Všetko o mlieku

Miroslava Miková | 26. október 2010

Aké sú hlavné zložky mlieka, v čom je prospešné a kedy naopak môže spôsobovať problémy, sa dočítate v našom článku.

Detská fantázia nepozná hranice. Pred pár dňami som čakala pred mliekomatom. Predo mnou stála mladá mamička s malým chlapčekom. A zrazu malý nezbedník pribehne ku mne, šibalsky sa usmieva a kričí: „Vieš o tom, že v tom domčeku býva kravička a ona nám dáva do fľašiek mliečko? A ja ho veľmi ľúbim!“ Samozrejme, že dieťatku som pritakala a ono o pár minút s blaženým výrazom na tvári cupitalo vedľa mamy s fľašou mlieka v náručí.

Určite sa často stretávate s podobnými situáciami a ste nútení lámať si hlavu nad zvedavými otázkami vašich ratolestí. Pozrime sa však na mlieko trošku obsiahlejšie. Mlieko je biela tekutina, ktorú produkujú mliečne žľazy cicavcov. Táto známa poučka sa vzťahuje aj na človeka, ktorý môže konzumovať mlieko všetkých ostatných cicavcov zo živočíšnej ríše. Azda najbližšie je človeku kravské mlieko. Mlieko je zdrojom mnohých užitočných látok, vitamínov a minerálov. Na druhej strane sa čoraz viac hovorí o neznášanlivosti laktózy, teda mliečneho cukru. Poďme však poporiadku. Aké sú teda hlavné zložky mlieka?

Prvou z nich sú mliečne bielkoviny. Bielkoviny všeobecne sú hlavnou zložkou svalov, krvi, vnútorných orgánov a pokožky. Nevyhnutnosťou je prijímať tieto látky denne, pretože organizmus si z nich nedokáže vytvoriť zásoby. Mlieko obsahuje 18 esenciálnych aminokyselín, čo je naozaj unikátne množstvo. A čo je úžasné, naše telo ich dokáže takmer stopercentne využiť. V súvislosti s mliečnymi bielkovinami sa často hovorí o alergiách na kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktoalbumín. Alergia spôsobuje tráviace ťažkosti, problémy s dýchacími cestami alebo ekzémy. Najčastejšie sa alergia prejavuje u malých detí, avšak ide len o prechodnú záležitosť a neskôr možno mlieko bez problémov konzumovať. Dôležité je rozlišovať pojmy alergia na mlieko (spôsobujú ju už spomínané látky kazeín, beta-laktoglobulín, alfa-laktoalbumín) a potravinová intolerancia (u mlieka to je najčastejšie intolerancia laktózy spôsobená nedostatkom tráviacich enzýmov laktázy).

Množstvo tuku v mlieku je rôzne a ovplyvňuje ho viacero faktorov. Mliečny tuk obsahuje 140 mastných kyselín s obsahom vitamínov A, D, E a K. Mlieko disponuje nasýtenými mastnými kyselinami, ktoré človeku slúžia ako rezerva. Vo vysokých dávkach sú nebezpečné, pretože zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Spomeňme si aspoň niektoré z nich.

Veľký podiel v bielej tekutine majú kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, myristová, palmová, laurová a stearová. Z nenasýtených mastných kyselín stoja za zmienku kyseliny linolová a linolénová. Majú vplyv na rast organizmu, správne fungovanie nervových a pohlavných orgánov, zdravú pokožku, vlasy a nechty.

Ďalšou dôležitou súčasťou moku bielej farby je mliečny cukor čiže laktóza. A práve mliečny cukor je predmetom mnohých odborných i laických diskusií. Všeobecne laktózu zaraďujeme do kategórie disacharidov, ktoré predstavujú uhľohydráty tvorené dvomi molekulami monosacharidov. Laktóza teda vznikla spojením monosacharidov glukózy a galaktózy. Telo človeka môžeme prirovnať k motoru, ktorý poháňa glukóza. Pri poklese jej hladiny v krvi dochádza k pocitom nevoľnosti, hladu, slabosti či strate vedomia. Vyčerpaniu zásob glukózy odborne hovoríme hypoglykémia. Galaktóza je regulátorom telesnej teploty a pohybu čriev a formuje nervové tkanivá.

Kladiete si otázku, prečo je laktóza v súčasnosti považovaná za nebezpečnú? Odborníci zistili, že nie každý človek má dostatok enzýmu menom laktáza, ktorý je nevyhnutný pre normálne trávenie laktózy. Intolerancia mliečneho cukru sa prejavuje kolikou, plynatosťou či pocitmi plnosti v oblasti brucha. Obzvlášť nebezpečná je laktóza pre deti do troch rokov. Preto sa väčšina odborníkov zhoduje, že kravské mlieko by sa deťom do veku troch rokov nemalo podávať vôbec. My dospelí máme pri intolerancii laktózy na výber. Môžeme sa pokúsiť nájsť určitú hranicu znášanlivosti, to znamená jesť iba určité množstvá alebo druhy mliečnych výrobkov. Všetko závisí od stupňa intolerancie laktózy, ktorý môže byť u každého človeka iný. Pokiaľ sa mlieka a mliečnych výrobkov nemienite vzdať, problém možno riešiť dodávaním laktázy umelou formou, teda prostredníctvom prípravkov, ktoré dostať v lekárni. Dokonca existuje možnosť vyrobiť si bezlaktózové mlieko priamo v pohodlí domova. 

Okrem základných látok mlieko a mliečne výrobky obsahujú vápnik. Vápnik je najrozšírenejším minerálnym prvkom v organizme človeka. Zaujímavosťou je, že telo dospelého človeka obsahuje asi 1 – 1,5kg vápnika. Z toho 99 percent je zastúpených v kostiach a zuboch, 1 percento v krvi a ostatných orgánoch. Vápnik má zásluhu na udržovaní rytmu srdca, normálnej zrážanlivosti krvi a neutralizuje jej kyslosť. Vedeckými štúdiami je dokázané, že mlieko obsahuje okrem vápnika ďalších 13 minerálnych látok (napríklad fosfor, draslík, horčík) a stopových prvkov (železo, meď, zinok, fluór, mangán a iné). Mlieko resp. mliečny tuk obsahuje vitamíny rozpustné v tukoch A, D, E a K. Pričom výskyt „Déčka“ závisí od pobytu kráv na slnku.

Mlieko vo forme s akou sa bežne stretávame je produktom mliekarenského priemyslu. Základným výstupom mliekarní je konzumné mlieko. Ide o upravené kravské mlieko, ktoré obsahuje už spomínané nutričné hodnoty. Jednotlivé druhy sa odlišujú množstvom tuku a spôsobom tepelného ošetrenia. Kysnutím mlieka acidofilnými baktériami sa vyrába čoraz viac populárnejšie acidofilné mlieko. Jogurty a jogurtové nápoje vznikajú z pasterizovaného mlieka pomocou kvasenia čistej mliekarenskej jogurtovej kultúry. Domovom kefíru je Kaukaz a pripravuje sa z kefírového zákvasu. Pri odstreďovaní mlieka vzniká smotana, z ktorej sa vyrába maslo. Pri výrobe masla zasa vzniká vedľajší produkt a tým je cmar. Srvátka vzniká ako vedľajší výstup pri výrobe syrov. Do skupiny nezrejúcich syrov patrí tvaroh, ktorý je tiež významným a zdravým produktom mliekarenstva. Bryndza sa získava z ovčieho mlieka alebo je zmesou ovčieho a kravského mlieka. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na široké spektrum syrov v zastúpení od parených, tvrdých, plesňových po srvátkové, tavené či ovčie, kozie a byvolie.

Najväčšie množstvá mlieka sa skonzumujú v Európe, USA a Kanade. Nedostatočným prísunom mlieka ochudobňujeme organizmus o životne dôležité látky, vitamíny a minerály. Na druhej strane môže byť mlieko veľmi nebezpečné, pokiaľ naše telo nedokáže dôkladne spracovať mliečny cukor z dôvodu nedostatku laktázy. Neustále však prebieha množstvo výskumov a možno nebude trvať dlho a o mlieku či jeho zložkách sa dozvieme opäť nové skutočnosti.

Na záver niekoľko tipov, ktoré vám určite neublížia:

Mliečno-medový kúpeľ pre jemnú pokožku
Stačí rozpustiť 8 lyžíc medu v 2 litroch horúceho mlieka a naliať do vane s vodou. Odporúčaný čas kúpeľa je 20 minút.

Mliečno-vajíčková maska pre lesk vlasov
2 vajíčka rozšľaháme v 1/2 pohára mlieka, nanesieme na vlasy a necháme pôsobiť 10 minút. Opláchneme.

Jogurtová maska na tvár s uhorkou na suchú pleť
Najprv rozmixujeme jednu menšiu uhorku, pridáme 2 lyžice kvalitného bieleho jogurtu, zamiešame a nanesieme na pleť. Po 20 minútach opláchneme.

Zdroj:
www.mlieko.sk
www.objavmlieko.sk

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: