Moje dieťa sa bojí alebo Prečo strašidlá bývajú práve pod posteľou?!
Aj u vás bývajú pod detskou posteľou prapodivní strašiaci, ktorí nenechajú vaše dieťa v noci spať?
Poďte sa spolu s nami pozrieť na to, kde sa u vás doma vzali a ako nájsť cestu k pokojnému spolužitiu s týmito neviditeľnými bytosťami.
Predškolské obdobie trvá od 3. do 6. roku života dieťaťa. Koniec tejto periódy je daný predovšetkým vstupom dieťaťa do školy. Charakteristické pre tento vek je to, že dieťa sa postupne oddeľuje od rodiny a snaží sa presadiť medzi svojimi rovesníkmi.
Strach v noci je typický pre predškolákov. Čo je pre toto obdobie typické?
Dieťa je egocentrické
Lipnutie na vlastnom pohľade na svet a tendencia skresľovať fakty na základe osobného poradia dôležitosti. V dôsledku toho dochádza k nepresnostiam v poznávaní. Typický príklad: dieťa si zakrýva oči - aby ho nikto nevidel.
Dieťa má vlastnú predstavu o podobe sveta
Dieťa má zafixovaný určitý obraz reality, ktorý nie je schopné vo svojich predstavách opustiť. Svet je pre neho taký, ako vyzerá - veci sú také, akými sa zdajú. Práve preto odmieta uveriť napr. tomu, že delfín nie je ryba, ale cicavec. A s tým súvisí jeho fixácia na prítomnosť. Dieťa žije tu a teraz - nie v budúcnosti, nie v minulosti.
Fantázie sú v predškolskom veku normálne
Tendencia pomáhať si pri interpretácii diania v reálnom svete fantáziou. Deti v tomto veku nerobia veľký rozdiel medzi skutočnosťou a tým, čo si vyfantazírovali.
Absolutizmus - všetko je definitívne
Presvedčenie, že každé poznanie je definitívne a jednoznačne platné. Dieťa nedokáže pochopiť relatívnosť vecí a názorov. Akonáhle sa o niečom povie, že to platí, tak nie je možné to zmeniť, alebo len veľmi ťažko.
Práve tieto štyri znaky predstavujú základné piliere pre strach dieťaťa v predškolskom veku. Deti si v tomto období pletú vonkajší vzhľad s podstatou. Keď niečo nejako vyzerá, potom to podľa ich názoru aj také musí byť. Preto keď sa niekto prezlečie za čerta, tak sa v neho aj skutočne premenil.
Táto tzv. magická fáza veku dieťaťa je charakterizovaná veľmi bujnými predstavami, ktoré sú neskutočné, ale pre dieťa o to reálnejšie, pretože sa v nich prelína skutočnosť s vymysleným.
Noc vyvoláva neistotu a strach
Dieťa počas dňa získava množstvo dojmov a nových skúseností, ktoré nemá čas spracovať. Doba vhodná pre ich spracovanie nastáva večer, vo chvíli oddychu. A práve vtedy, keď byt alebo dom stíchne, zhon a hluk ustane a začína byť tma, zavládne tajomný pokoj. Už nie je možné nič urobiť, za nikým ísť. Všetko, čo sa dalo cez deň zistiť, na čo sa dalo opýtať, čo sa dalo overiť alebo sa o tom presvedčiť, nie je naraz možné. Je tu čas, ktorý vyvoláva neistotu a pochybnosť. Nekonečné zástupy detských otázok rodičia večer ukončujú vetou: „Teraz nie, už je čas ísť spať.“
Práve v predškolskom období sa u detí často vyskytujú zlé sny, desivé predstavy, pocity úzkosti. Obludy, príšery a strašidlá, ktoré sú počas dňa preč, sa večer sťahujú do detských izieb a ukrývajú sa na tých najnemožnejšie miestach - pod posteľou, v skrini, pod vankúšom...
Prečítajte si tiež: Zlé bosorky a strach zaspať
Koberec, ktorý bol cez deň len bežnou pokrývkou podlahy, sa zrazu mení na nebezpečné miesto, cez ktoré sa musí prechádzať len s najväčšou opatrnosťou, a nie je možné stúpiť na určitú farbu, ale musí sa prejsť len po bezpečných ostrovčekoch - pretože mimo nich číha nejaká príšera či obrovský had pripravený dieťa zožrať alebo ho uväzniť bez možnosti návratu domov.
Argumenty dospelých, ani ich „Pozri, nič ti nehrozí, je to hlúposť“ či podobné pokusy o upokojenie nemajú zmysel, pretože nebezpečenstvo, ktoré dieťa vidí svojimi očami a uvedomuje si ho, je pre neho veľmi reálne.
Neprehliadnite: Strach z tmy
To, čo sa nám javí ako snaha dieťaťa oddialiť spánok, môže byť zdrojom veľkej úzkosti a strachu a môže viesť až k prejavom, ako je neistota, nočné pomočovanie, bolesti brucha... Vo svojom myslení, ktoré je názorné a intuitívne, deti neberú do úvahy viac ako jeden aspekt veci - nedokážu pochopiť, že môže existovať aj iná možnosť.
Bojazlivé deti majú tendenciu:
- Lipnúť len na jednom určitom pohľade a nebrať do úvahy iné, ktoré môžu viesť k tomu, že sa pohľad na vec môže zmeniť. Typickým príkladom môže byť kladná odpoveď dievčatká na otázku, či má sestru, ale na dotaz, či jej sestra má sestru, už odpovedá záporne - pretože v rodine už nie je ďalšie dievčatko. Preto keď sa pod posteľ nasťahuje strašidlo, tak tam to strašidlo naozaj je a zostane tam;
- Trvať na jednom stave - na jednej vlastnosti objektu - ktorý dieťa považuje za jeho definitívny a podstatný znak. Príklad: ak je v rodine pes a dajú ho ostrihať, dieťa môže trvať na tom, že už to nie je jeho psík.
Tieto dva pohľady nás upozorňujú na to, že dieťa je presvedčené o správnosti a platnosti svojej mienky.
Fantázie i strašidlá sú v predškolskom veku dôležité pre vývoj dieťaťa. Vytvárajú potrebu prispôsobovať realitu jeho potrebám a naopak. Pomáhajú dieťaťu vyrovnávať sa s tlakom reality a suplujú nedostatok vlastných skúseností. Rovnako tak nahrádzajú veci, ktoré sú dezorientujúce a dieťa si ich nedokáže dostatočne vysvetliť. Tak sa veľmi ľahko môže stať, že sa búrka zmení na strašného obra, ktorý sa hnevá a kričí, alebo vŕzganie podlahy na kroky strašidla.
Prečítajte si aj: Nočné mory - ako dieťa ukľudniť a dať mu pocit bezpečia?