Sú rodiny s viacerčatami (alebo viacerčatá samotné) diskriminované?
Cítili ste sa ako matky dvojčiat alebo trojčiat diskriminované? Zažili ste niekedy pocit, že je s vašimi deťmi zaobchádzané inak preto, že sú dvojčatá alebo viacerčatá? Nie je to práve príjemné pomyslenie, našťastie naša moderná kultúra je k väčšine foriem diskriminácie dosť netolerantná.
Slovník popisuje diskrimináciu ako „termín označujúci nejaké rozlišovanie“. Najčastejšie sa používa v negatívnom význame rozlišovania ľudí na základe príslušnosti k nejakej všeobecnej skupine bez ohľadu na schopnosti konkrétneho jedinca. Podľa konkrétneho kritéria diskriminácie sa hovorí o diskriminácii na základe rasy, náboženského presvedčenia, pohlavia, veku a pod. alebo sa definuje ako „proces, pri ktorom sa zaobchádza s dvomi podnetmi líšiacimi sa v niektorých bodoch rozdielnym spôsobom“ či „činnosť, prax alebo situácia, pri ktorej sa diskriminuje individuálne skôr ako podľa kategórií“. Možno že tento uhol pohľadu už o niečo viac oprávňuje pokladať niektoré zaobchádzanie s viacerčatami za formu diskriminácie.
Ako vnímajú diskrimináciu drobci?
Na väčšinu dvojčiat má akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie väčšinou minimálny dopad. Spravidla im postavenie dvojčiat nebude brániť v dosiahnutí dôležitých cieľov, ako napr. mať prácu, alebo im zabraňovať v dosiahnutí úspechu v ich živote. Takéto situácie nie sú dôležité, dvojčatá ich nezažívajú často, ale napriek tomu sa vyskytujú.
Podelím sa s vami o skúsenosti a zážitky, ktoré som počas rokov zaznamenala.
- Diskriminácia začína vlastne už v bábätkovskom veku dvojčiat (o trojčatách ani nehovoriac). Je už bežné, že do väčšiny obchodov, úradov a inštitúcií chodia mamičky s kočíkmi. Nie však s kočíkmi pre dvojičky. Do mnohých obchodov sa dverami ani nedostanete, nieto aby ste ešte prechádzali medzi regálmi. Bohužiaľ mnoho materských centier (ale aj ordinácií lekárov) je umiestnených na poschodí, kde síce sú buď výťahy, alebo nájazdy pre kočíky, ale... výťah je priveľmi úzky na to, aby sa doň vošiel široký kočík pre dvojičky, alebo priveľmi krátky, aby doň vošiel kočík pre dvojičky s vaničkami za sebou. Nájazdy sú zase prispôsobené na šírku rozchodu koliesok „mono“ kočíkov, takže so širokým kočíkom máte opäť smolu. O cestovaní MHD, vlakmi a autobusmi vedia mamičky dvojčiat tiež svoje – takmer vždy to je horor!
- Za ďalšiu formu diskriminácie je možné považovať platenie za obe deti u lekára, za pobyt v pôrodnici alebo nemocnici, keď poberáte jednu peňažitú podporu v materstve alebo neskôr jeden rodičovský príspevok. Za zmienku v tejto súvislosti určite stojí aj to, že ako matka ste si donedávna museli vybrať, na ktoré z detí budete poberať rodičovský príspevok. Teraz si už nemusíte (či nemôžete) vyberať, ktoré z vašich detí bude registrované úradnou pečiatkou, ale je určené, že rodičovský príspevok sa poberá na najmladšie dieťa (teda na dvojča B). Druhé dieťa akoby vôbec neexistovalo...
Ako deti rastú, prejavov „diskriminácie“ pribúda.
Vylúčenie z aktivít
Materské, rodinné a iné centrá pripravujúce aktivity pre rodiny s malými deťmi ponúkajú mnoho „krúžkov“ pre dojčatá či batoľatá – výtvarné, športové či hudobné aktivity. Je to výborný spôsob, ako sa zoznámiť s ostatnými matkami a deťmi a zároveň si zábavnou formou vzájomne upevňovať vzťahy. Mamičky s dvojčatami majú ale opäť smolu – program je prispôsobený tak, že jedna mamička pracuje s jedným dieťaťom. Niekde na tieto aktivity vôbec nie je vôbec umožnený prístup matkám viacerčiat, pretože sa vyžaduje, aby bolo každé dieťa sprevádzané jedným rodičom (predovšetkým plávanie dojčiat a batoliat, pohybové aktivity a výtvarné činnosti). Rodičia si teda musia so sebou priviezť ďalšieho dospelého.
Prehliadanie v oddiele
Na konci športovej sezóny prichádza k vyhodnoteniu uplynulého obdobia. Tréneri väčšinou s každým z hráčov, či pretekárov krátko prehovoria o tom, ako uplynulú sezónu hrali. U dvojčiat (najmä jednovaječných) sa často stáva, že si tréner berie obe naraz – či už z dôvodu, že ich nerozozná, alebo len preto, že si nepamätá, ako sa konkrétne ktoré z nich zapojilo do aktivít tímu. Nedávno mi kamarátka hovorila, ako na atletických pretekoch vyhralo v jednej kategórii aj jedno dievča z dvojčiat, ale diplomy dostali naopak. Sú to nie veľmi dôležité epizódy, ktoré sa obídu bez dlhotrvajúcich následkov zanechaných na sebavedomí dvojčiat. Väčšinou sa im iba zasmejú. Napriek tomu je dobré si uvedomiť, že k dvojčatám sa okolie správa inak.
Neprehliadnite: Čo nás čaká s dvojčatami doma? (Rady pre mamičky batoliat)
Existujú aj iné možné situácie diskriminácie viacerčiat, s ktorými som sa stretla:
Keď sú vylúčené z detských osláv, pretože hostiteľ nechce pozvať obe deti, a tak ich nechce raniť tým, že by pozval len jedno dvojča.
Keď nie sú prijaté do klubov, tímov, alebo organizácií, ktoré zapisujú len jedno dieťa (alebo berú len chlapcov či dievčatá a vy máte doma párik).
Niektorí rodičia dokonca tvrdia, že politika niektorých škôl o povinnom rozdeľovaní dvojčiat či automatické zaraďovanie dvojčiat do jednej triedy je formou diskriminácie, ktorou si vynucujú umiestnenie dieťaťa do triedy na základe statusu dieťaťa ako viacerčaťa, a nie podľa jeho individuálnych potrieb.
Čítajte tiež: „Hrozia“ vám dvojčatá?
Vedome bude dvojčatá diskriminovať málokto, zvyčajne tieto situácie vznikajú z nepochopenia alebo dokonca zo zle uplatnených dobrých úmyslov. Myslím si, že je dôležité, aby ste si ako rodičia viacerčiat túto možnú diskrimináciu uvedomovali a využili tieto skúsenosti na výchovu verejnosti o potrebách našich detí.
3 spôsoby ako „využiť diskrimináciu“ pri výchove:
- Používajte otvorenú, úprimnú komunikáciu pri informovaní učiteľov, trénerov, vedúcich krúžkov, priateľov a susedov o tom, ako viacerčatá žijú a ako by chceli byť vnímané.
- Jemne upozorňujte ľudí, že aj pri najlepších úmysloch zamieňajú mená vašich dvojčiat a nabádajte ich k tomu, aby uznávali každé dieťa ako jednotlivca.
- Zdvorilo vysvetlite priateľom, aké majú vaše viacerčatá individuálne potreby a otvorene im poraďte, ako by ste si predstavovali organizáciu oddelených alebo spoločných detských návštev.
S tým, ako budú deti dorastať a blížiť sa k puberte, budú sa aj prejavy diskriminácie líšiť. Často sa samotné dvojčatá budú chcieť od seba oddeliť, aby sa konečne samostatne presadili. Bude to pre nich možno ťažké (najmä po toľkých spoločne strávených rokoch), ale určite prospešné. Preto im buďme nápomocní rovnako ako pri rôznych prejavoch „diskriminácie“, ktorú si samotné dvojčatá možno ani v detstve neuvedomovali.