, najmä pre nepekné červené ložiská, z ktorých sa olupuje koža po malých kúskoch. Hoci to počas leta môže byť lepšie, psoriáza skutočne na pohľad vyzerá, akoby išlo o nejakú infekčnú chorobu. Väčšina psoriatikov to psychicky zle znáša, pretože je im nepríjemné každému vysvetľovať, že sa nemusia báť, že toto ochorenie nemôže nikto „chytiť“.

Lupienka či psoriáza?

Lupienka – kožné ochorenie, známe i pod lekárskym názvom psoriáza. Na pohľad človeka postihnutého psoriázou spoznáte podľa typických červených ložísk na koži. Ložiská sú ostro ohraničené, svrbiace a pokryté striebristo-bielymi šupinami. Typickými klinickými prejavmi sú: škriabanie kože a pupienkov s následným olupovaním a tzv. bodkovým krvácaním. Za tieto zmeny sú zodpovedné poruchy bunkovej imunity, ktoré vyvolávajú prejavy ochorenia špeciálne priamo na koži. Lupienka je taká špecifická, že sa nemusí prejaviť len priamo na koži, ale môže postihnúť aj kĺby, sliznice či nechty. Dokonca existuje lupienka, ktorá napodobňuje vyrážky typické pre niektoré infekčné ochorenia. Takejto lupienke hovoríme akútna alebo exudatívna. 
Podľa jednotlivých príznakov psoriázu zjednodušene môžeme rozdeliť do troch skupín:
         1.) psoriasis vulgaris (jednoduchá forma lupienky), 
         2.) psoriasis pustulosa, ktorá je spojená s pustulami, 
         3.) psoriasis arthritis, zápalové postihnutie kĺbov 
Pacient môže trpieť i kombináciou rôznych foriem psoriázy alebo ich prekonávať postupne v rôznych etapách svojho života.
Lupienka nie je infekčné ochorenie, takže pacient postihnutý touto chorobou ju nemôže šíriť na svoje okolie, ale práve pre jej neestetické prejavy na koži si mnohokrát okolie myslí opak a človeku postihnutému lupienkou sa vyhýba na kilometre.

Pobláznené bunky pokožky

Za normálnych podmienok sa pokožka obnovuje v 3 až 4-týždňových intervaloch. Toľko času potrebujú nové bunky na to, aby sa dostali z hlbších vrstiev kože na povrch. Lupienka však spôsobí, že sa bunky dostanú na povrch už po troch dňoch. Vyzerá to, akoby sa proces obnovy pokožky zbláznil. Na povrchu kože sa objavujú červené svrbiace vypukliny, tzv. ložiská. Tie vzápätí odumierajú, ale keďže ich je obrovské množstvo, zostávajú po nich biele miesta, z ktorých húfne odpadávajú mŕtve bunky. Počas života stratíme približne 18 kg odumretej kože.

Výskyt psoriázy

Lupienkou trpí viac ľudí so svetlou kožou. Psoriáza, alebo ak chcete lupienka, postihuje približne 2 – 4 percentá populácie našej zemepisnej šírky, ale napríklad v severských štátoch je toto percento oveľa vyššie a, naopak, v stredomorských oblastiach je jej výskyt najnižší. „Zaujímavé je, že USA udávajú u afroamerického obyvateľstva výskyt lupienky 3 až 4-násobne nižší ako u inej populácie. Najčastejšie sa ochorenie vyskytuje medzi pätnástym až päťdesiatym rokom, no nevyhýba sa ani mladším, ale ani starším ľuďom. Môže ju dostať ktokoľvek a v akomkoľvek veku života, vo väčšej miere sa však vyskytuje pri pozitívnej rodinnej anamnéze, čo znamená, že ak sa už v rodine psoriáza vyskytla, je oveľa väčšia pravdepodobnosť na prepuknutie ochorenia ako v rodine, kde sa nevyskytla vôbec. Zaujímavé je, že ak psoriáza postihne človeka vo vyššom veku, spravidla je jej prejav na koži miernejší, ale o to viac postihuje kĺby a nechty. Ak sa prejaví v mladšom veku, z hľadiska prognózy je liečba oveľa zložitejšia. Ženy i mužov psoriáza postihuje v porovnateľnej miere rovnako,“ tvrdí primárka MUDr. Hana Zelenková z dermatovenerologického oddelenia sanatórneho typu (DOST) vo Svidníku.

Psoriáza je multifaktoriálne ochorenie

Je to ochorenie, ktoré sa jednoznačne nededí, aj keď sa na jej vzniku genetické faktory podieľajú tiež, no spúšťačom ochorenia môžu byť i tzv. rizikové faktory, ako sú infekčné ochorenia, stres, tehotenstvo, ba dokonca i užívanie niektorých liekov. U detí môže byť spúšťacím mechanizmom obyčajná streptokoková infekcia. K vnútorne provokujúcim faktorom patria nielen metabolické ochorenia, ale i fajčenie a pitie alkoholu! Medzi vonkajšie faktory, ktoré môžu vyprovokovať spustenie ochorenia, patrí i sezónna zmena počasia či trenie oblečenia o kožu.
Prvé prejavy psoriázy a jej opakované epizódy môžu mať súvis s psychologickou traumou, ktorú spôsobili silné emócie, napr. úmrtie, kríza vo vzťahu, alebo s telesnými zraneniami ako je nehoda či operácia.
Psoriáza nie je novodobé ochorenie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jej prejavy popísal už pred viac ako 2 000 rokmi známy grécky lekár Hippokrates. Odtiaľ pochádza i pomenovanie psoriáza (z gréckeho slova „psora“), čo v preklade znamená „svrbenie“ alebo „škriabanie“. Ako samostatné ochorenie však bola psoriáza detailnejšie popísaná až v prvej polovici 19. storočia. V súčasnosti sa ochoreniu venuje veľmi veľká pozornosť, najmä na to ako, kedy a za akých okolností vzniká, čo ju nielen spôsobuje, ale aj zhoršuje.

Psoriáza sa nevyhýba ani dojčatám

Lekári presne nevedia, prečo psoriáza vzniká. Ako sme už vyššie spomenuli, určitý podiel má aj dedičnosť, ale podnetov je oveľa viac. „V ambulancii sa ma budúce mamičky trpiace lupienkou často pýtajú, aká veľká je šanca na zdedenie ochorenia u ich potomka. Ja im môžem poskytnúť len štatistické údaje: Ak psoriázou trpia obaja rodičia, ich dieťa má až 70 ℅ šancu, že toto ochorenie zdedí, pri jednom rodičovi je to približne 11 ℅, u jednovaječných dvojčiat je pravdepodobnosť výskytu až 80 ℅, u dvojvaječných však je oveľa nižšia, len okolo 20 ℅,“ hovorí MUDr. Hana Zelenková zo sanatória DOST vo Svidníku. 
Podľa slov prof. Jany Hercogovej, MD, lekárky dermatologickej kliniky na pražskej Bulovke, môže psoriáza postihnúť aj dojčatá. „Psoriáza naozaj postihuje malé deti, sú známe prípady, kedy aj v takom útlom veku išlo o psoriázu, hoci sa presná diagnóza potvrdila až neskôr. V tomto období života je veľký problém s jednoznačným určením diagnózy. Jediné 100-percentné vyšetrenie poskytuje biopsia kože, čo však znamená chirurgické odobratie vzorky kože a následné posúdenie pod mikroskopom. Práve pre tieto dôvody sa u dojčiat nerealizuje. V tomto veku sa však  psoriáza často zamieňa s atopickým ekzémom či dermatitídou. Aj na to sa nájde logické zdôvodnenie, pretože príznaky aj liečba sú si veľmi podobné. Práve pre podobnosť liečby atopického ekzému a psoriázy sa uprednostňuje vyčkávacia taktika a presná diagnóza sa stanovuje až v neskoršom veku. Bohužiaľ iná metóda, ani formou krvných testov, pre diagnostiku lupienky nie je vhodná. Jediné, čo presvedčivo dokazuje, samozrejme, okrem jasných klinických príznakov, ako je napr. škriabanie, je biopsia.“

Liečba – tvrdý oriešok 

Ani jeden pacient s lupienkou nie je rovnaký a preto aj liečba musí byť presne ušitá na mieru každému zvlášť. Potrebné je zistiť presný druh a rozsah postihnutia, pretože nielen druh lupienky, ale aj konkrétne miesto (ložisko) zásadne ovplyvňuje liečbu.
„K liečbe je naozaj potrebné pristupovať zodpovedne,“ tvrdí primárka MUDr. Hana Zelenková. „Nie je jednoduchá a je prísne individuálna. Spočíva najmä v aplikácii mastí, krémov, zvlhčujúcich mliek až po kúpele so zvlhčujúcimi a upokojujúcimi prísadami. Odvíja sa od jednotlivých klinických prejavov a štádia, v ktorom sa ochorenie nachádza. Pri liečbe príznakov psoriázy má veľký význam najmä zvlhčovanie a zmäkčovanie pokožky. Ochorenie totiž nadmerne vysúša pokožku, čo následne spôsobuje intenzívnejšiu tvorbu šupiniek a úporné svrbenie. Zmäkčujúce prostriedky pomáhajú udržiavať vlhkosť pokožky. Pacienti môžu používať rôzne oleje, rastlinné tuky alebo vazelínu a aplikovať ich najlepšie hneď po kúpeli, keď je pokožka ešte mokrá. Odporúčajú sa aj prípravky s obsahom mentolu či gáfru, ktoré zmierňujú svrbenie. Najnovšie výskumy na dobrovoľníkoch (ľudí postihnutých psoriázou) v liečbe psoriázy poukázali na vynikajúce výsledky pri aplikácii mliek či krémov s vyšším obsahom ovocných kyselín. Zatiaľ sa však tieto prípravky nedostali medzi kategóriu liečiv, ale patria medzi kozmetické prípravky. Psoriatikom tak však svitla nová nádej,“ hovorí MUDr. Zelenková.

Pyramída liečby 

1.) Spravidla sa vždy začína s lokálnymi prostriedkami, sú to prípravky liečiace a premasťujúce pokožku (krémy či masti, ktoré sa aplikujú priamo na postihnuté miesto). Lokálne prostriedky stačia na liečbu ľahšieho stupňa ochorenia.
2.) Ak sa stav nezlepší, pristupuje sa k systémovým liekom, medzi ktoré sa zaraďuje aj vitamín D a vitamín A, v kombinácii s liečivami ovplyvňujúcimi celý imunitný systém, cytostatiká nevynímajúc.
3.) Pri ťažkých a najťažších stupňoch ochorenia sa kombinujú lokálne i systémové lieky s fototerapiou.
„Každý liečebný postup má nielen svoje výhody, ale i nevýhody,“ tvrdí prof. MUDr. Jana Hercogová. „Napríklad liečba fototerapiou – napriek tomu, že má preukázateľne pozitívny vplyv na ústup psoriatických ložísk, môže nadmerným používaním spôsobiť rakovinu kože. 
Pri slnení sa totiž nesmú ložiská ochorenia krémovať, čo však nemá dobrý vplyv na zvyšok pokožky. Preto našim pacientom odporúčame, aby na prípravky na opaľovanie s dostatočným ochranným faktorom nezabúdali a vynechali len miesta s ložiskami psoriázy. Čo sa týka lokálnych prostriedkov používaných pri liečbe psoriázy, najmä pokiaľ je rozšírená po celom tele, sú nepostačujúce. Systémové lieky zasa majú okrem žiaducich účinkov i účinky vedľajšie.“ 

Psoriáza a diéta 

Niektorí lekári odporúčajú svojim pacientom dodržiavanie diéty, iní zasa naopak. Ani ich názory teda nie sú jednotné... „Diéta má určité opodstatnenie, pozorujeme to priamo v praxi na našich pacientoch. U niektorých dokáže vhodná diéta potlačiť prejavy choroby, u iných dokonca po nasadení úplne najprísnejšej diéty vymizne úplne, ale ani to nie je pravidlo. Pravdaže, diétu v zmysle nič nejesť a piť len vodu nemôžem v žiadnom prípade odporúčať, sú to extrémy nehodiace sa pre bežný život!“ hodnotí prof. MUDr. Hercogová z pražskej Bulovky.
Čo teda môže psoriatik jesť a čomu sa naopak vyhnúť? „Podľa mňa existuje rozumná väzba medzi diétou a prejavmi lupienky, a to práve cez pridružené ochorenia. Dnes už vieme, že lupienka sa združuje s metabolickým syndrómom, čiže pacient má navyše ochorenia, ako je cukrovka, vyššia hladina tukov v krvi či vysoký krvný tlak... V takom prípade musí dodržiavať vhodnú diétu. Vo všeobecnosti by však pacienti s lupienkou mali jesť zdravo a vylúčiť alebo aspoň dostatočne obmedziť potraviny bohaté na tuky a cukry. 

Psychologický aspekt psoriázy

Ako chronické ochorenie psoriáza výrazne ovplyvňuje kvalitu života pacientov. No neodráža sa len na ich zdraví, ale u mnohých i na psychike. Hoci nie je nákazlivá, postihnutí sa často cítia „odstrčení na okraj spoločnosti“ kvôli nepekne vyzerajúcim kožným zmenám. Psoriáza je ochorenie staré takmer ako ľudstvo samo. V minulosti bola často zamieňaná so svrabom, ktorý spôsobujú roztoče. V horších prípadoch boli ľudia upaľovaní na hranici len preto, že ich ochorenie bolo zamieňané s obávanou leprou... 
Ak psoriáza prepukne, sprevádza už človeka po celý život. Typické sú pre ňu tzv. exacerbácie, čiže vzplanutia choroby a následné stavy relatívneho ústupu. Preto následky ochorenia na zdraví človeka nemožno podceňovať. Nápadné zmeny na koži, ale i na nechtoch, kde je typické poklesnutie nechtovej platničky, tzv. bodkované nechty so žltohnedým olupovaním nechtovej platničky, či červená šupinatá pokožka sa nedajú prehliadnuť. Neznalosť okolia, o aké ochorenie ide, často spôsobuje vyhýbanie sa kontaktu chorého s cudzími ľuďmi. Práve preto, aby nemusel vysvetľovať a vnímať okolie, ktoré môže na človeka trpiaceho psoriázou pozerať s istou dávkou odporu, dobrovoľne sa vyhýba akémukoľvek kontaktu so svetom. Tak sa títo ľudia dostávajú do bludného kruhu, do celkovej izolácie. Prestávajú navštevovať kultúrne i spoločenské podujatia a plavárne sú pre väčšinu z nich tabu. Nakoľko ide o chronické ochorenie s kozmeticky nepriaznivými prejavmi, častokrát vedie k zníženiu sebavedomia, nabúraniu duševnej pohody a niekedy až k depresii. V týchto prípadoch je potrebná psychologická či psychiatrická starostlivosť.
TIP: Po športovaní nezabúdajte na dostatočnú hygienu, dôsledná hygiena je prevenciou vzniku psoriázy. Spotené telo zbavte potu dôkladným osprchovaním a noste oblečenie výlučne z bavlny, v ktorom môže pokožka dýchať. Vyhýbajte sa syntetickým materiálom!
Zhrnutie:
  • lekári nepoznajú príčiny vzniku psoriázy;
  • ochorenie má individuálny charakter, môže mať odlišné prejavy u každého človeka;
  • vyvíja sa v cykloch, k zhoršeniu zvyčajne dochádza v zimnom období (preto sa psoriatici tešia na leto, lebo so zvýšením slnečného žiarenia ložiská zvyknú ustupovať a stav pacienta sa zlepší);                      
  • niekedy príznaky ustúpia i na niekoľko mesiacov alebo rokov;
  • s vekom sa ochorenie zmierňuje alebo naopak zhoršuje.

Komentáre