Očami psychológa: zajakávanie

Očami psychológa: zajakávanie

1.2.2017 v kategórii Dieťa, autor Ivan Štúr foto: iStock.com

Dieťa sa začalo zajakávať. Aké sú príčiny zajakávania a aká je možná jeho náprava, prípadne úplné odstránenie?

Čo je zajakávanie a aké deti postihuje

Každé dvadsiate predškolské dieťa sa zajakáva. Častejšie chlapci ako dievčatá. Nie každé opakovanie slova či zadrhnutie sa v reči je už zajakávanie. Deti opakujú slovo alebo sa zastavia v rozprávaní, keď hľadajú vhodný výraz.

O zajakávaní hovoríme, keď im dva-tri mesiace robí reč ťažkosti a zhoršuje komunikáciu. Príčiny žiaľ nie sú dostatočne známe. Stáva sa to inteligentným deťom, nesmelým a precitliveným a zhoršuje sa to v strachu, časovom strese, alebo pri chorobe. Keď sa reč vyvíja, je zraniteľnejšia. 

Reč súvisí vždy s celým človekom a nemožno ju chápať ani naprávať separovane. Rôzne techniky ako rytmizovanie, tienenie alebo dychové cvičenia pôsobia skôr na medziľudské vzťahy a ich efekt sa v širšej spoločnosti často stráca. 

Zajakávanie dieťaťa môže súvisieť s viacerými okolnosťami

Skontrolujeme si najprv podmienky detského vývinu od jeho zdravotného stavu, chápajúceho vzťahu s rodičmi a súrodencami, bytových podmienok, až po jeho zdravé sebavedomie. Brať do úvahy komplexnosť situácie, nie vytrhnutý problém.

Objaviť v živote dieťaťa možné napätie alebo príčiny stresu. Tak napríklad strach z rodiča alebo materskej školy, citový odpor voči nesympatickému novému partnerovi rozvedeného rodiča, nezáujem rodičov, priveľké požiadavky na dieťa, tresty či nepochopenie.

Prečítajte si: Zasnené dieťa: problém?

Zistiť ich a zbaviť sa týchto a podobných problémov nebýva vždy najľahšie, ale máva zázračné účinky. K tomu patria aj dobré zásady pri kontakte s dieťaťom, ktoré sa zajakáva. Predovšetkým neopravovať ho, to zhoršuje jeho sebavedomie a zvyšuje pozornosť na reč, čo zhoršuje aj samotné zajakávanie.

Neuvádzať dieťa do časového stresu, pokojne si k nemu sadnúť a trpezlivo vypočuť. Rozprávať s ním prirodzene, ale nie rýchlo. Pomáha spoločná činnosť, aj bez rozprávania. Významný je dostatok spánku, pokojný denný režim bez výraznejších vzrušení. 

Je tu ešte jeden zaujímavý klinický poznatok, že nie snaha zbaviť sa nepríjemného prejavu, ale posilňovanie osobnosti vedie k rýchlejšiemu úspechu. To znamená doma zvýšiť pochopenie dieťaťa, dať mu najavo dostatok úcty, vypočuť si jeho názor. Na druhej strane objaviť pre dieťa oblasť, v ktorej by sa mu darilo. Pohybovú, umeleckú, technickú či inú činnosť, záujem, záľubu.

Tiež dôvera rodičov pomáha dieťaťu k sebadôvere. U niektorých detí bol hlavnou príčinou zajakávania nezáujem okolia, odmietanie, znevažovanie. Nemusíme si vždy sypať popol na našu úbohú rodičovskú hlavu, ale je dobrou zásadou pri výchovných ťažkostiach začínať od seba.

Prečítajte si: V zajatí komplexu menejcennosti: 7 rád pre rodičov

Komentáre