Knižnenie s pánom Mrkvičkom: naučte svoje deti čítať!
Nielen poznať písmenká a vedieť prečítať slová, ale najmä porozumieť obsahu. To je pri čítaní dôležité.
Mark Twain bol nekompromisný. Tvrdil:
Ten, kto nečíta, nemá žiadnu výhodu proti tomu, kto sa čítať nenaučil.
Aký zmysel má čítanie?
Pekný výrok, dal by sa aj zarámovať: „Ak nečítaš – zbytočne si sa to učil! Nuž ale asi je jasné, že keď nás v škole učia pár rokov lúštiť tie klikyháky a skladať z nich slová a vety, tak by to nejaký zmysel mať malo, no nie?
Pýtavam sa preto učiteľov a knihovníkov: Aký zmysel má, aby dospelí čítali? Odpovede sú: čítanie je dobrý relax, príjemné trávenie voľného času a človek sa aj niečo dozvie.
Nuž nepochybne – oddýchnuť si s knihou je báječná vec. Ale keby ste boli v koži pokladníka štátnej kasy, dali by ste toľko peňazí na výučbu čítania, keby čítanie malo pre spoločnosť iba „relaxačný“ pôžitok vo voľnom čase?
Prečítajte si: ...Pán učiteľ, viem, že slabo číta, ale čo s tým...
Vedieť čítať znamená porozumieť obsahu
Britská obchodná komora to má úplne jasné: „Pre podnikanie potrebujeme mladých zamestnancov, ktorí vedia čítať, písať a počítať.“ Znie to triviálne, všakže? Veď je jasné, že zamestnať analfabeta nemusí byť pre firmu vždy prínosné (pokiaľ sa nezaoberáte sťahovaním nábytku).
Lenže oni nielenže do sveta vytrubujú túto dávno známu pravdu, ale rovno bijú na poplach – áno, potrebujeme zamestnancov, ktorí vedia čítať, písať, počítať a... nemáme ich!! A to už ako, nemáme?! Veď čítať písmenká sa naučili všetci – tak čo ešte chcú?
A tu je kameň úrazu, pretože obchodná komora na rozdiel od školy rozlúštenie písmeniek do viet nepovažuje ešte za čítanie. A došlo to aj našim českým susedom. Vypočítať úrok, porozumieť obsahu článku, pochopiť zmluvu, porozumieť pracovnému postupu nezvláda v českej republike každý štvrtý pätnásťročný žiak.
A to znamená, že jeden zo štyroch (!) žiakov bude mimoriadne ťažko umiestniteľný na trhu práce. Ak táto tendencia – prebiehajúca dlhodobo v mnohých krajinách Európy – dobehne k nám, je otázka, čie bude to štvrté dieťa. Bude to moje? Alebo to vaše, či susedovo? Alebo to bude váš stolár, predavačka či sociálna pracovníčka?
Ale poďme po poriadku. Čo sa pod tým čítaním myslí, ak nie zloženie písmeniek do viet? V prvom rade je treba pochopiť obsah textu, ktorý prečítam. Jednoduché, však?
Ale ak ste si vymenili pár mailov s priateľmi na tému: Toto, čo som napísala, som tak nemyslela – to si pochopila úplne inak, ako som to myslela, tak viete, o čom hovorím – pochopiť presne obsahu textu je oveľa zložitejšie, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Ďalšou zručnosťou je porozumenie tomu, čo je v texte najdôležitejšie. A to sa tiež nedá naučiť za deň. Sú deti, ktoré sa túto potrebnú zručnosť nenaučia nikdy. Ďalšou dôležitou zručnosťou pri čítaní je schopnosť klásť si otázky v súvislosti s textom a aj si na ne spoľahlivo odpovedať.
Ak si nekladiete otázky – nenájdete odpovede. Potrebné je aj spojiť to nové, čo som v prečítanom objavil, s tým, čo už viem. A ešte jedna dôležitá vec v čítaní je nevyhnutná: nenaletieť – byť schopný rozlíšiť, čo je pravdivé, spoľahlivé a čo nie je.
Tak toto je ten rozdiel medzi „čítať“ a „čítať“. A toto „čítanie“ nie je o dešifrovaní klikyhákov, ale o myslení. A učiť sa myslieť je vec neľahká.
Radí pán Mrkvička: Keď čítanie deťom (ne)bolí
Naučiť dieťa čítať je dlhodobý proces
Učili ste svoje dieťa bicyklovať? Ja si na to spomínam veľmi dobre. Sedela na bicykli, hlava dole a pozerá sa na svoje nohy ako krútia pedálmi. Rovnováha žiadna a riadidlami v slabých rukách mierila na každý obrubník, stĺp, strom či motajúceho sa psa.
To boli nervy! Ale po mesačnom dennodennom nácviku zrazu nasadla a... išla. Fantastické. Takže dieťa už vie jazdiť! A hneď aj vyhlásila (mám sebavedomú dcéru), že začiatkom leta chce prejsť na jeden záťah krížom cez Slovensko. Pracovný názov: Tour de Slovakia.
Pustili by ste ju? Jasné, že nie! Veď po tom, čo sa naučila ovládať riadidlá, krútiť pedálmi a udržiavať rovnováhu, sa musí naučiť, ako nevletieť pod auto.
Musí získať kondíciu – lebo Slovensko nie je parkovisko. Musí sa naučiť postarať o svoju bezpečnosť. Zorientovať sa v mape. Zvládnuť krízové situácie: zranenie, stratu peňazí, vyčerpanie, zablúdenie... Ešte veľa vody pretečie, kým moja dcéra podnikne tento úžasný plán.
A rovnako veľa času trvá, kým dieťa z prečítania písmeniek zvládne spoľahlivo prelúskať kúpno-predajnú zmluvu na vlastný byt. A navyše naučiť dieťa nad čítaným myslieť, to je veľmi pomalý proces.
Proces, ktorý trvá v podstate až do dospelosti a ani tu sa nezastaví. Čitateľ si svoje čitateľské zručnosti zdokonaľuje čítaním.
Keď sa ledva naučíte jazdiť na bicykli a potom ho na pár rokov odložíte do garáže, ťažko môžete očakávať, že po jeho opätovnom vytiahnutí a oprášení „dáte“ stokilometrovú etapu. Naopak, budete radi, ak sa z neho nestrepete po druhom kolečku na parkovisku.
Problémom však je, že naše deti sa naučia písmenká a... ďalšiemu čítaniu ich už viac-menej neučí nikto. Dieťa, ktoré svoje „čítanie“ odloží „do garáže“, je adept na ťažko zamestnateľného dospelého, ktorý nebude vedieť kvalitne čítať, písať a počítať.
Bude to dieťa moje, vaše, či susedovo? Ale zahoďme skepsu a pozrime sa na to z druhého konca. Chcete mať dieťa úspešné v škole a v budúcej práci? Skvelé! Naučte ho radosti z čítania a radosti z premýšľania o prečítanom.
Podľa čoho vybrať vhodnú knihu pre vaše dieťa?
Mám pre vás pár tipov, ako na to.
Čítajte si a rozprávajte o prečítanom
Ste príkladom. Môžete svoje zaujatie z prečítaného preniesť na dieťa. „Vieš, čo som dnes čítal? Neuveríš...“ Ukážte, že čítanie je úplne praktická vec. „Poď mi, prosím, pomôcť. Potrebujem, aby si mi po bodoch čítala recept na tento skvelý koláč, kým ho ja budem chystať.“
Čítajte dieťaťu každý deň
Aspoň 15 minút. Aspoň do štvrtej triedy. Čítajte knihy, ktoré vaše dieťa bavia. Čítajte zábavne. A rozprávajte sa. Prerušte čítanie a spýtajte sa, čo by dieťa urobilo namiesto hrdinu.
Alebo ako to podľa neho dopadne? Alebo prečo sa stalo to, čo sa stalo. Alebo čo znamená to neznáme slovo, čo som práve prečítal.
Každodenným čítaním naučíte dieťa sústredenosti a trpezlivosti. Čítanie si treba v pokoji odsedieť – ak sa to vaše dieťa nenaučí – ťažko sa stane čitateľom.
Prečítajte si: ČÍTATE deťom ROZPRÁVKY? Dobre robíte!
Vytvorte dieťaťu priestor a čas na jeho samostatné čítanie
Pripravte dieťaťu takú knižnicu, ktorá ho bude sama lákať k čítaniu. Čo má rado? Čo ho zaujíma? Autá? Balet? Rap? Dinosaury? Šport? Záhady? Vesmír? Zvieratá? Bojové umenie?
O tom, čo ho baví, určite nájdete časopis, knihu, encyklopédiu alebo internetové stránky, z ktorých môžete vytlačiť príťažlivé texty. Vytvorte si spoločný domáci „čitateľský klub“.
Po večeri je doma pokoj a čítame si, každý sám pre seba 20 – 30 minút. Ak to zavediete – zistíte, že ubudne času pred TV a počítačom, ale pribudne čas, keď ste spolu a je vám dobre.
Je ťažké nájsť vyváženie medzi úlohou „cvičiť“ u dieťaťa čítanie a zároveň mať z čítaného radosť. Ak však nezavedieme čítanie si každý deň do rodinného programu – naše dieťa sa nenaučí trpezlivosti, ktorú k samostatnému čítaniu potrebuje.
A stane sa z neho „neochotný čitateľ“. Stane sa z neho Adam, ktorý v škole sedel, abecedu vedel, ale ani čítať, ani učiť sa nenaučil. Na druhej strane, keď ho naučíme, aby malo rado čítanie – dáme mu do ruky schopnosť učiť sa sám, bez nás. A tak sa táto investícia rýchlo vráti. Dieťa, ktoré ľahko a dobre číta, sa aj ľahko a dobre učí – a to už stojí za to.
Radí pán Mrkvička: Keď číta ocko
