Detský spánok v otázkach a odpovediach - 2. časť
Pokračovanie rozhovoru o detskom spánku s lekárkou pediatrie a neurológie.
Čo môžeme urobiť pre pokojný spánok našich detí, na to nám odpovedia lekárky z odboru pediatrie a neurológie. Detská lekárka a členka OSPDL MUDr. Zdeňka Růžičková (odpovede pod skratkou PED) a neurologička MUDr. Bronislava Korsová z oddelenia detskej neurológie Všeobecnej FN Ke Karlovu (NEU).
Každé bábätko má iný "spací" mechanizmus. Malo by sa dieťa dávať spať v pravidelný, nami určený čas, alebo máme bábätku nechať voľnosť v bdení a spaní?
NEU: U novorodenca spravidla rešpektujeme jeho potrebu kŕmenia a s tým súvisiaci i režim spánku – ten sa postupne sám stabilizuje do cca 3-hodinových cyklov. Dĺžka nerušeného nočného spánku sa postupne predlžuje, už od 6. mesiaca môže dieťa, ktoré dobre prospieva, spať aj celú noc nerušene bez potreby kŕmenia. Kvalita a dĺžka nočného spánku je ovplyvnená aj denným režimom dojčaťa – výdatnosťou pobytu vonku, pohybovou aktivitou v čase bdenia, pravidelným večerným kúpaním, kvalitou lôžka a prostredím, v ktorom dieťa zaspáva. Nočné prebudenia v rámci spánkových cyklov sú normálne a je často na matkách, aký výchovný prístup zvolia. Dieťa spravidla zaspí následne aj samo, bez potreby opakovaného uspávania. Na frekvenciu nočného prebúdzania môže mať vplyv aj návyk na nočné kŕmenie – tu je potrebné odlíšiť, či je dieťa skutočne hladné, alebo má len smäd, prípadne len zo zvyku vyžaduje matkin prsník. Ako je zrejmé z vyššie citovaného, môžeme aj nenásilnou formou postupne stabilizovať režim dňa dieťaťa.
Dá sa bojovať s tým, keď si bábätko prehodí "noc a deň", alebo to musia rodičia jednoducho vydržať?
PED: Dôsledne a s nutnou dávkou trpezlivosti a vytrvalosti je potrebné učiť dieťa spánkovému režimu. Počas dňa je vhodné budiť ho v pravidelných intervaloch na jedlo jemným pohladkaním, rozprávať sa s ním, čo najintenzívnejšie sa mu venovať, udržiavať jeho pozornosť hrou zodpovedajúcou danému veku a vystavovať ho bežným denným zvykom.
Pred plánovaným ukladaním na spánok obmedzíme akékoľvek fyzické aktivity, dieťa upokojíme v tichu, pokoji, pri tlmenom svetle a odsunieme večerné kŕmenie na neskorší čas. Tým môžeme docieliť, aby dieťa odpočívalo v noci a nie vo dne a navyklo si postupne, nenásilnou formou, na denný a nočný rytmus.
Má sa bábäto budiť na jedlo (dojčenie)?
PED: Určite by sa nemalo bábätko budiť na jedlo v noci. Naopak, rodičia by mali postupne predlžovať intervaly nočného dojčenia a znižovať dávky mlieka v noci. Počas dňa sa bábätko väčšinou „hlási“ k nadojčeniu (eventuálne nakŕmeniu) v celkom pravidelných intervaloch. Pokiaľ má dieťa malé hmotnostné prírastky, je vhodné ponúknuť dojčenie v 2 až 3-hodinových intervaloch a počas dňa dieťa na jedlo budiť. Samozrejme, že inak to bude u detí v čase choroby.
Od akého veku by bolo dobré zaviesť pravidelnosť v tom, kedy dať dieťa spať?
NEU: Režim dňa zavádzame už od začiatku – sledujeme pravidelnosť dojčenia, s dieťaťom sa hráme v čase bdenia v denných hodinách, chodíme pravidelne von na prechádzku – doobeda, poobede, kúpeme a ukladáme ho na spanie vo večerných hodinách... Už okolo 6. mesiaca sme schopní dieťa večer ukladať v určitú hodinu a ono môže následne spať aj celú noc. Pokiaľ zvolíme priveľmi „voľný“ spôsob výchovy, dajú sa predpokladať ťažkosti prinajmenšom pri večernom ukladaní na spánok.
Má dieťa zaspávať samo alebo ho máme uspávať?
NEU: Dieťa má zaspávať primerane nakŕmené vo svojej postieľke, na pokojnom mieste bez hluku, bez dráždivého svetla, v dobre vyvetranej miestnosti. Môžete zaviesť určitý „rituál“ pred spánkom, ako je kúpanie, nakŕmenie, uloženie na spánok, krátke rozprávanie ukladajúceho a pod. Ak prijíma dieťa cumlík, je to lepší variant ako cmúľanie palca. Pokiaľ zavedieme uspávanie v náručí, je spravidla problematické dieťa následne uložiť do postieľky.
Známa otázka: nechať dieťa vyplakať alebo nie?
PED: Plač v postieľke, odpor k uloženiu na spánok aj nočné prebúdzanie je u detí bežným a častým problémom. Sú spôsobené úzkosťou a strachom zo samoty a tmy a snahou o zamedzenie odlúčenia. Tichou a pokojnou rečou, pochvalou, jemným pohladkaním sa snažíme dieťa upokojiť, dodávať mu odvahu a nechať ležať v jeho vlastnej postieľke, napr. pri svetle malej lampičky alebo pri svetle otvorených dverí druhej miestnosti. Je veľmi dôležitá trpezlivosť a vytrvalosť. V žiadnom prípade nenechávame dieťa plakať dlhšie ako 15 minút a nie je dobré uspávať ho extrémnymi spôsobmi (jazdou v aute alebo kočíku). Iný prístup je k dieťaťu v chorobe – snažíme sa nenechať dieťa plakať vôbec, zistiť príčinu, a príp. pri bolestiach či horúčke pomôcť podaním lieku.
NEU: Určite nie je správne „nechať dieťa vyrevať“, ale dôležité je už od začiatku dôsledne a v pravidelný čas dieťa ukladať do postieľky a k prípadnému upokojeniu používať cumlík, relaxačné hladkanie alebo aj „dohovor“, krátky plač po našom odchode zo spálne dieťaťu neublíži. Pokiaľ sa dieťa dostáva opakovane až do afektu, je možné konzultovať aj upokojujúce medikamenty k navodeniu spánku. U niektorých detí pomáhajú čaje s medovkou, inokedy homeopatia, niekedy podávame horčík.
Môže dieťa spať s rodičmi alebo len vo vlastnej postieľke? Od akého veku je vhodné nechať dieťa spať samé?
NEU: Dieťa by malo mať od začiatku vlastnú postieľku, ktorá je aspoň do 6. mesiaca umiestnená v izbe s rodičmi.
PED: Dieťa by malo spať vo vlastnej postieľke a nikdy v posteli s dospelými. To najmä z hygienických, ale aj bezpečnostných dôvodov, pretože sa môže stať, že by rodičia mohli v hlbokom spánku pri únave nechcene dieťaťu ublížiť alebo, naopak, sami sa dostatočne nevyspia. Detská postieľka má byť esteticky, farebne upravená, aby sa v nej dieťa cítilo dobre a páčilo sa mu v nej. Samé v detskej izbe by nemalo byť skôr ako od 6. mesiaca veku.
Aké sú zvyčajné príčiny detského nočného plaču? Majú už malé bábätlá tzv. nočné mory?
NEU: Každé dieťa sa môže v noci opakovane prebúdzať – v rámci jednotlivých spánkových cyklov – niektoré je pokojné, potichu a samé následne zaspáva, iné plače. Plač je častejší u detí citlivejších, bojazlivejších a tu spravidla stačí prísť k dieťaťu a obyčajným dotykom alebo tichým slovom ho upokojiť. Ťažko utíšiteľný plač môže mať príčinu v prerezávaní zúbkov, pri zhoršenom dýchaní pri infektoch HCD, alebo pri ťažkostiach pri iných ochoreniach. Prebudenie sa s vydeseným plačom u nočných desov býva najčastejšie v prvej polovici noci u detí vo veku 2 – 5 rokov. Plačom sa môže prejaviť aj diskomfort, napr. pri potrebe prebaliť, bábätko môže byť hladné alebo mať smäd, môže mu byť horúco alebo zima a pod.
PED: Ako už bolo povedané, je veľa príčin nočného plaču dieťaťa, ale predovšetkým je odrazom denných činností, fantázie a rodinných pomerov. Strach zo samoty, tmy, smrti, u väčších zo školy, nočné mory, ale aj objektívne príčiny, ako sú hlad, mokré plienky, rast zubov, bolesti bruška či iné ochorenia môžu ovplyvniť či prerušiť pokojný spánok plačom. Nočné mory sú desivé sny v priebehu spánku REM a môžu byť vyvolané zážitkami získanými počas dňa, z hier, rozprávok o strašidlách, strachom z osamotenia. Najčastejšie sa nočné mory vyskytujú vo veku 3-4 rokov, pretože tieto deti nie sú schopné presne rozlišovať fantáziu od reality. Dieťa vyžaduje a potrebuje útechu od rodičov. Pokiaľ malé bábätko vyrastá v pokojnom a harmonickom prostredí a nezažilo akúkoľvek pôrodnú traumu, nemalo by sa budiť na nočné mory.
Existujú nejaké odporúčania, dokedy by malo dieťa spať 2x denne a dokedy len poobede, alebo je to individuálne?
NEU: Potreba spánku je veľmi individuálna, dôležitá je celková doba spánku, a či je dieťa po spánku oddýchnuté. Je vhodná nenásilná postupná úprava režimu, t. j. napr. nenechávať ho poobede priveľmi dlho vyspávať – tým sa potom posúva čas nočného zaspávania. Tu je vhodné poobedný spánok postupne o 15 – 30 minút skracovať a adekvátne skôr k spánku ukladať večer.
PED: Niektoré deti ešte v 15. mesiaci života spia 2x denne počas dňa, niektoré majú svoj spánkový rytmus značne skrátený a približne od 8. mesiaca veku spia len v noci a 1x denne po obede. Záleží aj na tom, kedy sa dieťa ráno prebúdza a aké sú zvyklosti rodiny. Celý denný režim samozrejme podlieha rodinným a národnostným zvyklostiam, klimatickým podmienkam. Rodičom svojich pacientov odporúčam postupný nácvik spánku 1x denne po obede približne od jedného roku života.
V nasledujúcej časti budeme v našom rozhovore pokračovať a pýtať sa budeme napr. na problematiku snov, nočných desov, námesačnosti, chrápania, spánkovej epilepsie alebo nočného pomočovania. Nenechajte si to ujsť!