Umenie povedať deťom NIE
Keď dieťaťu občas poviete jasné „nie“ a prejavíte tým tak svoju rozhodnosť, neznamená to ešte, že potláčate jeho osobnosť, ani to, že z neho vychováte nešťastné dieťa.
Ako hovoriť „nie“?
Tak, ako rozhodne vyslovené „nie“ prináša deťom istotu, príliš veľa zákazov ho zasa paralyzuje a dieťa sa začne správať agresívne. Vôbec totiž nejde o to, aby sme dieťaťu zakazovali všetko, čo nám napadne a vyžadovali od neho slepú a okamžitú poslušnosť. Ak majú zákazy účinkovať, musíte nimi šetriť a správne ich dávkovať. Dobrý zákaz je rozumný a zmysluplný zákaz, taký, ktorý vaše dieťa rešpektuje a je primeraný jeho veku. Dieťaťu musíte tiež vysvetliť jeho zmysel. Ako inak by ho mohlo pochopiť? Niekedy má mať podobu zákazu, niekedy požiadavky a inokedy je možné povedať len „Tak to už stačí!“ a ukončiť to, čo už trvalo príliš dlho. Každé „nie“ totiž musí byť aj trpezlivé a chápavé.
Prečo je ťažké hovoriť „nie“?
- Deti majú bezprostredné kúzlo, dokážu vás úplne odzbrojiť. Ako by ste sa na ne mohli hnevať? Ako by ste mohli byť takými zlými a krutými rodičmi, keď to vaše dieťa rozplače a jeho úsmev je taký sladký?
- Rodičia, ktorí v detstve trpeli príliš autoritatívnym štýlom výchovy, sa domnievajú, že lepšie bude previniť sa prehnanou benevolenciou, než podrobiť dieťa tomu, čo oni sami dodnes cítia ako zranenie.
- Rodičia nemajú dostatok času, aby dieťaťu stanovili alebo vysvetlili svoje pravidlá. Nie je predsa vôbec jasné, či sú to rovnaké pravidlá, aké platia v materskej škole, alebo aké mu stanovila opatrovateľka. Títo rodičia sa domnievajú, že to málo času, ktoré môžu stráviť s dieťaťom spoločne, sa nemá venovať výchove a dohadom, ale sa má využiť tak, aby sa každý cítil spokojne.
- Ako majú rodičia zostať pokojní po celodennej práci a hodinovej ceste z práce domov, keď sa cítia unavení a napätí ešte skôr, než sa s dieťaťom stretnú? Tešia sa na pokojný príjemný večer a zrazu je tu niekto, kto nechce jesť polievku, pre nič za nič plače a napína rodičovské nervy na prasknutie!
Vo výchove je veľa teórií, ktoré hovoria o tom, čo ako rodičia máme, čo nemáme... nie vždy je však jednoduché dieťaťu zakázať obľúbenú činnosť, povedať mu „výchovné nie“, keď vieme, že budú nasledovať slzy a sklamanie. Občas je to nevyhnutné.
Navyše „nie“ povedané v správnu chvíľu a správnym spôsobom otvára i priestor pre mnohé povzbudzujúce a prínosné „áno“.