Pravidlá správneho zaobchádzania s metódou „time out“
Ste fanúšikmi metódy TIME OUT na riešenie krízových situácií? Prinášame vám pravidlá, ktoré, ak budete dodržiavať, úspech je zaručený.
Aké sú správne princípy používania metódy "Time Out"
„Choď do svojej izby!“ Ako funguje metóda TIME OUT?
- Oddychový čas slúži na to, aby sa dieťa i dospelý začali opäť správať rozvážne. Prerušuje hádku, zabraňuje zvyšovaniu napätia. Je to šanca na upokojenie. Preto sa dieťaťu nikdy nevyhrážajte tým, že ho pošlete do detskej izby.
- Priebeh oddychového času musí byť dieťaťu vopred jasný: Mala by byť známa miestnosť, kam dieťa v prípade potreby pôjde.
- Doba oddychu musí byť primeraná veku dieťaťa: platí, že na každý rok jeho života počítajte jednu minútu– t.j. napríklad za štvorročným dieťaťom by sme mali prísť, alebo ho zavolať z izby k nám do štyroch minút. Ale treba brať do úvahy aj individualitu dieťaťa. Introvertné dieťa trucuje inak ako extrovertné, jedno sa upokojí skôr ako druhé a pod.
- Dieťa pošlite do izby len vtedy, ak reaguje príliš emocionálne a nie je prístupné argumentom.
- K oddychovému času patria jasné rituály: dieťaťu treba techniku objasniť vopred a v pokoji. Musí mu byť jasné, čo odchod do detskej izby znamená: „Teraz po sebe len kričíme a to ja nechcem. Aby si sa upokojil ty i ja, choď teraz do svojej izby.“
- Na skončenie oddychového času sa odporúča budík. „Keď zazvoní budík, môžeš znovu prísť. Alebo tam zostaneš tak dlho, pokým si nebudeš myslieť, že si sa už upokojil.“
- Počas pobytu v detskej izbe by dieťa nemalo byť oslovované, napomínané alebo karhané.
- Keď sa dieťa vráti z izby, prijmite ho priateľsky a láskavo, koniec oddychového času znamená aj koniec hnevu a hádok. Potom sa spoločne pokúste vyriešiť konflikt.
- Niektoré deti túto metódu intuitívne prijali. Keď situácia eskaluje, idú preč z miestnosti, vzďaľujú sa, aby sa vyhli hroziacemu výbuchu. Nechajte vtedy dieťa ísť a netrvajte na tom, aby zostalo („Zostaň tu! Chcem teraz s tebou hovoriť!“).
- Vyhýbajte sa takým metódam pri ktorých je dieťa donútené zostať sedieť určitú dobu na stoličke (napr. už spomínaná tichá stolička); ak sa dieťa bráni urobiť to, vyvolá sa tým len nový konflikt.
- Táto metóda nemusí vyhovovať každému. Možno vaše dieťa v afekte viac upokojí pevné objatie, čiže ho počas celého trvania konfliktu držíte v pevnom, ale láskavom objatí. Musíte ho však držať počas celého afektu, pokojne naň hovoriť až dovtedy, kým sa upokojí.
- Vždy si dajte pozor, aby dieťa vaše spoločné „rozdelenie“ do dvoch miestností chápalo ako akýsi medzistupeň počas ktorého by sa malo zamyslieť a zhodnotiť svoje predchádzajúce slová, konanie, situáciu. Nezabúdajte, že to nie je koniec konfliktu – skutočne len „time out“/oddychový čas, takže problém treba doriešiť a zavŕšiť spoločným „ľúbime sa“.
Prečítajte si tiež:
Žena doma: Počítam do troch...
"Time out" - spôsob ako naučiť dieťa regulovať svoje správanie
„Oddychový čas“ je termín prebratý zo športovej terminológie a mal by byť používaný rovnakým spôsobom. Tréner nemá čakať, kým bude hra stratená a vypýta si „time out“.
Tento čas použije ako príležitosť na zmenu taktiky a možnosť dostať tím späť do rovnováhy, kým hra nevybuchne úplne. A presne tak i rodičia by mali poslanie dieťaťa do izby považovať za spôsob, ako mu pomôcť opäť získať rovnováhu, skôr ako dôjde k eskalácii napätia. Cieľom je pomôcť deťom naučiť sa regulovať svoje vlastné správanie.
Metódu oddychového času používajte len raz za čas pri neúnosnom a stupňujúcom sa správaní. Ak budete dieťa posielať do izby kvôli každej maličkosti, stráca sa tým výchovný efekt metódy i jej účinnosť.
