...Pán učiteľ, viem, že slabo číta, ale čo s tým...
David Králik je učiteľ na prvom stupni ZŠ, ktorý sa v organizácii LEAF venuje učeniu učiteľov, čo chcú učiť lepšie. Jeho učenie je trochu netradičné, ale efektívne. Určite vám pomôžu aj jeho tipy, ako naučiť slabého čitateľa dobre čítať.
(M)učím už niekoľko rokov v treťom a štvrtom ročníku a jedným z najväčších problémov, s ktorými sa v škole potýkam, je slabé čítanie.
Čo so slabými čitateľmi "bez príčiny"?
Nie, nemyslím dyslektikov, u ktorých ide o symptómy špecifickej poruchy učenia, skôr mám na mysli bežných žiakov – deti, ktoré by sme mohli označiť ako slabých čitateľov „bez príčiny“.
Na prvý pohľad ide o banalitu, veď v slovenskom jazyku je omnoho podstatnejšie správne uplatnenie gramatických pravidiel pri písaní, či spisovné vyjadrovanie.
No problémy prichádzajú neskôr, vo vyšších ročníkoch, keď sa deti musia učiť samé. Dejepis, zemepis, prírodopis... more textov, ktoré je potrebné nielen prečítať, ale i pochopiť.
...„Pán učiteľ, ja viem, že dieťa zle číta, ale čo s tým?“ pýtajú sa bezradne rodičia...
V tomto článočku sa pokúsim načrtnúť jedno z možných riešení spomínaného problému. Keďže jedným z najsilnejších „hnacích motorov“ pre činnosť dieťaťa v škole je motivácia, najvhodnejšie je vopred celú záležitosť prebrať s učiteľom, ktorý v triede učí slovenský jazyk (čítanie). Podrobne mu popíšte, ako budete s dieťaťom doma pracovať a navrhnite mu nižšie uvedený spôsob skúšania.
Na hodinu čítania sa dieťa doma pripravuje tak, že si zo slov prvých dvoch-troch viet nového textu *vypíše všetky slabiky na samostatné malé papieriky (každú slabiku zvlášť) a naučí sa ich čítať (nie ako vetu, či slová, ale ako slabiky).
Ak je napr. veta: „Babka kričí na nášho kocúra“, dieťa číta izolovane: ho - bab - čí - ra - kri - na - náš - ko - na - cú - ka.
A potom to prečíta ešte raz, v inom poradí. Ak správne prečíta všetky slabiky, môže sa pustiť do čítania viet. Počas čítania celých viet dlhšie a náročnejšie slová dieťa najskôr prečíta po slabikách (napr. „Všetci vojaci boli vy-ru-ka-vič-ko-va-ní“ :o), a až pri druhom či treťom čítaní prečíta celé slovo bez slabikovania.
Predchádzame tým dvojitému čítaniu (dieťa si ťažké slovo prečíta najskôr potichu a potom ho nahlas zopakuje), ktoré je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich chýb v čítaní. Priebežne je možné pridávať množstvo „slabikovaných“ viet.
S učiteľom sa skúste dohodnúť, aby dieťa v škole na čítaní skúšal vždy rovnakým spôsobom, ako prebiehala domáca príprava.
Dôležité upozornenie: Počas vyššie spomínaného úvodného rozhovoru s učiteľom sa pokúste dohodnúť, aby dieťa v škole na čítaní skúšal vždy rovnakým spôsobom, ako prebiehala domáca príprava.
Teda: Dieťa najskôr prečíta izolovane slabiky (to, že má dieťa slabiky pripravené, môže učiteľ využiť ako kontrolu domácej prípravy dieťaťa na hodinu) a potom prečíta dve-tri pripravené vety, už ako celok.
Osobne sa domnievam, že každé takéto skúšanie by malo byť hodnotené, či už známkou, alebo nejakým dobrým bodíkom, prípadne výraznou ústnou pochvalou pred triedou.
Po čase, keď nastane (teda, pri poctivom tréningu by aspoň malo nastať) zlepšenie čítania izolovaných slabík, možno v príprave pridať časť textu, kde už dieťa nepíše (a následne nečíta) izolované slabiky, ale slová si rozslabikuje zvislými čiarkami priamo v texte.
Postupne prechádzame na čítanie textu už len s čiarkami. Nakoniec (po dosť dlhej dobe, ktorej dĺžka závisí od individuálnych predispozícii dieťaťa i od poctivosti a pravidelnosti prípravy) môžeme prejsť k bežnému spôsobu čítania, pričom slabikovanie využívame len v náročnejších a dlhších slovách, či slovných spojeniach.
Veľa pekných chvíľ pri čítaní zaujímavých knižiek želá vašim ratolestiam
(m)učiteľ Dávid
*vypíše – v prípade, že dieťa píše tak neúhľadne, že by jeho „škrabopis“ mohol pôsobiť pri následnom čítaní problémy, uprednostnite napísanie slabík na počítači (v takom prípade píše slabiky rodič).
Mohlo by vás zaujímať aj: Prečo nie sú deti v škole šťastné?