Moje dieťa je domased

Moje dieťa je domased

18.5.2017 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová foto: iStock.com

Nedostatky v oblasti motoriky, poruchy správania a koncentrácie u detí odborníci často pripisujú nedostatočnému pohybu a chýbajúcim sociálnym kontaktom.

Niet divu, že sa potom rodičia boja, keď ich dieťa nerobí nič iné, len sedí doma, nepotrebuje chodiť von a odmieta spoločnosť rovesníkov. Dôvody, prečo je to tak a tipy, ako môžete zmeniť tento stav i vy, milí oteckovia, vám ponúkame v nasledujúcom článku.

Prečo dieťa nechce ísť von?

Vonku svieti slniečko, vtáky štebocú a všetci by šli najradšej von na čerstvý vzduch. Len Martin (7) sa pre túto činnosť nejako nevie nadchnúť.

Sotva príde domov zo školy, zalezie do svojej izby, kde mu spoločnosť robia jeho komixy a Star Wars figúrky, prípadne sa presunie pred televízor alebo počítač. A takýto program má až do večera.

„Choď sa aspoň na chvíľu zahrať von, za kamarátmi!“ pokúša sa svojho syna presvedčiť ustráchaná mama. Je otázne, či možno takouto vetou presvedčiť malého profesionálneho domaseda. 
Čo poradiť ohromeným rodičom, pre ktorých sú ich ratolesti so sklonom schúliť sa do klbka veľkou záhadou? Čo robiť s deťmi, ktorým nerobí radosť ísť si von zakopať do lopty s kamarátmi?

S chlapcami a dievčatami, ktoré si najradšej doma kreslia, hltavo „žerú“ knihy o koňoch alebo sedia za počítačom? Ťažko skúšaným rodičom treba poradiť len jedno: zachovať si pevné nervy, využívať humor a svojmu dieťaťu podať pomocnú ruku.

To je to najdôležitejšie. A najmä – neslúžiť permanentne ako animátor a nechrliť dobre mienené ponuky na zábavu jednu za druhou.

Vaše dieťa má dušu introverta, ktorá netúži po hlučnej spoločnosti a množstve kamarátov. Jednoducho ho nenadchne pobehovanie vonku s rovesníkmi, hry na naháňačku alebo účasť na hromadných detských oslavách...

Raj preňho bude jeho súkromie. A najobľúbenejšia miestnosť v byte – detská izba. Do nej sa bude utiekať po príchode domov zo škôlky či školy a nebude pritom potrebovať ani vás, ani žiadnych iných spoločníkov.

Domasedi si prosto vystačia sami. Podľa odborníkov je to však normálne. Pokiaľ dieťa prospieva nemusíte mať žiadne obavy. Čo vás však, ako rodičov, môže občas potrápiť, sú otázky okolia:

„A prečo sa váš synček s nikým nechce hrať? On bežne tak málo rozpráva?“ Čo povedať? Reagujte pokojne, lebo pokiaľ je vaše dieťa šťastné – hoci i sediac na vašich kolenách, nie je dôvod robiť si starosti.

Prečítajte si: Keď sa dieťa nechce hrať s inými...

Rodičia su pre deti vzorom

Ten, kto kritizuje svoje dieťa, že pridlho vysedáva pred počítačom alebo je knihomoľ, by mal začať s inventúrou najskôr sám u seba a položiť si nasledujúce otázky: 
  • Koľko času denne venujem pohybu?
  • Ako často idem von na čerstvý vzduch?
  • Ako často používam bicykel namiesto auta, ak treba nakúpiť alebo na cestu do práce?

Často pri takomto sebahodnotení vyjde najavo, že rodič je rovnaký domased ako jeho dieťa. Deti sa totiž orientujú podľa svojich rodičov. Ak majú dospelí neustále zapnutý počítač či televízor, alebo sú zahrabaní v knihách či časopisoch, niet divu, že sa bude dieťa správať tak isto.

Rodič je totiž pre dieťa merítkom a vzorom. Rovnako sa nemožno čudovať, že dieťa len s nevôľou a nepochopením reaguje na skutočnosť, že mu rodičia vyčítajú to, čo oni sami robia denno-denne.

Prečítajte si: 10 tipov, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu nájsť si kamaráta!

Choďte von spoločne s dieťaťom

Kde sú tie časy, keď si deti vzali napríklad loptu alebo švihadlo a s kamarátmi strávili celé popoludnia vonku pobehovaním medzi preliezačkami a domami?

Aby ste prinútili dieťa k pobytu vonku a k pohybu, potrebujete urobiť dve veci: ísť s ním a vymyslieť mu nejaký program. Pravdepodobne čoskoro zistíte, že vonku sa dá s dieťaťom zažiť skutočne veľa zábavy a okrem toho načerpať energiu i dobrú náladu.

Čím skôr si dieťa zvykne chodiť von a pohybovať sa tam, tým samozrejmejšie to preň bude a pobyt vonku sa preň stane skutočnou potrebou. Pre vás a vaše dieťa je dôležité zaintegrovať pohyb do každodenného života:

Ktoré trate sa dajú zvládnuť pešo a neskôr na bicykli? Ktoré trasy sú pre dieťa vzrušujúce a sú viac ako len obyčajné kráčanie? Pokúste sa urobiť z každej prechádzky malé dobrodružstvo a najmä sa nenáhlite.

Využite radšej čas, ktorý môžete stráviť s dieťaťom vonku zmysluplne a zahrajte sa s ním nejaké hry, prípadne sa len tak spolu rozprávajte. Z prechádzky sa môže zároveň napínavá honba za pokladom, voňavá cesta po tržnici alebo dobrodružný pochod lesom.
Prečítajte si: Pohyb umocňuje život

Čo sa skrýva za nevoľou dieťaťa chodiť von?

Je treba uviesť ešte jednu príčinu toho, že chce byť dieťa iba doma. Ide o introvertnú povahu, ktorá sa utvára až vplyvom nepriaznivých okolností. Rodičia by mali zbystriť pozornosť najmä vtedy, ak sa ich inak aktívne a kamarátske dieťa odrazu stalo domasedom.

Vtedy treba dieťa pozorne počúvať a opatrne sa pokúsiť zistiť príčiny takéhoto stavu. Nemôže byť šikanované inými deťmi, nepohádalo sa s najlepším kamarátom alebo nemá iné problémy, od ktorých sa chce odpútať pomocou kníh alebo počítačových hier?

 Aby na to dospelí prišli, musia byť veľmi empatickí. Na jednej strane je dôležité akceptovať potrebu dieťaťa stiahnuť sa do úzadia, na druhej strane musia signalizovať, že sú tu na to, aby dieťaťu pomohli tento stav prekonať.

Čím je vzťah medzi rodičmi a dieťaťom dôvernejší a láskyplnejší, tým ľahšie sa dá v rozhovoroch prísť na možnú príčinu utiahnutosti dieťaťa

Dieťa potrebuje aj čas na odpočinok

Niekedy zdanliví domasedi v skutočnosti vôbec nie sú domasedmi. Mnohé deti potrebujú niekedy len čas pre seba, odstup od divokého vzrušujúceho života, mnohých impulzov a vonkajších vplyvov.

Pre ne je čas strávený v detskej izbe s knihou, modelom lietadla alebo pri počítači jednoducho oddychovým časom, kedy naberajú energiu a relaxujú.

 

Tip pre rodičov

Pozorne sledujte svoje dieťa, či skutočne trávi priveľa času samo so sebou a najmä u školákov majte na pamäti, že keď prídu domov, majú už za sebou ťažký „pracovný“ deň. Vyučovanie, konfrontácia so spolužiakmi a učiteľmi bývajú namáhavé – napokon, aj vy sami sa po skončení pracovného dňa pravdepodobne cítite presne tak isto.

Komentáre